Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-4-2023.pdf
PDF · 101.89 KB
Case nature
Subarea
1Co/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: X. S., X. XXC, I., proti žalovanému: A. S., X.U. XXC, I., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.4.2023, č.k. 11C/31/2023-68, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobkyni nepriznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil žalovanému dočasne nevstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXX, na X. Q., K. XXC, postavenom na pozemku registra „T.“, parcela č. XXXXX/XX, vo výmere 4.202 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie X. (ďalej len „byt“) (výrok I.); nariadil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch (výrok II.); vo zvyšku (v časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k maloletým deťom) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie (výrok III.); uložil žalobkyni v lehote 30 dní podať na súde žalobu proti žalovanému o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu (výrok IV.) a žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok V.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 27.4.2023 domáhala uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať do bytu a nepribližovať sa k nej a k ich maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Návrh odôvodnila tým, že dňa 6.8.2016 uzavrela so žalovaným manželstvo, v ktorom sa im dňa X.X.XXXX narodil syn X. a dňa XX.X.XXXX dcéra A. a spolu so žalovaným majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt na X. Q. K. I.. Hoci spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, neskôr zo strany žalovaného pociťovala opakujúce sa psychické, sociálne a ekonomické obmedzovanie a opakované stupňujúce sa fyzické násilie, pričom k poslednému incidentu voči nej a ich synovi došlo dňa 12.4.2023. V uvedený deň ju žalovaný obvinil z krádeže spoločných financií, ktoré vybrala z účtu po fyzickom napadnutí koncom roku 2022, syna odhodil a jej privrel nohu do dverí, do ktorých búchal celou silou mliaždiac jej chodidlo, čím túto prekážku prekonal; zo strachu hodila na zem notebook s tým, že už stačilo a aby odtiaľ vypadol, čo však žalovaného rozhnevalo, prikvačil ju o posteľ, sadol si na ňu a začal ju biť a kričať na ňu, ponižovať ju a urážať. Keď sa jej syn chcel zastať, udrel aj jeho a chcel ho biť ďalej, ale žalobkyňa sa postavila medzi nich a tak žalovaný dokončil hnev na nej; syn mal po bitke prasknutú cievku v oku. Po incidente vzala žalobkyňa obe deti a zavolala na políciu, ktorá po príchode žalovaného vyviedla. Následne išla so synom na pohotovosť, a to na chirurgiu a oftalmológiu, zatiaľ čo maloletú dcéru strážila susedka A. X., u ktorej obe deti aj
prespali. O tomto incidente bol spísaný záznam na polícii a boli vyhotovené fotografie, na základe čoho bol žalovaný dňa 13.4.2023 vykázaný zo spoločného obydlia so súčasným zákazom vstupu do bytu na dobu 14 dní. Žalovaný sa podľa žalobkyne nachádza v dome jeho rodičov na adrese O. G. XX K. I. Š.. Podľa tvrdení žalobkyne sa po predmetnej udalosti deti žalovaného boja, prvé noci sa obidve pocikávali a dcéra odmietala i jedlo, pričom na žiadosť syna namontovali na dvere bezpečnostný zámok. Žalobkyňa pociťovala strach o svoj život, ako i o život detí a o ich psychické a fyzické zdravie; psychické strachy detí už riešila aj so školskou psychologičkou. Žalovaný ju, aj jej syna napadol fyzicky viackrát (v roku 2016, 19.11.2017, 11.3.2019, 10.6.2020, 27.3.2022, 23.12.2022), avšak po podaní trestného oznámenia sa jej obava o život vystupňovala. Žalobkyňa podotkla, že žalovaný podľa nej nie je psychicky v poriadku, má vedomosť, že sa pred svadbou liečil, avšak nikdy jej to nepriznal. Hoci je od žalovaného finančne závislá, dokonca na jeho účet mu jej zamestnávateľ poukazuje mzdu, je rozhodnutá rozviesť sa a starať sa o deti v pokojnom domácom prostredí, bez hádok, bitiek a ponižovania.
3. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2012, sp. zn. 5MCdo 10/2012, dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila dôvodné podozrenie z násilia, a to priloženým listinným dôkazom, lekárskymi správami a zápisnicou o trestnom oznámení. Mal za preukázané, že žalovaný dňa 12.4.2023 udrel žalobkyňu a tiež maloletého syna, čím im spôsobil poranenia opísané v lekárskej správe; žalobkyňa tak listinnými dôkazmi osvedčila naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Za dostatočným spôsobom osvedčené považoval i jej tvrdenia o násilnom a agresívnom správaní žalovaného, z čoho následne pramenila hrozba obavy, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k opakovanému násilnému chovaniu žalovaného, resp. k zhoršeniu fyzického alebo psychického zdravia žalobkyne, prípadne aj iných osôb, a preto považoval za potrebné poskytnúť ochranu jej života a zdravia, ktorá má prednosť pred právom na nedotknuteľnosť vlastníctva. Keďže sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťa opakovaného násilia (fyzického i psychického), v dôsledku ktorého je táto nútená vyhľadať i lekárske vyšetrenie, naviac v prítomnosti maloletého dieťaťa, ktoré je tak vystavenému veľkému stresu a bojí sa, a stáva sa tak sekundárnou obeťou agresie žalovaného, mal súd prvej inštancie za to, že možno prijať záver o dôvodnosti a osvedčenej potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami formou navrhovaného neodkladného opatrenia, a týmto spôsobom zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu vyhrotených vzájomných vzťahov, i za situácie, že skutkový stav veci nie je úplne zistený; v danom štádiu konania sa tak konajúcemu súdu javila potreba navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán ako odôvodnená s tým, že nariadením neodkladného opatrenia nevzniká nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a ani neprimeraná ujma na strane žalovaného.
4. S ohľadom na napadnutie žalobkyne žalovaným vyhodnotil súd prvej inštancie dôvodný i jej návrh v časti uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov; pokiaľ išlo o návrh v časti zákazu priblíženia sa aj k maloletým deťom tento vylúčil na samostatné konanie.
5. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni v zmysle ustanovenia § 336 CSP podať v určenej lehote žalobu voči žalovanému o vylúčenie žalovaného z bytu.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, podľa obsahu proti výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, súvisiacemu výroku o povinnosti podať žalobu a výroku o nároku na náhradu trov konania (výroky I., II., IV. a V.), podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu ho zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa sa ho účelovo snaží opísať ako notorického tyrana a agresora. I keď pripustil, že k incidentu dňa 12.4.2023 došlo, tento neprebiehal spôsobom opísaným žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v trestnom oznámení, a tento sa bude riešiť v inom konaní. Podotkol, že viaceré tvrdenia žalobkyne, najmä jej opisy útokov sú buď vymyslené, prekrútené alebo vytrhnuté z kontextu, pričom niektoré sa líšia od predložených dôkazov; žalovaný v tomto smere zdôraznil, že pokiaľ ide o lekárske správy, lekár v nich neoveruje skutkový stav, len uvádza tvrdenia pacienta. Žalovaný poprel, že by bola žalobkyňa od neho finančne závislá, nakoľko v čase predmetného
incidentu disponovala hotovosťou v sume 500 eur a hneď po ňom dňa 17.4.2023 jej poštovou poukážkou k jej rukám adresoval platby prijaté na jeho účet, dňa 18.4.2023 ju, jej zamestnávateľa a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, informoval, že ako manželia už spolu finančne nehospodária, s tým, aby mu mzdu žalobkyne a prídavky na deti nevyplácal na jeho bankové účty.
