Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/30/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci návrhu navrhovateľky - manželky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, proti manželovi: D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpený: JUDr. Lenka Géč, Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jána Rašu 793, Budmerice, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: E. B., narodená XX.XX.XXXX a F. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -140 zo dňa 19. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti (výrok IV.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok V.) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom II. zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, výrokom III. rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Výrokom IV. súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou 140 eur a na maloletú F. mesačne sumou 140 eur u oboch počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , 4, 5, , , a , , , , , , , , , , , , , , o rodine (ďalej len „“), (ďalej iba „CMP“) a a (ďalej iba „CSP“). Vecne dôvodil v napadnutej časti, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že maloleté deti sú od februára 2022, t.j. od kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa realizuje v týždňových intervaloch. Tento spôsob výkonu osobnej starostlivosti maloletým deťom vyhovuje, ako aj obom rodičom, v starostlivosti ani jedného z rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Súd z vykonaného dokazovania vo veci mal preukázané, že rozdiel medzi príjmom otca, mesačné netto 1.600 eur a matky 850 eur mesačne je značný a maloleté deti boli oboma rodičmi nastavené

na určitú životnú úroveň, pokiaľ rodičia maloletých deti žili v spoločnej domácnosti. Maloleté deti by rozchodom rodičov mali mať približne rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov, čo v danom prípade matka nedokáže zabezpečiť. Jej príjem je cca o polovicu nižší ako príjem otca. Súd zohľadnil pri majetkových pomeroch oboch rodičov aj skutočnosť, že matka (čašníčka) ma aj nepravidelný príjem z tringeltov čo mesačne môže činiť cca 100-150 eur, takže reálny príjem matky je v sume cca 1.000 eur mesačne. Otcov príjem, ktorý je profesionálny hasič je mesačne 1.600 eur netto a taktiež súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že otec maloletých deti do doby kým nebol podaný návrh na rozvod file_0.jpg

file_1.wmf

vypomáhal svojmu otcovi, ktorý podniká a vykonáva výkopové práce, a z tejto činnosti, ktorá nie je oficiálne podchytená, nakoľko otec je štátny zamestnanec, mal počas trvania manželstva príjem a je nepravdepodobné, že práve v tomto období už otcovi nevypomáha. Otec je schopný maloleté deti zobrať na zahraničnú dovolenku k moru, čo si matka zo svojho príjmu dovoliť nemôže. Súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného pri realizácií SOS vek detí, ich odôvodnené potreby, školské a mimoškolské aktivity a hlavne príjmy oboch rodičov. Matka priznala príjem z tringeltov, na rozdiel od otca, ktorý tvrdil, že momentálne nemá príjem z výpomocných prác u jeho otca (predtým to bolo mesačne cca 500 eur). Keďže tvrdenia otca nie je možné skontrolovať, jedna sa o podnikanie v rámci rodiny a v týchto prípadoch je iba na otcovi, aby čestne svoje ďalšie príjmy priznal. Je málo pravdepodobne, že práve v období rozvodového konania otec uvedenú činnosť so svojím otcom nevykonáva. Bolo by nespravodlivé a v rozpore so záujmami maloletých deti, aby súd v tomto konkrétnom prípade neurčil vyživovaciu povinnosť otcovi, pri tak veľkej disproporcií v príjmoch oboch rodičov. S poukazom na vykonané dokazovanie, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

