Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-276-2013.pdf
PDF · 71.76 KB
No categories available
10C/276/2013
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: V. O., nar. X.X.XXXX, bytom U. ulica XX/XXX, T., za účasti vedľajšieho účastníka: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, 2/ Občianske združenie slovenských spotrebiteľov, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast.: JUDr. JUDr. Jozef Kemp, advokát, ul. Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 200,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd odpor vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, doručený Okresnému súdu Nitra dňa 10.4.2013, o d m i e t a .
II. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Dňa 6.3.2012 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcu zaplatiť mu istinu v sume 200,36 eur spolu s príslušenstvom. Súd na základe návrhu vydal dňa 17.7.2012 platobný rozkaz č.k. 9RO/100/2012-40. Platobný rozkaz bol navrhovateľovi doručený dňa 26.3.2013, odporcovi doručený dňa 15.11.2013, a vedľajšiemu účastníkovi - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý vstúpil do konania na základe vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane odporcu bol platobný rozkaz doručený dňa 27.3.2013. Dňa 10.4.2013 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 10.4.2013 proti platobnému rozkazu č.k. 9RO/100/2012-40 Tento odpor odôvodnil vedľajší účastník tým, že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je neprijateľná.
Podaním zo dňa 27.11.2013 doručeným súdu dňa 3.12.2013 sa navrhovateľ vyjadril k odporu vedľajšieho účastníka, kde uviedol, že v zmysle Občianskeho súdneho poriadku je na podanie odporu oprávnený výlučne odporca. Toto právo neprináleží vedľajšiemu účastníkovi konania a vzhľadom na uvedené žiada podaný odpor vedľajšieho účastníka zamietnuť.
Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 174 ods.2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
nepoužije.
Podľa ods. 3 predmetného ustanovenia, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze,
c) neoprávnenou osobou.
Súd po preskúmaní podaného odporu má za to, že odpor v predmetnej veci bol podaný neoprávnenou osobou, a z uvedeného dôvodu je preto potrebné v zmysle § 174 ods. 3 OSP odpor podaný vedľajším účastníkom konania odmietnuť, nakoľko súd ma za to, že na oprávnenie vedľajšieho účastníka podať opravné prostriedky ustanovenie § 93 ods. 4 OSP nedopadá a právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je subjektívne legitimovaný len odporca a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ust. § 201 OSP, je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Uvedené zastáva aj Krajský súd v Nitre, ktorý v odôvodnení uznesenia č. k. 7Co/17/2013-121 zo dňa 31.1.2013 uvádza, že kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu (od doručenia platobného rozkazu). Právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, a preto pokiaľ v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Krajský súd v Nitre napr. v uznesení č.k. 7Co/197/2012-75 poukazuje na ustanovenie § 201 druhej vety OSP, keď uvádza, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 druhá veta OSP), a to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s podaným odporom vedľajšieho účastníka a rozhodovaním o ňom žiadne trovy nevznikli.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.