Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-1-2013.pdf
PDF · 77.58 KB
Case nature
Subarea
10Co/1/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: E. I., bytom P. nad Y. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, AK, Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatene 791,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.8.2012, č. k. 5C 550/11-36, počtom hlasov členov senátu 2:1, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, trovy konania vo výške 97,99 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, trovy odvolacieho konania vo výške 38,44 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil konanie a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 49,- eur k rukám jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň rozhodol, že žalobcovi bude vrátený zaplatený súdny poplatok v sume 21,87 eur prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave. Súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k vstupu vedľajšieho účastníka do konania a k nim vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom. Podaním, ktoré bolo doručené súdu 8.6.2012, žalovaná vyjadrila súhlas s námietkou premlčania. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť v celom rozsahu s tým, že žiadal vrátiť zaplatený súdny poplatok. Na základe prejavu vôle žalobcu súd konanie podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za jeden úkon, a to vyjadrenie k žalobe, za prípravu a prevzatie náhradu trov nepriznal s poukazom na to, že vedľajší účastník z vlastnej vôle vstúpil do konania.
Proti tomuto uzneseniu, len čo do výroku náhrady trov konania, bolo podané odvolanie zo strany vedľajšieho účastníka. Napadnutým výrokom súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania len za jeden úkon, a to vyjadrenie k žalobe zo dňa 28.3.2012. Nepriznal úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia, a to
s nezvyčajným odôvodnením, že sa tak stalo preto, že do konania vstúpil z vlastnej vôle. Vedľajší účastník v podanom odvolaní poukazuje na to, že úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady, ktorého náhradu si vedľajší účastník v prvostupňovom konaní taktiež uplatňuje, je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. Oznámením o vstupe nebol ukončený proces prípravy právneho zastúpenia, pretože z povahy činnosti vedľajšieho účastníka v konaní a okolností jeho vstupu do súdnych konaní na ochranu spotrebiteľa je zrejmé, že s predmetom spotrebiteľskej veci sa môže oboznámiť až potom, čo sa doručením odvolania o vstupe súdu stane v konaní vedľajším účastníkom. Oznámenie o vstupe je teda predpokladom toho, aby vzniklo právo žiadať návrh a prílohy a až po ich doručení sa môže oboznámiť s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré tvoria právny základ uplatneného nároku podať vo veci kvalifikované vyjadrenie. Výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zákona číslo 250/2007, je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p. osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom. Súčasťou ochrany spotrebiteľov v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že ak si Združenie spotrebiteľov uplatní základné právo na súdnu ochranu, zase nemá právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytnutou advokátom. Za neúčelné úkony nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia a ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník vzhľadom na povahu súdnej ochrany, jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa, vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý súd nemôže považovať za neúčelný. S poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a priznal trovy konania vo výške 97,99 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 29,08 eur na účet právneho zástupcu.
Odvolanie bolo podané aj žalobcom proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Žalobca poukazuje na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona a ochrana spotrebiteľa a zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní o vstupe do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach z radov členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Žalobca má z vlastnej skúsenosti vedomosť, že Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka, nie sú to trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.. Žalobca má vedomosť, že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov poukazuje na § 137 O.s.p. a na ustanovenie Charty základných práv Európskej únie, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. K uvedenému si žalobca dovoľuje uviesť, že Združenie žalovaného v konaní nezastupuje. Z uvedených dôvodov žalobca považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal
v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. a zmenil ho tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v odvolacom konaní vo výške 19,12 eur.
Vedľajší účastník zaujal stanovisko v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Vo vyjadrení poukázal na ust. § 93 ods. 4 O.s.p., že ak vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností. Ak teda platí, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník hlavný a má platiť aj rovnosť účastníkov ako jeden zo základných princípov súdneho konania, potom neexistuje rozhodný dôvod nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia za situácie, ak nárok na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého vedľajší účastník v konaní zastupuje. Zároveň v podanom vyjadrení poukazuje na uznesenia, ktorými bolo rozhodované o trovách vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 214 ods. 2 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný preskúmavať uplatnené trovy konania tak z hľadiska toho, či tieto trovy účastníkovi vznikli a či vznikli v súvislosti s účelným uplatnením alebo bránením práva. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že vedľajšiemu účastníkovi nepatrí právo na náhradu trov konania za úkony právnej služby označené ako porada s klientom. Z tohto dôvodu zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a priznal vedľajšiemu účastníkovi aj úkon právnej pomoci, a to poradu s klientom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd preskúmal uplatnené trovy konania z hľadiska toho, či tieto trovy účastníkovi, ktorému sa priznáva ich náhrada, skutočne vznikli a či vznikli v súvislosti s účelným uplatnením alebo bránením práva. Účelnosť sa posudzuje nielen z hľadiska toho, či ich vynaloženie bolo nevyhnutné pre úspešné uplatnenie alebo bránenie práva, ale aj z hľadiska ich hospodárnosti. Hospodárnosť je potrebné hodnotiť v tom zmysle, či potrebu vykonania jednotlivých úkonov nezapríčinil priamo ten účastník, ktorému tieto trovy vznikli.
Odvolací súd po preskúmaní podaných odvolaní, ako aj zaujatie stanoviska k podaným odvolaniam dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol, ak nepriznal vedľajšiemu účastníkovi ďalší úkon právnej pomoci, a to poradu s klientom. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom číslo 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Ak platí, že vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník hlavný a má platiť aj rovnosť účastníkov ako jeden zo základných princípov súdneho konania, potom neexistuje rozumný dôvod nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia za situácie, ak nárok na náhradu trov účastníkovi, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval.
Úspech v odvolacom konaní mal vedľajší účastník. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 97,99 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odvolacom konaní mal vedľajší účastník úspech, a preto vo vzťahu k žalobcovi mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za podané odvolanie a za ďalší úkon vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Predmetom odvolacieho konania sú len trovy prvostupňového konania, ktoré si uplatnil vedľajší účastník. S poukazom na ust. § 13 ods. 2 písm. b) citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny z hodnoty 97,99 eur je 8,30 eur. Za 2 úkony právnej pomoci odvolací súd priznal 16,60 eur + 2 x režijný paušál 7,63 eur + 7,81 eur, spolu 15,44 eur, 20 % DPH zo sumy 32,04 eur je 6,40 eur. Celkom boli priznané trovy odvolacieho konania vo výške 38,44 eur úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní, t. j. vedľajšiemu účastníkovi na jeho účet.
V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Z tohto dôvodu odvolací súd neúspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.