Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky MUDr. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. XX, R. a z otca R. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, R., zastúpeného JUDr. Michalom Jurčišinom, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -62 zo dňa 11.09.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú N. S. R.. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na návrh otca, ktorý žiadal znížiť výživné počnúc dňom 01.05.2013 zo sumy 150 Eur na sumu 90 Eur mesačne z dôvodu, že došlo v jeho živote k podstatným zmenám, spláca úver, pribudla mu vyživovacia povinnosť a prišiel o zamestnanie.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že maloletá N. pochádza z manželstva rodičov MUDr. P. A. a R. E. R., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -43 zo dňa 11.05.2005 rozvedené. Na čas po rozvode bola maloletá podľa rodičovskej dohody zverená do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.500 Sk mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou.

Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -171 zo dňa 02.12.2009 tak, že bol zmenený rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -43 zo dňa 11.05.2005 tak, že bolo zvýšené výživné zo strany otca pre maloleté dieťa od 01.09.2008 do 31.08.2009 zo sumy 3.500 Sk mesačne na sumu 135 Eur mesačne a od 01.09.2009 do budúcna na sumu 150 Eur mesačne. Matka v tom čase pracovala ako lekárka na kardiologickom oddelení vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v R. s čistým mesačným príjmom za rok 2008 vo výške 852,89 Eur, za rok 2009, a to za január až júl v sume 962,96 Eur, v auguste poberala nemocenské dávky vo výške 268 Eur a v septembri vo výške 519,20 Eur. V tom čase matka nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol zamestnaný v Akadémii vzdelávania, kde v roku 2008 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 683,13 Eur, za obdobie január až jún 2009 jeho príjem bol vo výške 788,78 Eur, v októbri 2009 vo výške 764 Eur. V roku 2007 mal príjem aj z R. univerzity, kde v januári mu bola vyplatená odmena 161,32 Eur, v

januári 2008 pracoval na Gymnáziu X. 2, kde mu bola vyplatená odmena 16,13 Eur a vo februári mu bola vyplatená odmena Obchodnou akadémiou v R. v sume 18,82 Eur. Maloletá N. v čase poslednej úpravy začala v septembri 2009 povinnú školskú dochádzku na základnej škole.

Súd prvého stupňa citujúc ust. , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj dospel k záveru, že pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase skoršieho rozhodovania s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia pre určenie výživného. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zníženie alebo zvýšenie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb.

Súd prvého stupňa po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca mal. dieťaťa, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o znížení výživného. V čase poslednej úpravy výživného rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa 02.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2010 pracovala matka ako lekárka na kardiologickom oddelení vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v R. s čistým mesačným príjmom za rok 2008 vo výške 852,89 Eura, za rok 2009 v období od januára až do júla v sume 962,96 Eur, od augusta 2009 poberala nemocenské dávky, ktoré boli v auguste vo výške 268 Eur, a v septembri vo výške 519,20 Eur. V uvedenom období matka nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol zamestnaný v Akadémii vzdelávania, kde za obdobie máj až december 2008 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 683,13 Eur, za obdobie január až jún 2009 vo výške 788,78 Eur, v októbri 2009 vo výške 764 Eur. V roku 2007 v januári pracoval na R. univerzite, kde mu bola vyplatená odmena 161,32 Eur, v januári 2008 pracoval na Gymnáziu X. 2, kde mu bola vyplatená odmena 16,13 Eura a vo februári 2008 na základe dohody o vykonaní práce mu bola vyplatená odmena Obchodnou akadémiou v R. v sume 18,82 Eur. Mal. N. v čase poslednej úpravy začala v septembri 2009 povinnú školskú dochádzku na základnej škole.

Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému H. A., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým bola matka tri roky na materskej dovolenke. Počas tohto obdobia poberala rodičovský príspevok vo výške 190 Eur. Následne sa zamestnala vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana s čistou mesačnou mzdu 1.000 Eur, zároveň jeden deň v týždni vykonávala prácu v spoločnosti Medi spol. s.r.o. ako angiologička so zárobkom 400 Eur mesačne. V decembri 2012 prestala vykonávať prácu v spoločnosti Medi spol. s.r.o. a na základe jej výpovede bol ukončený pracovný pomer Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana dňa 30.04.2013. Od 01.05.2013 je zamestnaná v spoločnosti Angiokomfort s.r.o., ktorej je spoločníčkou a konateľkou zároveň. Vzhľadom na vysoké vstupné náklady jej zárobok je vo výške minimálnej mzdy - 340 Eur. V súvislosti s profesiou, ktorú vykonáva, bola nútená zakúpiť ultrazvuk, ktorý mesačne spláca splátkou 1.780 Eur, ďalšie jej náklady sú na zdravotnú sestru 420 Eur, ekonómku 150 Eur, za nájom a upratovanie 180 Eur. V súvislosti s dobrovoľným rozviazaním pracovného pomeru spláca bývalému zamestnávateľovi Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana náklady v súvislosti s atestáciou a špecializáciou v mesačných splátkach 600 Eur. Jej súčasný manžel MUDr. H. A. je kardiológ s príjmom okolo 1.500 Eur v hrubom.

