Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-554-2013.pdf
PDF · 92.19 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/554/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: X. S. H., X.. X. X. XXXX, B. X.F. Y. X. K., X. U. H.,X.. X. XX. XXXX, S. L. X. C. XXX/XX, Y., proti odporcovi: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava,IČO 00175480, zast. JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie 321,85 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 321,85 eur s 8,5 % z omeškania ročne od 01.10.2008 do zaplatenia a trovy konania 19,00 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 06.08.2013 č.k. 14Ro/46/2013-56.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcovi zaplatenia žalovanej čiastky titulom nevrátenia preplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2007.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedol, že odporca ako správca domu, v ktorom sa byt navrhovateľa nachádza, tomuto nevrátil preplatok z vyúčtovania služieb za rok 2007 v žalovanej výške, žalovaná čiastka predstavuje zostatok vyčísleného preplatku. Vyúčtovanie malo byť podľa čl. 37 ods. 4 Stanov BD Trnava uskutočnené do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho roka /t. j. do 30. 6. 2008/, podľa čl. 37 ods. 5 preplatok mal byť uhradený členovi najneskôr do 6é dní po doručení vyúčtovania. Vyúčtovanie doručil odporca až v auguste 2008. Preplatkové vyúčtovanie nemali všetci nájomcovia, navrhovateľka v 2. rade bola v tom čase na MD a veľa času trávila u rodičov.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že odporca ako správca iba vyčíslil preplatok predpísaných zálohových platieb, nie skutočne uhradených. Časť preplatku vrátil, za dodávku tepla tento nevrátil, pohľadávku si uplatnil v konkurznom konaní dodávateľa Vetes Vrbové, ktorý tieto prostriedky odporcovi nepoukázal, ich nie je možné vyplatiť. Odporca zistil preplatok 8. 8. 2008, navrhovateľovi ho doručil 12. 8. 2008, 8. 8. 2008 začala plynúť 60-dňová lehota na vrátenie sumy, po tejto lehote sa dozvedel navrhovateľ o vzniku bezdôvodného obohatenia, žaloba bola podaná 12. 4. 2011, teda po uplynutí subjektívnej 2- ročnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedli, že s odporcom mali uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 30.5.2005, nájomné riadne platili. Z vyúčtovania za rok 2007 im vznikol preplatok 33.395 Sk /v tomto smere upravili návrh, nie petit/ t.j. 1.108,51 eur a odporca im doteraz neuhradil sumu 9.696, Sk, teda 321,85 eur. Vyúčtovanie dostali 12.8.2008. Dňa 6.8.2009 odporcu vyzvali na mimosúdne riešenie sporu a na vyplatenie preplatku v žalovanej čiastke. Odporca listom z 11.8.2009 oznámil, že uvedenú sumu nevyplatí z dôvodu konkurzu spoločnosti Vetes. Dňa 24.2.2011 znovu žiadali o vrátenie preplatku, odporca nevyplatenie zdôvodnil konkurzom spoločnosti Vetes. Ich náš právny vzťah bol však daný s odporcom. Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania, s touto nesúhlasili s poukazom na to, že ich nárok vyplýva z nájomnej zmluvy a stanov bytového družstva. Odporca mal vyúčtovanie urobiť do 30.6.2008, preplatok mal vrátiť do 60 dní, teda do do 30.10.2008, a odvtedy plynie 3ročná premlčacia doba, ktorá mala skončiť 12.10.2011, keď vyúčtovanie im bolo doručené 12. 8. 2008, teda návrh bol podaný včas, nejedná sa o bezdôvodné obohatenie, ale plnenie na základe nájomnej zmluvy. O bezdôvodné obohatenie by išlo vtedy, kedy by medzi účastníkmi nebola uzavretá nájomná zmluva.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že ak sa niekto bezdôvodne obohatil, je to spoločnosť Vetes, ktorá je v konkurze, konkurz bol vyhlásený tunajším súdom v roku 2008. Peniaze, ktoré odporca získava zo zálohových platieb ako správca, poukazuje ako preddavky o dodávke tepla jednotlivým dodávateľom médií, vrátane firmy Vetes, ktorá bola výhradný dodávateľ tepla v meste Vrbové, a teda aj pre sporný dom a byt. Odporca vrátil peniaze, teda zálohy, ktoré sa u neho nachádzali a zvyšok sa nachádza v spoločnosti Vetes v celkovej sume 2.068.000 eur. Túto sumu si uplatnil odporca v konkurznom konaní. Odporca nekoná vo svojom mene, ale v prospech nájomcov bytov. Neuzatváral zmluvu pre seba, ale pre užívateľov bytov. Ak sa má obohatiť odporca, tak v zmysle § 451 s použitím § 107 OZ je premlčacia lehota dvojročná a teda nárok uplatnený na súde je premlčaný. Ponecháva na úvahu súdu, ktorá z týchto dvoch alternatív je daná. Poukázal tiež na výšku preplatku 33.000 Sk, ktorá sa javí byť absurdná, túto vyčíslil dodávateľ. Dodávateľ vypracoval vyúčtovanie oneskorene a boli to ľudia, ktorí už vo Vetese nepracovali. Takto nekvalifikované vypočítané vyúčtovanie má odporca znášať.
Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovatelia sú spoločnými nájomcami bytu vo Y. Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za rok 2007 vyplýva, že odporca navrhovateľom vykázal na týchto úhradách celkom preplatok vo výške 27028 Sk.
Odporca nenamietal skutočnosť, že navrhovateľovi preplatok z vyúčtovania a služieb neuhradil v celej výške. Nebolo pritom sporné, že tak neurobil z dôvodu, že prvotný dodávateľ služieb mu preplatky nevyplatil a voči tomuto je vyhlásený konkurz, v ktorom je pohľadávka prihlásená. Táto okolnosť však na vzťah účastníkov tohto konania nemá vplyv z hradiska povinnosti a zodpovednosti odporcu voči navrhovateľovi.
