Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-250-2013.pdf
PDF · 105.06 KB
No categories available
7P/250/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletej S. L. nar. XX.XX. XXXX , zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, dieťaťa rodičov Mgr. S. L. nar. XX.XX. XXXX, zamestnanej Obec Plešivec, bytom Z. B. XX, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Rožňava Šafárikova 8 a W. L. nar. XX.XX. XXXX, zamestnaného Edimax SE Bratislava, bytom S. XXX, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, Rožňava Čučmianska dlhá 26, na návrh matky, o zvýšenie výživného na maloletú takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok tunajšieho súdu 7P/391/2011 - 47 zo dňa 17.01. 2012 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na maloletú S. L. nar. XX.XX. XXXX zo strany otca W. L. nar. XX.XX. XXXX na 150,- Eur mesačne od 01.08. 2013 , vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky Mgr. S. L. nar. XX.XX. XXXX.
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 01.08. 2013 do 30.11. 2013 v úhrnnej sume 200,- Eur , v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky, pod následkami straty výhody splátok.
Súd návrh matky na zaplatenie sumy 100,- Eur zo strany otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú zo strany otca od 01.08. 2013 na 300,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej súdnej úpravy výživného sa odôvodnené potreby maloletej zvýšili a zmenili sa aj pomery na strane otca maloletej, keď pracuje v zahraničí vo Švédsku a jeho zárobok je podstatne vyšší, činí asi 3.500,- Eur. Jej zárobkové pomery sa od poslednej súdnej úpravy výživného nezmenili.
Matka vo svojich výpovediach uviedla, že otec maloletej viac ako pol roka pracoval u zamestnávateľa, kde dosahoval vyšší príjem, napriek tomu nenavrhol, že bude platiť vyššie výživné na dcéru a od marca 2012 na jej výživu prispieva iba po 100,- Eur mesačne. Po rozvode manželstva sa dohodli, že si BSM vysporiadajú tak, že jej vyplatí 10.000,- Eur. Túto sumu jej však nevyplatil, preto s dcérou bývala u svojich rodičov. V júni 2013 jej dal otec 8.000,- Eur, ale táto suma jej na kúpu bytu nepostačovala, preto si vybavila podnájom. V krátkej budúcnosti sa chce presťahovať do trojizbového prenajatého bytu, kde náklady za bývanie budú vyššie, budú činiť asi 250,- Eur mesačne. U rodičov na domácnosť prispieva iba po 100,- Eur mesačne. Dcéra vyrástla a zvýšili sa jej potreby. Má aj zdravotné problémy s chrbticou, preto musí cvičiť. Navštevuje Zumbu v Tornali a nakoľko nie je dobré autobusové spojenie, musí za
ňu platiť aj cestu taxíkom a platí sa aj za cvičenie suma 3,- Eur na hodinu. Dvakrát do týždňa dcéra cvičí aj v Z.. Maloletá je v pubertálnom vývoji, preto sa zvýšili aj jej potreby aj v súvislosti s obliekaním, obuvou a kozmetickými potrebami. V rámci školy recituje, chodí na recitačné a vlastivedné súťaže, s čím súvisia ďalšie náklady. Chodí s ňou aj na výlety. Minulý rok boli na Kréte. Otec s ňou na dovolenke nebol, ale tento rok boli spolu v Maďarsku. Dcéra už nastúpila do 8. ročníka základnej školy, kupuje jej aj školské pomôcky a potreby a stravu v školskej jedálni jej uhrádza po 20,- Eur mesačne. O sebe uviedla, že naďalej pracuje ako učiteľka s príjmom asi 730,- Eur mesačne. S dcérou žije sama a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní. V mesiaci február 2013 jej kúpil otepľovačky a tričko. S dcérou sa stýka počas víkendov a vtedy jej dáva vreckové 5,- Eur až 10,- Eur. Matka trvala na tom, že na výživu svojej dcéry vynakladá asi 200,- Eur mesačne.