Otcovi maloletého dieťaťa pribudla dňa 01.09.2012 vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi Y. E., ktorého má so svojou súčasnou partnerkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Spláca hypotéku za byt, v ktorom žije s partnerkou a s mal. synom. Od júla do septembra 2012 bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 14.09.2012 podniká na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Za rok 2012 zarobil celkovo 7.272,48 Eur, čo predstavuje mesačne 606,04 Eur. Od septembra 2012 pracuje ako učiteľ na gymnáziu s 10-týždňovým pracovným úväzkom za odmenu 11 Eur za hodinu, učí na strednej odbornej škole s pracovným úväzkom 4 hodiny týždenne s dojednanou odmenou 15 Eur za hodinu, zároveň vyučuje v súkromnej spoločnosti v Y., kde má dojednané dve hodiny týždenne za odmenu 20 Eur za hodinu. Jeho súčasný príjem vyčíslil v sume 700 Eur. Jeho partnerka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 194,70 Eur.

Maloleté N. nastúpila v školskom roku 2013/2014 na II. stupeň základnej školy do 5. ročníka, s čím má zvýšené výdavky na ošatenie, obuv, drogériu a zakúpenie školských pomôcok. Dlhodobo sa venuje tenisu s čím má tiež zvýšené výdavky. Všetky náklady znáša výlučne matka. V letnom období sú to

výdavky vo výške 120 Eur mesačne a v zimnom období okolo 230 Eur mesačne, vzhľadom na potrebný prenájom telocvične. Má zvýšené výdavky na zakúpenie športových odevov, obuvi a tenisovej rakety. U maloletého dieťaťa sa zmenili pomery v tom, že v súvislosti s nástupom na II. stupeň základnej školy má zvýšené výdavky v súvislosti s vekom, povinnou školskou dochádzkou, záujmami, je vekovo vyspelejšia, má zvýšené výdavky na ošatenie, na nákup drogérie, s kultúrnym a športovým vyžitím. Tieto jej náklady sú opodstatnené, zodpovedajú veku, korešpondujú so súčasným charakterom doby a s nárokmi, ktoré prináša jej vzdelanie.

Zvýšené výdavky maloletému dieťaťu hradí matka výlučne zo svojho príjmu, otec sa podieľa na starostlivosti vo forme platenia určeného výživného. Nad rámec prispieva v čase stretávania sa s dieťaťom a zakúpil jej darčeky pri príležitostí sviatkov a na Vianoce. Nad rámec jej hradí stavebné sporenie. Vzťah otca s maloletým dieťaťom je dobrý, pravidelne sa stretávajú.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z práv dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí zvážil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a odôvodnené potreby a vek dieťaťa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa názoru prvostupňového súdu otec má všetky možnosti a schopnosti pre to, aby na výživu dieťaťa prispieval sumou 150 Eur mesačne, lebo jeho potreby a výdavky to odôvodňujú a výživné, ktoré otec navrhuje, by bolo neprimerané jeho výdavkom a potrebám aj vzhľadom na vek dieťaťa. Súd prvého stupňa zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľovi pribudla vyživovacia povinnosť, no toto dieťa žije v jeho spoločnej domácnosti a otec sa vo vzťahu k nemu podieľa aj na mimoriadnych výdavkoch a každodennou osobnou starostlivosťou na rozdiel od maloletej N..