4. Podľa 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých navrhujúc jeho zmenu z dôvodu, že podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd však z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by sa deťom znížila životná úroveň od februára 2022, kedy sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala a začala realizovať s otcom striedavú starostlivosť. Na životnej úrovni dcér sa táto skutočnosť žiadnym spôsobom neodzrkadlila. Reálny príjem matky nie je možné určiť, nakoľko z výplatnej pásky vychádza, že nemá ani minimálnu mzdu a zarába rovnako či je sviatok, víkend alebo robí viac či menej dní v mesiaci. Tak isto nie je možné určiť koľko mesačne zarobí navyše na tringeltoch, ale nepredpokladá, že by pracovala na pracovnej pozícii čašníčky pokiaľ by jej mesačný príjem nepokryl všetky výdavky, nakoľko od februára 2022 do septembra 2023 nebolo určené žiadne výživné a matka zvládala financovať všetko zo svojho príjmu. Pokiaľ by však vychádzal z predpokladu súdu prvej inštancie, že matka mesačne zarobí 1.000,- eur, ku ktorému je potrebné prirátať ešte rodinné prídavky vo výške 120,- eur na dve maloleté deti, tak jej mesačný príjem je 1.120,- eur. Priemerné mesačné výdavky na maloletú E. boli určené na sumu vo výške 426,- eur a na maloletú F. tak isto sumou vo výške 426,- eur. Rodičia sa podieľajú na striedavej starostlivosti každý 1 mesiaca a aj náklady na maloleté si delia na polovicu. To znamená, že matka sa má podieľať na výdavkoch na maloletú E. sumou vo výške 213,- eur a na maloletú F. sumou 213,- eur. Takými istými sumami sa má podieľať na výžive maloletých detí aj otec. Keďže súd prvej inštancie určil otcovi, že je povinný prispievať na výživu maloletej E. sumou vo výške 140,- eur a na výživu maloletej F. sumou vo výške 140,- eur, tak matka sa podieľa na ich výžive iba sumou vo výške 73,- eur na každé dieťa. Otec sa podieľa po rozhodnutí súdu prvej inštancie na výžive na maloletú E. sumou vo výške 353,- eur a na výživu na maloletú F. sumou vo výške 353,- eur, t.j. spolu sumou vo výške 706,- eur mesačne. Tento nepomer je však značný, nakoľko rozdiel v príjme medzi matkou a otcom nie je polovica, ale iba 480,- eur čo nie je hrubý nepomer medzi príjmami. Otcove výdavky či už na bývanie alebo cestovanie sú omnoho vyššie, nakoľko otec dochádza do práce z C. do G. a jeho výdavky iba na pohonné hmoty sú už len o dosť vyššie, nakoľko matka pracuje v meste kde býva a chodia tam do školy aj dcéry. Otec platí dcéram navyše mobilné telefónny aj poistky.

6. Poukázal na aj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 23.04.2015, ktorý v rozsudku uvádza: Prioritou pri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, trvajúcej rovnako dlhú

dobu u každého z rodičov je s poukazom na ustanovenie neurčenie výživného. Výnimku tvorí iba taká situácia, keď sú príjmy rodičov mimoriadne rozdielne.

7. Pre určenie vyživovacej povinnosti popri striedavej osobnej starostlivosti je tiež dôležité, ktorý z rodičov nakupuje pre deti oblečenie, obuv, hračky, platí platby za stravu v škole, poistné a podobne.

8. Naostatok má za to, že súd prvej inštancie nesplnil kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenie právneho predpisu a prečo ho v konkrétnych okolnostiach daného prípadu vykladal práve týmto spôsobom a súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pre vec významnými argumentmi, ktoré predniesol otec. Ak je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené dochádza tým k porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. S poukazom na hore uvedené žiada odvolací súd, aby podľa zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že súd výživné neurčuje.

10. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že má za to, že Okresný súd Pezinok rozhodol vo veci správne a trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré sú založené v spisovej dokumentácii a konkretizované i v zápisnici zo súdneho pojednávania dňa 19.09.2023 na Okresnom súde Pezinok.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých. Uviedla, že má za to, že súd rozhodol, správne, zákonne, spravodlivo a najmä v najlepšom záujme maloletých detí. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že pravidelný mesačný a stabilný prijem matky je v sume 519,46 eur v roku 2022 + tringelty v sume 100-150 eur, ktoré však môžu a nemusia byť, spolu tak 619,46 eur až 669,46 eur/mesiac v čistom v roku 2022 a aktuálne je v roku 2023 prijem matky vrátane tringeltov v sume cca 850,-eur/mesačne, t.j. 571,64 eur v čistom mzda a zvyšok tringelty.