Na pojednávaní dňa 10.12. 2013 matka trvala na svojom návrhu a uviedla, že od 01.09. 2013 býva s dcérou v trojizbovom byte a náklady uhrádza po 240,- Eur mesačne. Náklady spojené s nácvikom Zumby činia mesačne asi 83,- Eur. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní a s dcérou sa stýka každý druhý víkend. Dcéra dostala od neho darček na Mikuláša, na narodeniny a meniny. Inou formou sa na jej potrebách otec nepodieľa. V poslednej dobe od otca nedostáva ani vreckové.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Vo svojej výpovedi uviedol, že matka mu nenavrhla dohodu ohľadom výšky výživného, lebo on dcére dával peniaze. S dcérou sa stýka a keď je maloletá u neho, dáva jej vreckové 10,- Eur až 20,- Eur. Keď išli do Grécka dal jej 100,- Eur, kúpil jej aj mobil za 200,- Eur a dcéra od neho dostáva aj darčeky. Oblečenie, ktoré jej kupuje zostáva u neho, lebo sa stáva, že má nedostatok oblečenia počas stykov. V čase poslednej súdnej úpravy výživného pracoval v záchrannej službe Falk Košice, u tohto zamestnávateľa pracoval do júla 2012, kedy sa zamestnal u S- Bau SK s.r.o. Prievidza z dôvodu, aby mal vyšší príjem. U tejto firmy pracoval do 31.08. 2013. Pracovnú zmluvu mal uzavretú na dobu určitú. V súčasnej dobe je nezamestnaný a požiadal o podporu v nezamestnanosti. Úspory má asi vo výške 2.000,- Eur. Matke začiatkom leta 2013 vyplatil 8.000,- Eur v rámci vyporiadania BSM. Naďalej býva v rodinnom dome, kde za energie uhrádza 130,- Eur mesačne a hypotekárny úver spláca po 180,- Eur mesačne. Žije s I. I.E. a očakávajú narodenie dieťaťa. Jeho družka sa stará o svoju osemročnú dcéru. Otec ďalej uviedol, že u posledného zamestnávateľa práce vykonával vo Švédsku a zarábal asi 2.500,- Eur mesačne. Po odpočítaní nákladov ušetril asi 1.560,- Eur a z tejto sumy uhrádzal potreby svojej rodiny. Je vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Oktávia a za pohonné hmoty dáva mesačne asi 100,- Eur. V rodinnom dome, v ktorom býva nemá ukončené rekonštrukčné práce. Musí dokončiť kúpeľňu a kúrenie.
Na pojednávaní dňa 10.12. 2013 otec uviedol, že od 01.09. 2013 pracuje u terajšieho zamestnávateľa ako baník. Podľa platového dekrétu sa mu bude vyplácať minimálna mzda a sťaženostné. Jeho predpokladaný príjem bude činiť okolo 500,- Eur mesačne. Podporu v nezamestnanosti poberal do 30.11. 2013 po 780,- Eur mesačne. Naďalej žije s družkou a XX.XX. XXXX sa im narodila dcéra P. L.. Družka je s ňou na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní a stýka sa s ňou. Dáva jej aj vreckové. Na meniny a narodeniny dcéra od neho dostala darček. Oblečenie jej v poslednej dobe nekupuje. Úspory už nemá, minul ich na rekonštrukciu. Na výživu maloletej dcéry, ktorá sa mu narodila s družkou náklady činia asi 100,- Eur mesačne. Ide najmä o plienky, oblečenie a kozmetiku.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/391/2011 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 17.01. 2012 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Maloletá na čas po rozvode bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 100,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.03. 2012. V čase tejto súdnej úpravy výživného maloletá navštevovala základnú školu. Rodičia okrem nej nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka u svojho zamestnávateľa dosahovala 738,67 Eur čistého priemerného mesačného zárobku a otec 580,68 Eur čistého priemerného mesačného zárobku.
Podľa správ od Obecného úradu Silica, otec maloletej je rozvedený a býva v rodinnom dome so svojou priateľkou a jej dcérou. Podľa informácie otec pracuje v zahraničí.