Prvostupňový súd konštatoval, že povinnosťou otca je vyvíjať zvýšené úsilie smerujúce k tomu, aby dosahoval príjem, z ktorého dokáže zabezpečiť vyživovaciu povinnosť svojim deťom v potrebnom rozsahu. Otec platí hypotéku, má náklady na benzín. Výživné je však prednostná pohľadávka pred všetkými osobitnými pohľadávkami a pokiaľ otec nemá finančné prostriedky na to, aby primerane svojej životnej úrovni prispieval na výživu maloletého dieťaťa nie je možné, aby sa zaťažoval takýmito výdavkami, keďže nejde o nevyhnutné výdavky. Preto nie je možné vziať na zreteľ tvrdenie otca o jeho povinnosti splácať pôžičky, lebo ich splácanie nemôže mať za následok zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý pôžičku spláca. V konaní súd prvého stupňa mal preukázané, že otec má k dispozícií dostatočný príjem, aby si plnil vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu. Súd prvého stupňa zároveň dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali potrebu zníženia výživného zo strany otca pre maloleté dieťa. Naopak, bolo preukázané, že sa zvýšili odôvodnené potreby súvisiace s vekom a povinnou školskou dochádzkou maloletého dieťaťa. Skonštatoval, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu predovšetkým osobnou starostlivosťou.

Súd prvého stupňa výrok o trovách konania odôvodnil ust.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie zodpovedajúcich skutočností ( ), z nesprávnych skutkových zistení ( ) a z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolateľ poukázal na ust. § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine. Uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, a to znížením zárobku a zmene počtu ním vyživovaných osôb. Uviedol, že vždy si plnil svoju vyživovaciu povinnosť, no viac ako rok nemá finančné prostriedky na uživenie svojej vlastnej rodiny a výživné, ktoré platí na dcéru N. ide na úkor jeho syna Y. a jeho partnerky, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Poukázal na to, že maloletá N. žije v zabezpečenej rodine, ktorá nemá problémy po finančnej stránke, kde obaja manželia sú pracujúci a dostatočne finančne zabezpečení a životná úroveň tejto rodiny je na vysokej úrovni.Vďaka vysokému príjmu tejto rodiny môže maloletá N. navštevovať rôzne krúžky a vykonávať aktivity. Oproti tejto finančne dobre zabezpečenej rodine je rodina navrhovateľa viac ako rok na veľmi nízkej životaschopnej úrovni. Navrhovateľ je jediný, ktorý má nejaký príjem a od septembra roku 2012 sa snaží podnikať, ale s veľmi nízkym príjmom. Jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke s ročným synom Y. a poberá rodičovský príspevok vo výške cca 195 Eur. Navrhovateľ nie zo svojej viny prišiel o dobre platenú prácu v Akadémii vzdelávania, ktorá zanikla. Narodením syna a

stratou práce bolo jednoznačne preukázané, že u ňho sa podstatne zmenili pomery k horšiemu. Teda k zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo v dôsledku objektívnych a nezvrátiteľných okolností. Navrhovateľ dobrovoľne žije na Y., aby mohol byť svojim deťom nablízku. Neovláda dobre slovenský jazyk, preto môže vykonávať iba lektorskú činnosť - výučbu anglického jazyka a nemá na výber inú prácu. Súd preto mal prihliadnuť nielen na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi, ale aj na preukázané zhoršenie jeho finančnej situácie, keď začal samostatne podnikať ako živnostník, musel časť finančných prostriedkov investovať a ako cudzinec so slabou slovnou zásobou slovenského jazyka nemá rovnaké možnosti zamestnať sa ako slovenský občan. Snaží sa, aby sa mu darilo uživiť rodinu, na výživu si musí požičiavať, a to už pár mesiacov, čo mu spôsobuje neuveriteľné problémy. V dôsledku zlej a neudržateľnej situácii mu hrozí exekúcia a aj možné trestné stíhanie z dôvodu neschopnosti platiť výživné v stanovenej výške. Súd prvého stupňa na uvedené neprihliadol. Po vyhlásení rozsudku bol navrhovateľ nútený riešiť svoju zlú ekonomickú situáciu predajom svojho motorového vozidla za sumu 500 eur. Navrhovateľ sa dobrovoľne vzdal lepšieho života aj prípadného dôchodku vo svojej domovine, aby mohol žiť a byť na blízku svojim deťom, s ktorými má dobrý otcovský vzťah.

Podľa odvolateľa došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, jeho príjem je veľmi nízky a výživné na maloletú dcéru je cca 50% prípadne viac ako 50% z jeho čistého prímu. Má dve vyživovacie povinnosti a tiež morálne povinnosti voči svojej partnerke. Podľa zaužívanej rozhodcovskej praxe súdov výživné na maloleté dieťa má predstavovať maximálne 20% z čistého príjmu rodiča.