12. Nepomer medzi rodičmi nie je len v platoch, ale aj vo výške poberaných dávok kedy otec poberá 2x 140, -eur ako daňový bonus na deti = 280,-eur/mesiac a matka poberá len 2x60 eur ako prídavky na deti = 120,-eur. Otcov preukázaný stabilný mesačný príjem je o 665,-eur vyšší ako stabilný prijem matky, t.j. v sume 1.364,46 eur v roku 2022, aktuálne je čistý mesačný príjem otca v roku 2023 zo zamestnaneckého pomeru v sume 1.600, -eur. Účelovo počas konania o rozvode manželstva otec maloletých detí previedol obchodný podiel v SRO na svojho otca, pričom otec uviedol, že počas výpomocných prác pri bagrovaní si privyrobil cca 500,-eur, avšak po začatí súdneho konania o rozvode manželstva otec tvrdí, že už svojmu otcovi v SRO nepomáha. Matka však vie o tom, že aj naďalej si otec zabezpečuje príjem z tejto činnosti - bagrovanie. Ak by aj reálne otec túto činnosť nevykonával, tak ide o príjem o ktorý sa sám a dobrovoľne pripravil, resp. sa ho vzal a súd je povinný na tento príjem prihliadať. Takže v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí je dosahovať mesačný čistý prijem v sume 2.100,-eur (1600 eur + 500 eur) a viac.

13. Súdom stanovená výška výživného je veľmi kompromisná a pre otca zhovievavá, matka sa však neodvolávala voči tomuto rozhodnutiu, nakoľko verí, že spolu s prídavkami bude vedieť deťom zabezpečiť lepší komfort a životnú úroveň ako doposiaľ. Nie je pravdou, že by maloleté deti nepociťovali rozdiel v životnej úrovni keď sú u matky a keď sú u otca. Rozdiel je citeľný a viditeľný už len tým, že otec má viacero možností ako tráviť voľný čas s deťmi, keď matka ich nemôže zobrať ani len na predlžený víkend, aspoň raz do mesiaca s oboma deťmi navštíviť kino alebo čokoľvek, keďže matke jej príjem postačuje na zabezpečenie nevyhnutných a odôvodnených potrieb maloletých detí, ale nie na kultúrne, spoločenské a voľnočasové vyžitie. Zároveň si matka nemôže dovoliť deťom kúpiť veci aké im kupuje otec. Každodenný život ukazuje priepastný rozdiel v životnej úrovni detí, keď sú u matky a v týždni, keď sú u otca. Náklady vyčíslené na maloleté deti matkou sú len v minimálnom rozsahu, nakoľko si nemôže dovoliť dopriať im viac. Matke maloletých detí od opustenia spoločnej domácnosti pomáhajú jej rodičia, pretože bez ich pomoci by sa nemohla ani odsťahovať od manžela/otca detí. V zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie Okresné súdu Pezinok v napádanej časti potvrdil.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote ( - ďalej len „“), oprávnenou osobou - otcom maloletých ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca v časti určenia vyživovacej povinnosti nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny.