Podľa správy od Obecného úradu Plešivec, matka býva na uvedenej adrese a pracuje ako učiteľka na základnej škole. Na verejnosti sa neprejavuje.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Matka s dieťaťom býva v rodinnom dome u svojich rodičov, kde má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú. Od 01.09. 2013 bude bývať v trojizbovom prenajatom byte. Na domácnosť rodičom prispieva po 100,- Eur mesačne. Naďalej pracuje ako učiteľka na základnej škole a jej čistý mesačný zárobok činí okolo 700,- Eur mesačne. Maloletá navštevuje základnú školu, dosahuje výborné vyučovacie výsledky, zúčastňuje sa recitačných a vlastivedných súťaží a navštevuje aj tanečný krúžok Zumba v Tornali. Otec na jej výživu prispieva a dáva jej aj vreckové od 5,- Eur do 10,- Eur. Maloletá bola s otcom na dovolenke v Maďarsku a stýka sa s otcom. Otec býva v staršom rodinnom dome, ktorý je po čiastočnej rekonštrukcii. V čase šetrenia ešte pracoval v zahraničí a nezdržiaval sa doma. Žije v spoločnej domácnosti s družkou I. I. a očakávajú narodenie dieťaťa. Jeho družka sa stará o osemročnú dcéru, ktorá pochádza z jej predchádzajúceho vzťahu. Otec maloletej je od 01.09. 2013 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Matke sa vyplácajú rodinné prídavky na maloletú.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia, ale podľa predloženého rozhodnutia zo dňa 18.10. 2013 otcovi vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 52,9316 Eur od 01.09. 2013 na obdobie 6 mesiacov pri splnení stanovených zákonných podmienok.
Podľa správy od Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Plešivec, maloletá dosahuje výborný prospech a zúčastňuje sa rôznych súťaží najmä v prednese poézie a prózy. Jej školská dochádzka je pravidelná. Náklady spojené s návštevou školy predstavujú za školský rok asi sumu 352,- Eur a zahŕňajú náklady za školské potreby a pomôcky, na kurzy a exkurzie, na výlety, na zápisné a na obedy v školskej jedálni.
Podľa správy od zamestnávateľa matky Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Plešivec, matka pracuje od 01.09. 1996 ako učiteľka a svoju prácu vykonáva svedomito a spoľahlivo. Dosahuje v priemere 762,45 Eur čistého mesačného zárobku.
Podľa správy od S - Bau SK s.r.o. Prievidza, otec pracoval do 31.08. 2013. Pracovný pomer bol ukončený dohodou a odstupné mu nebolo vyplatené. V prípade, že spoločnosť získa v budúcnosti nový projekt v oblasti baníctva, bude otvorená možnosť, aby u nich zase pracoval. Čistý priemerný mesačný zárobok otca činil 3.202,85 Eur.
Otec predložil súdu aj ďalšie písomné dôkazy - rodný list maloletej dcéry P. L. nar. XX.XX. XXXX ako aj pracovnú zmluvu, ktorú uzatvoril so zamestnávateľom Edimax SE Bratislava dňa 01.12. 2013 so mzdovým dekrétom zamestnanca, z ktorých súd zistil, že otec pracuje od 01.12. 2013 ako baník a jeho mzda činí zo mzdy a nenárokovateľnej mimoriadnej odmeny podľa rozhodnutia zamestnávateľa, pričom základná hrubá mzda činí 2,0704 Eur za jednu odpracovanú hodinu.
Po takto vykonanom dokazovaní právny zástupca matky poukázal na vykonané dokazovanie a uviedol, že napriek všetkým okolnostiam prípadu a s prihliadnutím na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť je preukázané, že jeho majetkové pomery sa od poslednej súdnej úpravy výživného zlepšili. U predošlého zamestnávateľa dosahoval príjem až do 3.570,- Eur čistého mesačne, mal teda možnosť vytvoriť si aj finančné rezervy, neskôr poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 780,- Eur mesačne, teda vo vyššej sume, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného a pokiaľ ide o jeho súčasné príjmy, ktoré sa síce nedajú jednoznačne preukázať, taktiež budú vyššie, ako príjmy, ktoré dosahoval v čase poslednej súdnej úpravy výživného, vzhľadom aj na príplatky, ktoré bude zamestnávateľ vyplácať. Otec pritom v priebehu konania sa snažil preukazovať nižšie príjmy, poukázal pritom aj na svoje výdavky tak ako mu to vyhovovalo a pokiaľ ide o jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, s matkou dieťaťa žije v spoločnej domácnosti a preto spoločne zdieľajú náklady na domácnosť, ako aj na výživu dieťaťa. Jeho majetkové pomery sú teda lepšie. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, preto na návrhu matky v celom rozsahu trvá a výšku výživného ponecháva na zváženie súdu. Právny zástupca matky zároveň požiadal súd, aby v súlade s ustanovením § 147a ods. 2 O.s.p. otec zaplatil matke sumu 100,- Eur a to z dôvodu, že dňa 07.11. 2013 sa na súdne pojednávanie dostavila matka so svojím právnym zástupcom a dozvedeli sa, že právna zástupkyňa a otec požiadali o odročenie pojednávania bez toho, aby o tom upovedomili matku maloletej, pričom išlo už o tretiu žiadosť o odročenie pojednávania. 15.10. 2013 sa otec na pojednávanie nedostavil, nedostavila sa ani jeho právna zástupkyňa bez ospravedlnenia, preto
aj toto pojednávanie bolo odročené a bolo odročené aj pojednávanie dňa 29.10. 2013, kedy sa právna zástupkyňa ospravedlnila. Matka maloletej takto trikrát musela čerpať dovolenku v práci.