Otec uviedol, že aj keď prvostupňový súd sa má zaoberať aj s aktuálnou ekonomickou situáciou matky maloletej N., táto sa ani len písomne nevyjadrila pred pojednávaním a nedoložila žiadne dôkazy, že aj na jej strane došlo k zmene pomerov. Výpoveďou matky maloletej bolo preukázané, že sa vzdala lepšie platenej práce a v súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti Angiokomfort s.r.o., odkiaľ nepredložila žiaden doklad o príjme z pracovného pomeru a z dividend spoločnosti. Sumou 1780 eur si prístroj nespláca ona, ale jej zamestnávateľ. Taktiež náklady na zdravotnú sestre 420 eur a ekonómku 150 eur platí spoločnosť. Matka sa vzdala bezdôvodne lepšie platenej práce, o uvedenom neboli predložené žiadne dôkazy a súd rozhodol na základe nepodložených dôkazov. Matka maloletej N. teda zmenila doterajšie zamestnanie za menej výhodné, preto mal súd skúmať, či sa tak stalo z dôležitých dôvodov. Ak to nebolo z týchto dôvodov, mal súd vychádzať z príjmu pred zmenou zamestnania. Súd mal hodnotiť dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Ak navrhnutý dôkaz nevykonal, mohlo to viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Otec maloletej poukázal aj na to, že súd mal prihliadať na rozdielnu životnú úroveň rodín navrhovateľa a odporkyne, kde úroveň rodiny, v ktorej žije maloletá N. je nepochybne vyššia. Uvedené súd nevzal do úvahy.

Taktiež, podľa odvolateľa, nesprávne súd prvého stupňa uvádza, že jeho súčasný príjem je cca 700 eur. Ide o príjem nie v čistom ale v hrubom, teda nie príjem navrhovateľa ale obrad navrhovateľa je cca 700 eur. Po odpočítaní nákladov sa jeho príjem pohybuje okolo 250 až 300 eur z čoho nemôže uživiť svoje druhé dieťa a družku. Zníženie výživného o 60 eur by mu v jeho zlej životnej situácii veľmi pomohlo a stabilizovalo by to aj vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči svojmu druhému dieťaťu- synovi, ktorého zákonné práva sú úplne popierané a zatlačené do úzadia a je voči svojej sestre diskriminovaný. Jeho narodenie súd nevzal vôbec do úvahy. Pritom maloletá N. žije v rodine, ktorá je schopná mesačne platiť 150 eur až 220 eur iba na tenis, úbytok 60 eur by vôbec nepocítila.

Považuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa za nezákonné, napriek objektívnemu preukázaniu zmeny pomerov na strane otca súd nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k jeho príjmom a výdavkom matky maloletej N., ako aj oprávnenosti výdavkov maloletej N..

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a znížil výživné, alternatívne aby zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť, lebo ho považuje za správny. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne celých 10 rokov, napríklad za obdobie máj 2003 až február 2004 si neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec. V uvedenom čase ona bola študentkou 6.ročníka vysokej školy a poberala rodičovský príspevok 3.790,- Sk, čo je 125 eur a otec maloletej mal príjem 20.000,- Sk, čo je 665 eur. Aj v období rokov 2010 a 2011 otec cca 1 rok