15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol rozvod a úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, keď súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, rozhodol o tom, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou 140 eur a na maloletú F. mesačne sumou 140 eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a rozhodol o trovách konania.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou 140 eur a na maloletú F. mesačne sumou 140 eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

17. Otec maloletých predovšetkým namietal, že reálny príjem matky nie je možné určiť, nie je možné určiť koľko mesačne zarobí navyše na tringeltoch, ale nepredpokladá, že by pracovala na pracovnej pozícii čašníčky, pokiaľ by jej mesačný príjem nepokryl všetky výdavky, nakoľko od februára 2022 do septembra 2023 nebolo určené žiadne výživné a matka zvládala financovať všetko zo svojho príjmu. Poukazoval aj na to, že pokiaľ by vychádzal z predpokladu súdu prvej inštancie, že matka mesačne zarobí 1.000,- eur, ku ktorému je potrebné prirátať ešte rodinné prídavky vo výške 120,- eur na dve maloleté deti, tak jej mesačný príjem je 1.120,- eur. Matka sa podieľa na ich výžive iba sumou vo výške 73,- eur na každé dieťa. Rozdiel v príjme medzi matkou a otcom nie je polovica, ale iba 480,- eur, čo nie je hrubý nepomer medzi príjmami. Otcove výdavky či už na bývanie alebo cestovanie sú omnoho vyššie. Namietal aj nepresvedčivosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca maloletých, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval i správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o určenie vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom a otec neuviedol v odvolaní žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. 19. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

21. Podľa , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa ) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4)

22. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. V zmysle , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. 25. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

26. Súd prvej inštancie zistil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti a s ohľadom na rovnakú dĺžku času, v ktorom sa bude každý rodič osobne starať o maloleté deti, rozhodol správne a zákonne, keď v pomere vyplývajúcom zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov zaviazal otca prispievať na výživu maloletej E. sumou 140,- eur mesačne a na maloletú F. sumou 140,- eur mesačne. Pokiaľ ide o súdom ustálený mesačný príjem matky, tento súd ustálil na 850 eur mesačne, keď vychádzal z tvrdenia matky, avšak uvedené má súd podložené aj potvrdením od zamestnávateľa. Otec svoj príjem nespochybnil, avšak súd prvej inštancie správne zohľadnil aj to, že vypomáhal aj svojmu otcovi, z ktorej práce mal taktiež príjem a ako uviedol súd prvej inštancie je

nepravdepodobné, že práve v tomto období už otcovi nevypomáha. Odvolací súd má preto za to, že výšku príjmov súd prvej inštancie ustálil správne a to s ohľadom na daňový bonus, ktorý podľa výplatných pások poberá otec. Podľa odvolacieho súdu súdom určené výživné od otca dorovnáva životnú úroveň maloletých detí počas starostlivosti zabezpečovanej matkou a vytvára priestor na uspokojovanie potrieb maloletých detí nad rámec reálnych možností matky zabezpečovať výživu maloletých detí v rozsahu obdobnom ako otec. Výživné sa určuje najmä s ohľadom na oprávnené náklady maloletých detí, t. j. tak, aby mali maloleté deti u oboch rodičov svoje potreby zabezpečené. Náklady na maloleté deti spochybnené neboli, naopak matka uviedla, že tieto by boli vyššie, pokiaľ by si ich mohla dovoliť.

27. Hoci otec maloletých detí má vyššie náklady a to aj v súvislosti s prácou, odvolací súd zdôrazňuje, že aj po ich úhrade mu zostanú prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb, pričom však vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom je prvoradá. Ako bolo z vykonaného dokazovania preukázané, je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyšší prijem, na ktorú okolnosť súd prihliadol a v rámci toho je schopný zabezpečiť životnú úroveň deťom, ktorú mali doteraz a ktorú by im nebola schopná zabezpečiť matka a to aj pokiaľ uhrádza deťom mobilné telefóny a poistky, keďže je v jeho možnostiach s nimi absolvovať aj dovolenky. Preto po zohľadnení na vec vzťahujúcich sa relevantných skutočností, má odvolací súd za, že súd prvej inštancie v napadnutej časti rozhodol správne.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok IV.) a v závislom výroku V. v zmysle ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

29. V súvislosti s prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací súd ešte konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo, preto odvolacia námietka spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení resp. nezrozumiteľnosti je nedôvodná.

30. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. pripúšťa výnimky. V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia . O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).