Právna zástupkyňa otca poukázala taktiež na prevedené dokazovanie a uviedla, že nie sú dôvody na zvýšenie výživného v takom rozsahu, ako to požaduje matka. Matka žiada zvýšiť výživné od 01.08. 2013 a od tej doby sa pomery otca výrazne neodlišujú od jeho finančných pomerov v čase poslednej súdnej úpravy výživného, od ktorej uplynulo iba jeden a pol roka. Otec v minulosti mal možnosť pracovať v zahraničí, kde mal vyšší príjem, teda mal možnosť vyplatiť matku maloletej v rámci vyporiadania BSM. Dom v ktorom býva čiastočne zrekonštruoval už aj vzhľadom k tomu, že uvedený dom nebol v takom stave, aby tam priviedol svoju družku a dieťa. V čase, keď pracoval v zamestnaní nemal možnosť byť so svojou rodinou, pričom pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, teda k rozviazaniu pracovného pomeru došlo uplynutím doby. Od 01.08. 2013 nie sú podmienky na zvýšenie výživného, lebo maloletá naďalej navštevuje základnú školu a aj matka dieťaťa dosahuje vyššie zárobky, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného. Matka pracuje a dieťa navštevuje školu v mieste bydliska, kým otec a jeho družka musia do práce dochádzať a musia dochádzať aj kvôli zdravotnej starostlivosti o dieťa.
Právna zástupkyňa otca svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 15.10. 2013 telefonicky ospravedlnila s tým, že neobdržali predvolanie na pojednávanie, lebo podateľňa tunajšieho súdu predvolanie doručila právnemu zástupcovi matky. Z toho dôvodu bolo uvedené pojednávanie odročené na 29.10. 2013. Dňa 29.10. 2013 sa pojednávanie sa neuskutočnilo, čo bolo telefonicky oznámené právnemu zástupcovi matky z dôvodu, že právna zástupkyňa otca sa zúčastnila naplánovaných vyšetrení v NsP sv. Barbory v Rožňave, o čom súdu predložila aj písomné dôkazy. Súd pojednávanie vo veci odročil aj 07.10. 2013 z dôvodu, že právna zástupkyňa otca sa zúčastnila skôr vytýčeného konania o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre v Revúcej, o čom taktiež predložila súdu upovedomenie, ktoré obdržala 29.10. 2013 a pojednávanie dňa 21.11. 2013 bolo odročené pre neprítomnosť otca, s tým, že sudkyňa jeho prítomnosť na pojednávaní považovala za potrebnú vzhľadom na zmenu v jeho pomeroch, najmä pokiaľ ide o jeho nové zamestnanie.
Kolízny opatrovník maloletej taktiež poukázal na prevedené dokazovanie a navrhol výživné na maloletú zvýšiť. Poukázal na to, že otec dosahoval vyššie príjmy, ale dobrovoľne sa na zvýšených potrebách maloletej nepodieľal a nevytvoril si ani finančné rezervy pre budúce plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Otec však spĺňal nárok na podporu v nezamestnanosti a poukázal na výšku dosahovanej podpory, ako aj na to, že v súčasnej dobe je zamestnaný, teda má pravidelný príjem vyšší, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle ustanovenia § 147a ods. 1 O.s.p., ak súd rozhodne o odročení pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie právo od neho požadovať 15,- Eur.
V zmysle ustanovenia § 147 ods. 2 O.s.p., účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa ods. 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastupovaného požadovať sumu 100,- Eur.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v januári 2012 sa zmenili pomery. Odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili jednak v dôsledku jej rastu a fyzického dospievania, ako aj v dôsledku toho, že postúpila do vyšších ročníkov základnej školy. Jej ďalšie potreby súvisia aj s jej mimoškolskou záujmovou činnosťou a s jej zdravotným stavom. Na zvýšených potrebách maloletej sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Výživné na maloleté deti je pritom prednostná pohľadávka a súd pri určení výšky výživného má vychádzať zo zásady rovnakej životnej úrovne maloletého dieťaťa a jeho rodičov.
