Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/131/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. G.. U. XXX/XB, T., W. Č.: R. XX, D. O. Y.. T., Ž., proti odporkyni: J. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Ž. XXX. XXX XX Ž., v konaní o určenie výživného na manžela, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.04.2013 domáhal voči odporkyni určenia výživného na manžela v sume 10,- eur mesačne, a to počnúc mesiacom apríl 2013, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť do 25 dňa v mesiaci.

Svoj návrh odôvodnil tým, že toho času je nezamestnaný, bez sociálnej dávky, pričom je evidovaný na Úrade práce od 03.04.2013. S manželkou nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 30.05.2013, doručeným súdu dňa 03.06.2013, keď uviedla, že s návrhom na určenie manželského výživného nesúhlasí, nie je ochotná platiť výživné na manžela, nakoľko on neplatí výživné na ich spoločnú neplnoletú dcéru Y. F.. Ďalej uviedla, že platenie výživného nie je možné vzhľadom na jej majetkové pomery, nakoľko nevlastní žiadny majetok, je vedená na Úrade práce, je jedinou živiteľkou, pričom jej jediný príjem sú brigádnické činnosti. Odporca nezodpovedným správaním a prístupom k výkonu povolania - vodič z povolania a nadmerným požívaním alkoholu si sám zapríčinil, že mu bolo odobraté vodičské oprávnenie, čím prišiel o možnosť zamestnať sa a o stály príjem. Z týchto dôvodov považuje výživné na manžela v rozpore s dobrými mravmi a návrh žiada zamietnuť.

Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom - uložením na pošte. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s ust. vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami súd zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s navrhovateľom sú v rozvodovom konaní, pričom konanie nie je ešte právoplatne skončené. Býva s dcérou v prenajatom dome, jedná sa o dvojizbový dom. Jej príjem pozostáva len zo mzdy, keď mesačne je schopná zarobiť max. okolo 300,- eur na nájom. Navrhovateľ si neplatní vyživovaciu povinnosť voči dcére, nezaujíma sa o ňu a neprispieva ani na domácnosť, ani na dcéru žiadnou sumou.

Ďalej súd zistil z nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom H. Š. a odporkyňou ako nájomcom na užívanie rodinného domu na I.. K. XXX, Ž., že mesačné nájomné predstavuje sumu 250,- eur.

Z rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 10.12.2012 súd zistil, že odporkyňa bola dňom 28.11.2012 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z Dohody o vykonaní práce uzavretej medzi odporkyňou a zamestnávateľom EPPK s.r.o. vyplýva, že táto bola uzavretá na pracovnú činnosť predavačka v predajnom stánku od 24.4.2013 na 350 hodín ročne pri odmene 2eurá / hod..

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Rex s.r.o. ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom na rozsah práce dozor v herni vyplýva, že odmena odporkyne predstavuje v zmysle tejto zmluvy sumu 84,43 eur mesačne, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.4.2013 do 31.12.2013. Z potvrdenia o príjme odporkyne u zamestnávateľa Rex s.r.o. zistil súd príjem odporkyne za mesiac 4/2013 vo výške 59,25 eur v čistom.

Z Dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi odporkyňou a P. X. vyplýva, že táto bola uzavretá na výkon činnosti pomocný čašník od 1.1.2013 do 31.12.2013 pri dohodnutej odmene 1,941 eur/hod. Z potvrdenia o príjme odporkyne u zamestnávateľa P. X. súd zistil čistú mzdu odporkyne za mesiace 09-12/2012 vo výške 89,83 eur, a čistú mesačnú mzdu vo výške 42,05 eur za mesiace 1/13-4/13.

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádzal z ustanovení o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne z a nasl.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc pritom zo zákonných hľadísk citovaných ustanovení Zákona o rodine, dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre určenie manželského výživného podľa návrhu navrhovateľa. Účelom poskytovania výživného je uspokojovanie základných životných potrieb aj ďalších potrieb tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.

Súd z vykonaného dokazovania nemal zo strany navrhovateľa preukázané, že tento by bol osobou nezamestnanou, ktorá by bola evidovaná na Úrade práce, keď rovnako navrhovateľ nepreukázal ani jeho príjmy, resp. celkové majetkové pomery. Bez ohľadu na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že súd nezistil v rozhodnej dobe, t.j. odo dňa podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu príjmy na strane odporkyne, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku navrhovateľovi na vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Súd totiž z vykonaného dokazovania nezistil podstatnejší rozdiel v životnej úrovni oboch manželov (ani prípade, že by bol odporca skutočne nezamestnaný), a teda nemal preukázanú základnú podmienku pre priznanie nároku, rozdiel v životnej úrovni manželov.

Na záver je potrebné poznamenať, že navrhovateľ tiež nepreukázal, že by zo zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav nebol schopný zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemal možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie, t.j. že je nie je schopný samostatne sa živiť.

S poukazom na vyššie uvádzané dôvody, považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho v plnom rozsahu zamietol.

Podľa ,O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá , podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila v zákonom stanovenej 3 dňovej pracovnej lehoty v zmysle O.s.p, pričom iné trovy konania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej odporkyni zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd o trovách konania tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd konštatuje, že rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 10.12.2013, preto posledný deň 3 dňovej pracovnej lehoty uplynul dňa 13.12.2013. Odporkyňa si však vyčíslila trovy konania až v podaní doručenom poštovému doručovateľovi dňa 18.12.2013, teda po uplynutí zákonom stanovej lehoty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).