neplatil výživné, čo bolo riešené trestným oznámením a až exekúciou bola vymožená dlžná suma. Často neuhradil plnú sumu výživného na svoju dcéru, napríklad krátenú aj o 5 eur. Otec maloletej sa opakovane vyhýba povinnosti platiť výživné čoho prejavom je aj žiadosť o zníženie výživného napriek tomu, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba 5 rokov. Ona nežiadala zvýšiť výživné v čase, keď jej vznikla nová vyživovacia povinnosť voči maloletému H., a kedy mala príjem len rodičovský príspevok vo výške 195 eur. Nie je pravdivé tvrdenie otca maloletej, že „rodina matky je na vysokej životnej úrovni“, lebo matka poberá príjem 327 eur čistého mesačne a plat jej manžela je cca 1200 eur mesačne. Jej manžel nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletej N.. Podľa otca maloletej by mal prispievať na výživu nevlastnej dcéry jej manžel, pritom jej vlastný otec to odmieta. Otec maloletej je schopný nájsť si ďalšiu prácu, vie o jednej organizácii a dvoch súkromných osobách, ktorí mu navrhli prácu, ale ju „zatiaľ“ neprijal, čo je z jeho strany výraz lenivosti a neochoty postarať sa o svoju dcéru alebo za účelom: do ukončenie tohto súdneho procesu. Aj v minulosti otec maloletej odchádzal na 3 mesiace letných prázdnin do T. U., kde pracoval ako lektor s oveľa vyšším príjmom ako na Y., dokonca po príchode z G. bol schopný kompletne zrekonštruovať svoj byt. Už pri predchádzajúcom súdnom spore otec maloletej nepriznal plný plat, keď zamlčal príjem vo výške 15.000,- Sk. Rovnako obom rodičom maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom a rovnako aj nové zamestnanie- podnikanie, ktoré so sebou prináša vysoké vstupné náklady. Matka maloletej sa osobne stará o dcéru a pritom hradí cca 75% jej nákladov, respektíve to hradí jej manžel, ktorý nemá voči maloletej žiadnu vyživovaciu povinnosť. Súdu predložila dôkaz o výške svojho príjmu, ktorým je suma 327 eur mesačne čistého, tiež predložila doklady o vysokých vstupných nákladoch najmä na kúpu ultrasonografického prístroja v sume 28.000 eur s mesačnými splátkami 1.780 eur a ďalšími nákladmi. Jej príjem toho času je suma minimálnej mzdy. Žiadne dividendy neboli a nebudú vyplatené, nakoľko ambulancia svoju činnosť začala od apríla 2013. Tiež mesačne spláca 600 eur svojmu bývalému zamestnávateľovi z dôvodu predčasného rozviazania pracovnej zmluvy. Spolu s manželom platia hypotéku vo výške 666 eur mesačne, stavebné sporenie v sume 101,50 eur mesačne a 33,19 eur mesačne spotrebiteľský úver za účelom prefinancovania vstupných nákladov ambulancie v sume 13.000 eur na dobu 6 rokov a ďalšie výdavky elektrinu, plyn, vodu, TV, rozhlas, životná poistka, benzín, jedlo, oblečenie, mobil, poistka auta a domu a ďalšie. Okrem zvýšených výdavkov na maloletú v súvislosti s tenisom, na výdavky na školské výlety, školu v prírode, výlety počas prázdnin, na ktoré otec neprispieva a hradí ich iba matka. Jej rodina je v mínusových číslach napriek tomu, že jej manžel mesačne odpracuje 300 hodín a otec maloletej iba 80 hodín. To že si otec maloletej kúpil nové väčšie auto po odpredaji starého v odvolaní neuviedol. Rovnako vlastní 2 byty, čo je tiež nadštandard. Žiadosť otca o zníženie výživného preto považuje za neadekvátnu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenie a bez nariadenie pojednávania v súlade s ustanovením , s tým, že termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na verejnej tabuli súdu dňa 02.12.2013 dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil a nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súd prvého stupňa, na ktoré poukazuje ( ).

Pre správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potrebné, aby sa tento zaoberal skúmaním zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného a to porovnaním pomerov existujúcich v čase posledného rozhodovania o výživnom s pomermi v čase návrhu na zníženie výživného. Správne súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ustálil, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali potrebu zníženia výživného zo strany otca pre maloletú N.. Naopak bolo preukázané, že odôvodnené potreby súvisiace s vekom a s povinnou školskou dochádzkou maloletého dieťaťa sa zvýšili. Keďže predmetom konania bol návrh otca na zníženie výživného, správne takémuto návrhu za danej situácie nebolo možné vyhovieť. Z priebehu konaní ohľadom výživného pre maloletú N. sa dá jednoznačne konštatovať, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej zabezpečiť si taký príjem, aby mohol na výživu maloletej prispievať sumou 150 eur mesačne tak, ako to bolo pôvodným rozhodnutím stanovené.

Vychádzajúc zo Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné pritom je osobným právom každého dieťaťa. Zákonná povinnosť rodičov vyživovať svoje deti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vzhľadom na zákonné atribúty vyživovacej povinnosti rodičov vo vzťahu k ich deťom je nutné uviesť, že každý povinný rodič si musí zabezpečiť príjem v takej výške, aby riadne a včas mohol plniť si svoju vyživovaciu schopnosť. Za danej situácie nie je možné akceptovať návrh otca na zníženie výživného.

K odvolacím dôvodom otca maloletej N. odvolací súd ešte uvádza, že ani jeho odkaz na viac finančne zabezpečenú rodinu, v ktorej maloletá N. žije, nie je dôvodom na vyhovenie jeho návrhu. Ak jeho dcére maloletej N. je v rodine jej matky zabezpečená vďaka manželovi jej matky, vyššie životná úroveň, je to iba v prospech maloletej N., nie je to však dôvodom na zníženie výživného zo strany jej otca. Ak manžel matky maloletej má finančné možnosti, z ktorých uhrádza výdavky aj maloletej N., čím zvyšuje jej životnú úroveň, otec by to mal vnímať ako pozitívum pre jeho dcéru a nie ako dôvod na zníženie výživného z jeho strany. Ani to, že sa otcovi maloletej narodil syn, teda pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť samo o sebe nie je dôvodom na zníženie výživného, lebo aj na strane matky maloletej došlo k takej istej zmene pomerov, t.j. tiež jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Ťažko je možné uveriť tvrdeniu otca, že ten výučbou anglického jazyka v R. kraji a meste R. ako krajským mestom si nemôže zabezpečiť príjem v sume 700 eur. Dopyt po kvalitných lektoroch anglického jazyka je všeobecne známy. Tiež je nepochybné, že otec maloletej si môže zarobiť viac finančných prostriedkov napríklad aj tým, že vycestuje do G.. Je tiež všeobecne známe, že príjmy v G. sú podstatne vyššie ako na Y. a otec ako G. má bezpochyby takéto možnosti.

Tiež sa nie je možné stotožniť sa s tvrdením odvolateľa, že súdna prax pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa vychádza maximálne z 20% z čistého príjmu rodiča. Určovanie výživného v každom jednotlivom prípade sa posudzuje samostatne podľa schopnosti a možnosti povinného rodiča ako aj potrieb maloletého dieťaťa. Konštantne stanovená výška vyjadrená % z príjmu rodiča nie je prijateľná a ani súdna prax to neaplikuje.

Pre správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo nepochybne zisťovať otcom maloletého dieťaťa tvrdenú zmenu pomerov na jeho strane. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením otca, že v konaní súd neprodukoval a nevychádzal zo žiadnych dôkazov na zisťovanie pomerov matky maloletej. Je treba zdôrazniť, že jednak matka maloletej nepožiadala o zmenu výšky výživného, o čo požiadal otec a ten tvrdil zmenu pomerov na jeho strane, a jednak dokazovaním súdu prvého stupňa bolo dostatočne preukázané, čo sa zmenilo u matky od posledného rozhodovania. Ak by matka maloletej N. podala návrh či už na zvýšenie alebo zníženie výživného, bolo by nutné aby ona preukazovala zmenu pomerov. Z obsahu spisu však vyplývajú tak majetkové, ako aj osobné pomery na strane matky maloletej a tiež aj jej príjem.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že otec maloletej vlastní nehnuteľnosti a to byt č. X evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. R. ako aj nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č.XXX k.ú. A. Q. W. okres W.. Má vo vlastníctve majetok, ktorý mu môže tiež prinášať zisť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto nepovažoval odvolanie otca maloletej za opodstatnené aj s prihliadnutím na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. napríklad otcom deklarované výdavky na sporenie a iné, ktoré pri určení výživného nie je možné zohľadniť. Napr. aj výdavky na riadny chod domácnosti sú nie len na strane otca maloletej N., ale aj na strane jej matky. Navyše matka maloletej zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú N..

Odvolací súd má preto za to, že zníženie výživného by jednoznačne nebolo v záujme maloletej N. a ani v jej prospech, pritom neboli nat o zistené ani zákonné dôvody. Bolo preto správne, keď súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 219 O.s.p potvrdil ako vo výroku vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania podľa jeho výsledku, lebo ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu ( ).

Na správnom rozhodnutí nebolo možné nič zmeniť ani v dôsledku hrubého a urážlivého podania otca, ktoré sa v spise nachádza, a ktorým osočuje sudcu. V každom prípade súdy musia vo veciach starostlivosti o maloletých prihliadať na záujem maloletých detí. Aj v prejednávanom prípade to tak bolo. Ak by otec maloletej bol skutočne tak finančne na tom zle, ako to prezentuje, ťažko by si mohol napr. zvoliť advokáta na zatupovanie v tejto veci na čo má samozrejme právo, ale určite, by žiadal o ustanovenie advokáta, aby ho nemusel platiť sám. Musel by však preukázať to, že je na to odkázaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.