Je preukázané, že starostlivosť o maloletú naďalej zabezpečuje matka a jej starostlivosť o maloletú je na veľmi dobrej úrovni. Matka sa teda na potrebách dieťaťa podieľa aj svojou osobnou starostlivosťou o neho. Okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jej zárobkové pomery od poslednej súdnej úpravy výživného sa takmer nezmenili, keď dosahuje 762,45 Eur čistého priemerného mesačného zárobku. Matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú zo strany otca od 01.08. 2013 s odôvodnením, že otec pracuje v zahraničí a jeho príjem je podstatne vyšší, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, s poukazom aj na zvýšené potreby maloletej dcéry. Je však preukázané, že otec 31.08. 2013 prestal pracovať u posledného zamestnávateľa z dôvodu, že pracovnú zmluvu mal uzavretú na dobu určitú. Je však preukázané aj to, že otec u tohto zamestnávateľa dosahoval podstatne vyšší príjem, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, ktorý za jednotlivé mesiace činil od 2.590,- Eur až do 3.574,- Eur čistého mesačne. Otec teda mal možnosť za uvedenú dobu si zabezpečiť aj úspory vzhľadom na výšku dosahovaných príjmov. Táto skutočnosť vyplýva jednak z jeho samotnej výpovede ako aj z toho, že v tom čase vyplatil matke maloletej aj sumu 8.000,- Eur titulom vyporiadania BSM. Otec od 01.09. 2013 sa zaevidoval ako nezamestnaný, vznikol mu však nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorú mu Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava aj vyplácala až do nástupu u terajšieho zamestnávateľa, teda do 01.12. 2013. Otec podporu v nezamestnanosti poberal po 780,- Eur mesačne, teda aj výška tejto podpory presahovala sumu, ktorú dosahoval ako plat v čase poslednej súdnej úpravy výživného. Otec teda aj v čase, keď bol nezamestnaný dosahoval vyšší príjem, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného. Od 01.12. 2013 je otec zamestnaný ako baník, výplatu ešte neobdržal, ale z predloženej pracovnej zmluvy a z platového dekrétu vyplýva, že okrem základnej mzdy sa mu budú vyplácať aj príplatky, teda jeho predpokladaný príjem bude vyšší, ako sám uviedol a bude dosahovať aspoň takú výšku, ako jeho podpora v nezamestnanosti. Je teda preukázané, že jeho finančné pomery sú lepšie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného a má možnosť sa teda podieľať na zvýšených potrebách maloletej. Súd pri určení výšky výživného však vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že otcovi v priebehu konania pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu z terajšieho vzťahu. Ide však o dieťa v útlom veku, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť aj jeho matka. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd návrh matky považoval za dôvodný a zvýšil výživné na maloletú zo strany otca od 01.08. 2013 ako to žiadala matka, pričom výšku výživného určil po 150,- Eur mesačne. Podľa názoru súdu takto stanovené výživné zodpovedá zisteným pomerom a je v súlade aj s odôvodnenými potrebami maloletej, s prihliadnutím aj k tomu, že vyživovaciu povinnosť voči nej má aj matka.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že otec od 01.08. 2013 odkedy súd zvýšil výživné na výživu maloletej prispieval po 100,- Eur mesačne. Okrem poskytnutých darov sa inou formou na potrebách dcéry nepodieľal, preto súd otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom do 30.11. 2013 úhrnnou sumou 200,- Eur. Nedoplatok na výživnom súd vyčíslil ako rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným a zvýšeným výživným od 01.08. 2013. Nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným. Pokiaľ otec možnosť splátok nevyužije, bude povinný naraz uhradiť celý dlh.
Súd návrh právneho zástupcu matky o zaplatenie sumy 100,- Eur zamietol, lebo dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 147a ods. 1,2 O.s.p., lebo právna zástupkyňa otca svoju neprítomnosť na uvedených súdnych pojednávaniach dostatočne ospravedlnila, ospravedlnila aj neprítomnosť otca a v prípade, keď žiadala pojednávanie zo dňa 29.10. 2013 preložiť na iný termín, súd otca prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyrozumel o tom, že uvedené pojednávanie sa neuskutoční.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /