Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-550-2013.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/550/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30807484 proti povinnému CANUS s.r.o., Južná trieda 66, 040 01 Košice, IČO: 45 507 678, vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádáma, Čajakova 5, 040 01 Košice pod č. Ex 204/2013 o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 121,79 Eur s prísl. takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e,
povinného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Atilovi Ádámovi, Čajakova 5, 040 01 Košice trovy exekúcie spolu vo výške 46,55 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 12.2.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádáma vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 121,79 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice. č. 700-3410081913-GCO4/13 zo dňa 15.1.2013.
Dňa 20.2.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/161886 zo dňa 26.2.2013.
Dňa 18.10.2013 postúpil súdny exekútor súdu podanie označené ako „Námietky proti exekúcii a návrh na zrušenie exekúcie“. Súd posúdil predmetné podanie povinnej podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z ust. § 41 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Povinný vo svojom podaní uviedol, že považuje exekúciu za nedôvodnú, nakoľko pohľadávku oprávneného uhradil dňa 8.3.2013, a teda nie je dôvod na akékoľvek blokovanie majetku účtov v bankách.
Súdny exekútor vo svojom stanovisku k podaniu povinného, že k žiadnej blokácii majetku nedošlo, nakoľko povinný uhradil pohľadávku oprávneného. Keďže povinný predmetnú pohľadávku uhradil po začatí exekučného konania, exekúcia je vedená oprávnene a súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie, ktoré si vyčíslil vo výške 46,55 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd konaním vo veci, z pripojených listinných dôkazov, pripojeného spisu súdneho exekútora zistil, že oprávnený zaslal súdnemu exekútorovi dňa 15.3.2013 oznámenie o úhrade, preukazujúce, že povinný pohľadávku oprávneného uhradil dňa 8.3.2013. Nakoľko však tak povinný učinil až po začatí exekučného konania- t.j. dňa12.2.2013, je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a teda exekúcia bola vedená súdnym exekútorom oprávnene.
Vzhľadom na to, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného v plnej výške, čo oprávnený potvrdil, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.
Preto súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli exekútorom špecifikované nasledovne:
Min. odmena exekútora podľa ust. § 14 Vyhl.: 33,19 Eur
Hotové výdavky podľa ust. § 22 Vyhl.: - poštovné (4x1,40Eur): 5,60 Eur
20%DPH: 7,76 Eur
SPOLU trovy exekúcie: 46,55 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v platnom znení ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky v platnom znení paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ut. § 15 ods. 1 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v platnom znení súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v platnom znení v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslené trovy exekúcie vo výške 46,55 Eur.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Preto súd rozhodol tak ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.