Medzi žalobcom a žalovaným bol v rozhodnom období právny vzťah člena a družstva, rovnako tak právny vzťah nájomcu a prenajímateľa. Predmetom tohto konania je právny vzťah nájomcu a prenajímateľa upravený jednak Občianskym zákonníkom a jednak stanovami družstva.
Podľa stanov družstva, článok 5 (č.l. 15 až 17 spisu) je povinnosťou družstva rozúčtovať skutočné náklady pripadajúce na jednotlivé byty za plnenia poskytované s užívaním bytu v predchádzajúcom období a to v lehote do konca júna nasledujúceho roku a prípadný preplatok zistený vyúčtovaním vrátiť do 60 dní od jeho zistenia a v tej istej lehote uhradiť družstvu zistený nedoplatok.
Odporca nárok posudzuje podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto
obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.
Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu alebo tiež z dôvodu, ktorý odpadol. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia.
O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, pretože medzi účastníkmi existuje právny vzťah člena a družstva, na podklade ktorého vznikol nájomný vzťah prenajímateľa a nájomcu, ktorý platil preddavky na náklady spojené s prevádzkou a nájmom bytu, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu v určenej výške.
Občiansky zákonník v ôsmej časti upravuje záväzkové právo - záväzkové právne vzťahy, ktoré sú základným druhom občiansko-právnych vzťahov. Aj pre oblasť záväzkového práva platí zásada rovnosti strán, zásada dobrej viery a zmluvnej voľnosti (autonómie). Subjektmi záväzkového právneho vzťahu sú veriteľ a dlžník. Predmetom záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť. Toto plnenie musí byť určité, dovolené a možné.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, resp. deliktov, zo zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva.
Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z toho, že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo porušil.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Primárnym predmetom záväzku je určité správanie, na ktoré je dlžník zaviazaný vo vzťahu k veriteľovi na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny obsah.
Obsahom záväzkového právneho vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov. Na základe záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať.
Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný poskytnúť mu určitý predmet plnenia. Predmetom povinnosti niečo dať môže byť hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť, alebo iná majetková hodnota.
Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vyúčtoval zálohové úhrady a náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu žalobcu za rok 2007 a bol zistený preplatok, ktorý navrhovateľom nebol vyplatený, a to podľa obrany odporcu z dôvodu konkurzu spoločnosť Vetes Vrbové, s.r.o. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom nájomcu a prenajímateľa, ktorý sa zaviazal preplatok vyúčtovania vrátiť, nejde preto o vzťah účastníkmi zmluvne neupravený, o plnením bez právneho dôvodu, kedy by mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalovaný prevzal na seba povinnosť prípadný preplatok z vyúčtovania vyplatiť žalobcovi do 60 dní od jeho zistenia, pričom sporný preplatok mal byť podľa dokumentácie predloženej žalovaným zistený najneskôr v júni 2008, následne oznámený žalobcovi a v lehote 60 dní mu aj vyplatený.
Žalobca si svoj nárok odvodzuje zo svojho právneho vzťahu so žalovaným, ktorý je upravený v stanovách družstva a nájomnou zmluvou tak, ako bolo uvedené.
S poukazom na právny režim a titul úhrad spojených s užívaním bytu je nepochybné, že v prípade preplatku alebo nedoplatku z vyúčtovania úhrad za užívanie bytu je potrebné na uplatnenie nároku aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, keď plnenie bolo na základe platnej zmluvy, z platného právneho úkonu.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Sám odporca namietal skutočnosť, že by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, pri ktorom je subjektívna premlčacia lehota 2-ročná, objektívna 3-ročná v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. / resp. v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia 10-ročná/. Jeho námietka premlčania je teda neopodstatnená.
V danom prípade je nesporné, že odporca nevrátil navrhovateľom žalovanú čiastku, sám odporca tento preplatok vyčíslil. Pokiaľ namieta výšku preplatku, ktorá mala byť spôsobená nekvalifikovaným vypracovaním vyúčtovania, jedná sa o samostatný právny vzťah odporcu a dodávateľa, a teda túto skutočnosť mohol namietať len voči tomuto subjektu. Skutočnosť, že odporca bez vlastnej viny nemá prostriedky na vyplatenie preplatku zavinením dodávateľa, nie je z hľadiska posúdenia nároku rozhodujúca. Návrh bol podaný v 3-ročnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota začala plynúť najneskôr 13. 10. 2008 /kedy uplynula lehota 60 dní na úhradu preplatku s prihliadnutím na doručenie vyúčtovania 12. 8. 2008/, skončila sa 13. 10. 2011, návrh bol podaný 12. 4. 2011.
S poukazom na uvedené má súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel.
V zmysle ust. § 517 ods. 2 O. s.p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd úroky z omeškania odo dňa omeškania, keď dlžník je v omeškaní s platením peňažného dlhu, a to vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb. Počiatok omeškania je daný uplynutím 60-dňovej lehoty na vyplatenie preplatku, ktorá plynie od jeho zistenia, pričom navrhovatelia si úrok uplatnili od 1. 10. 2008, dokedy nepochybne lehota 60 dní na úhradu preplatku odporcovi uplynula - odporca vypracoval vyúčtovanie pred jeho doručením, ku ktorému došlo 12. 8. 2008, mal ho vypracovať do 30. 6. 2008. Teda nárok na úhradu úroku z omeškania od 1. 10. 2008 je opodstatnený.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok.
S poukazom na ust. § 175 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.