8. Žalovaný mal za to, že obava žalobkyne o jej život nie je na mieste, keď je to práve ona, ktorá svojím spôsobom života, konaním, či uvažovaním vzbudzuje obavy z ohrozenia bezpečnosti, ako aj riadneho psychického a fyzického vývoja maloletých detí. Žalobkyňa má podľa neho tendenciu prekrúcať fakty, vymýšľať si alternatívne príbehy prezentované na verejnosti, ktorým podľa jeho mienky sama verí, je veľmi impulzívna a výbušná a počas konfliktov hádže alebo ničí predmety (doteraz mu hodila a rozbila dva notebooky), niekedy ich skrýva, všetko za účelom jeho vyprovokovania k fyzickému útoku a stresovania. Dlhodobo a systematicky naňho vyvíja emočný a psychologický nátlak, manipuluje ho, kontroluje a sleduje, nahráva, ponižuje ho, vyhráža sa mu a citovo ho vydiera, pričom jej agresívne správanie často prechádzalo aj do fyzického napádania, keď ho fackala, bila päsťami do hlavy, strkala, škriabala a hrýzla. Žalobkyňa sa mu tiež opakovane vyhráža, že mu zoberie deti a nebude pracovať a on bude musieť platiť aj výživné na ňu, že príde o všetko na čom pracoval, že ho dá zavrieť a podobne; rovnako sa vyhráža i jeho rodičom. Žalobkyňa je neprimerane, ba až chorobne žiarlivá, neustále ho kontroluje, obťažuje ho správami a tlačí naňho, aby sa priznal, že niekoho má; dokonca ho donútila pracovať z domu a sociálne ho tak izolovať. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobkyňa buď trpí samovražednými sklonmi alebo tieto len predstiera za účelom získania pozornosti alebo psychického nátlaku, sebapoškodzuje sa a uvedeným ho vydiera, pričom ho súčasne obviňuje z vymyslených fyzických útokov a vyhráža sa, že to použije proti nemu; žalovaný spozoroval, že ovplyvňuje i deti, a tým, že im podsúva negatívny opis o jeho osobe ich udržiava v strachu z neho. V tejto súvislosti, najmä za účelom profilu žalobkyne, žalovaný osobitne opísal udalosti z dátumov 18.12.2015, 29.1.2016, 22.4.2016, 29.7.-31.7.2016, 8.9.2016, 8.6.2018, 10.5.2020, pripojac i čestné prehlásenia VlaB. Z., J. Z., W. S., Y. S., K. S., O. F. W. B. F., ako i Booking rezerváciu, Google aktivitu - vyhľadávanie, fotodokumentáciu poranení a škôd z napadnutia dňa 9.6.2018, S., L. W. R. konverzáciu zo špecifikovaných dní a nepodaný návrh na rozvod, ktorý dostal dňa 6.6.2019 na e-mail. Hoci sa v záujme maloletých detí snažil vzťah so žalobkyňou zachovať, v súčasnosti dospel k záveru, že to nie je možné; po podľa neho žalobkyňou účelovo vyvolanom incidente dňa 12.4.2023 ju ubezpečil, že sa do bytu nevráti ani po uplynutí doby jeho vykázania zo spoločného obydlia, pričom dňa 18.4.2023 podal návrh na rozvod manželstva. V súvislosti s aktuálnou ťažkou životnou situáciou momentálne navštevuje i súkromného psychológa.
9. Žalovaný v ďalšom uviedol, že žalobkyňa ho na jednej strane kontaktuje s tým, že sa nemôže stýkať s deťmi, avšak na strane druhej, vedomá si nariadeného neodkladného opatrenia, ho volá, aby si prišiel pre klobásy, v správach uvádza kapciózne a sugestívne tvrdenia o tom, ako sa skutok stal a aby si priznal, že je psychicky narušený, čo však nie je pravda. V tomto smere žalovaný nerozumel dôvodom, pre ktoré žiadala o zákaz priblíženia sa k deťom, prečo sa mu snažila brániť v styku s nimi, a to i napriek tomu, že styk s nimi mu doposiaľ nebol žiadnym rozhodnutím zakázaný a aj podľa vyjadrenia sociálnej kurátorky je tento na dohode rodičov; o styk s deťmi má pritom záujem. Podľa neho vzhľadom na povahu, životný štýl a prístup žalobkyne k spolunažívaniu sa môže stať, že v prípade ohrozenia života maloletých detí alebo inej nečakanej životnej situácie bude potrebné, aby do bytu vstúpil, čo však inak v úmysle nemá, keďže so žalobkyňou nehodlá spolunažívať. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie na základe nesprávne zisteného skutkového stavu nesprávne ustálil potrebu obmedzenia jeho práva vstupovať do predmetného bytu a vylúčenia ho z jeho užívania.
10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
19. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.
20. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu
ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život.
21. Pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla navrhovateľ osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
22. V prejednávanej veci žalobkyňa predložením listinných dôkazov, a to najmä zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 12.4.2023, ČVS: ORP-238/1-VYS-B3-2023, lekárskymi správami Národného ústavu detských chorôb zo dňa 12.3.2023, dekurzom zo dňa 13.4.2023, ambulantným nálezom zo dňa 19.4.2023, lekárskym nálezom zo dňa 18.4.2023, spolu s pripojenou fotodokumentáciou, osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami spôsobom dostatočným pre účely nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia, ako aj to, že jeho nenariadením by jej hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z okolností týkajúcich sa vzájomných vzťahov strán, nevyvrátených ani samotným žalovaným v odvolaní, vyplýva, že ich vzťahy sú z viny na oboch stranách dlhodobo konfliktné a problematické. Žalobkyňa preukázala, že dňa 12.4.2023 došlo k incidentu, pri ktorom ju žalovaný fyzicky napadol tak, že jej pri vstupe do spálne v spoločnom byte privrel nohu do dverí, následne ju búchal do dverí, čím jej spôsobil pomliaždenie chodidla s následným opuchom, pričom potom ako žalobkyňa rozbila jeho pracovný notebook ju začal biť na posteli a spôsobil jej hematómy na tele; svedkom tohto incidentu bol i maloletý syn strán X., ktorého žalovaný odsotil a udrel. Žalovaný v odvolaní priebeh incidentu tak ako ho opísala žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia účinne nepoprel, keď len uviedol, že sa stal inak, čo sa bude riešiť v inom konaní; účinne tak nepoprel fyzické násilie, ktorého sa dopustil tak voči žalobkyni, ako aj maloletému synovi. Správne potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo osvedčené, že v danom prípade je žalovaný dôvodne podozrivý z fyzického a psychického násilia voči žalobkyni - svojej manželke, pričom s ohľadom i na jeho minulé správanie sa intenzita jeho útokov voči nej stupňuje, až vyvrcholila udalosťou zo dňa 12.4.2023, čo u žalobkyni dôvodne vyvolalo obavu nielen o vlastné zdravie, ale i o zdravie maloletých detí žijúcich v spoločnom byte. Nariadenie neodkladného opatrenia je potom nevyhnutne potrebné na zabránenie prípadných ďalších násilností zo strany žalovaného, ku ktorým by mohlo dôjsť pri trvaní spoločného spolužitia strán sporu.
23. V preskúmavanej veci, s ohľadom na to, že žalovaný účinne nepoprel skutočnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a tieto osvedčila i listinnými dôkazmi, dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne bola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádza k fyzickému a psychickému správaniu ohrozujúcemu jej zdravie. V tomto smere treba zdôrazniť, že dôvodnosť podozrenia z takého správania nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia o priestupku, z vedomostí vyplývajúcich z rozhodnutí v iných súdnych konaniach (napr. o rozvode manželstva), z tvrdení strán sporu (viď i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5 MCdo 10/2012).
24. Z obsahu žalobkyňou do spisu založených listinných dokladov a z jej tvrdení, ktoré, a to treba zdôrazniť, žalovaný obsahom odvolania účinne nepoprel, možno dovodiť, že žalobkyňa osvedčila dôvodné podozrenie žalovaného z násilia, ktoré má stupňujúcu tendenciu, a preto nie je vylúčené predpokladať i jeho pokračovanie; na uvedené pritom nemá vplyv žalovaným prezentované rozhodnutie, že so žalobkyňou nemieni ďalej spolunažívať v spoločnom byte, ani podanie návrhu na rozvod ich manželstva. Odvolací súd pritom zohľadnil, že vylúčenie žalovaného z užívania bytu nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Napokon aj z hľadiska aplikácie článku 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení efektívnej ochrany žalobkyne pred jeho násilným správaním. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkyne, a napokon i s ňou žijúcich maloletých detí, na úkor práv žalovaného bola v danej veci hodnoverne osvedčená.
25. S poukazom na vyššie uvedené, žalobkyňa dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči nej, a tým i dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ako predpokladov opodstatňujúcich vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Na uvedenom základe preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (ktorým nariadil neodkladné opatrenie, uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu a rozhodol i o nároku na náhradu trov konania), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
26. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý úspech nemal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).