Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7Cb/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky Ing. Eriky Bencsíkovej-EJUMPS, Košice- Staré Mesto, Vojenská 1334/9, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A proti odporcovi HOLTON s. r. o., Želovce, Krtíšska 670, IČO: 45 525 609, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Bánošom, advokátom so sídlom Fiľakovo, ul. Parková 1287/4 o zaplatenie 5.268 Eur istiny s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.195 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.195 Eur od 07. 09. 2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 Eur od 07. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 2.000 Eur od 22. 12. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 60% potrebných na účelné uplatňovanie práva.

odôvodnenie:

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 2.936,30 Eur istiny s prísl. a to na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o prenájme zo dňa 29. 06. 2012 a jej Dodatku zo dňa 01. 07. 2012 dal odporcovi do užívania skladové a kancelárske priestory nachádzajúce sa v areáli navrhovateľa v Q. na parcele č. XXX, pričom v súlade s uzavretou zmluvou o nájme bol odporca povinný platiť nájomné vo výške 1.434 Eur a to za obdobie od septembra 2012 do októbra 2012, vrátane DPH, ktoré odporcovi vyfakturoval faktúrami č. 1/2012 zo dňa 03. 09. 2012 a 2/2012 zo dňa 01. 10. 2012 s dátumami splatnosti prvá 06. 09. 2012 a druhá 06. 10. 2012. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že nájomné za mesiac september a október vo výške 2.868 Eur mu odporca nezaplatil a nezaplatil ani za spotrebovanú elektrickú energiu a to čiastku 68,30 Eur, celkom teda 2.936,30 Eur a to aj napriek opakovaným prísľubom a urgenciám, hoci prenajaté priestory stále užíval a užíva aj v čase podania návrhu. Na pojednávaní dňa 18. 03. 2013 sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že predmetný nárok na zaplatenie žalovanej sumy odôvodňuje zo zmluvy o nájme nebytových priestorom, pričom zároveň poukazuje aj na to, že odporca bol v právnom vzťahu s navrhovateľom už v predchádzajúcom období a to od roku 2010, kedy na základe predchádzajúcej nájomnej zmluvy tento predmetné priestory riadne užíval, pričom sa teda nejedná o nový nájomný vzťah, pričom tento skončil dňa 30. 06. 2012 a následne potom, ako odporca akceptoval výšku navrhovateľkou navrhnutého nájomného, bola uzatvorená aktuálna zmluva a to zo dňa 29. 06. 2012, spolu s dodatkom k tejto zmluve zo dňa 01. 07. 2012, ktorú za zmluvné strany uzavreli štatutárni zástupcovia nájomcu a prenajímateľa. Navrhovateľ ďalej pri svojom výsluchu uviedol, že v danom prípade sa jedná o nehnuteľnosti, nebytové priestory, ktorých je on vlastníkom, pričom dodatkom k zmluve o nájme si

dohodli nájomné o 195 Eur vyššie, pričom odporca akceptoval okrem toho, že predmetnú zmluvu podpísal aj výšku nájomného s tým, že dva krát predmetnú sumu zaplatil a zaplatil aj DPH, keďže obaja sú platcami DPH.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že predmetná nájomná zmluva je z časti neplatná a to najmä s prihliadnutím na to, že neboli dojednané dodávky elektrickej energie a platby za spotrebovanú elektrickú energiu a tiež nebol dojednaný samotný prenájom skutočnej plochy pre odporcu a zároveň spochybnil možnosť uplatňovať si DPH a túto fakturovať z titulu uzavretej nájomnej zmluvy.

Navrhovateľ podaním zo dňa 23. 04. 2013 žiadal súd, aby pripustil zmenu návrhu na znenie, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5.268 Eur s príslušenstvom a zároveň v časti o zaplatenie 68, 30 Eur istiny s príslušenstvom zobral návrh späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil, pričom čiastočné späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že chce predísť nehospodárnemu a zdĺhavému dokazovaniu a predlžovaniu konania a uvedenú sumu, ako úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu si navrhovateľ v tomto návrhu neuplatňuje. S prihliadnutím na uvedené Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 16. 07. 2013, č. k. -92 konanie v časti o zaplatenie 68,38 Eur istiny spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 10. 10. 2012 do zaplatenia zastavil a zároveň pripustil zmenu návrhu z pôvodného znenia na znenie, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5.268 Eur istiny s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Predmetné uznesenie súdu v časti zastaveného konania o zaplatenie 68,30 Eur istiny s prísl. nadobudlo právoplatnosť dňom 09. 10. 2013 a v časti, ktorou súd pripustil zmenu návrhu nadobudlo predmetné uznesenie právoplatnosť dňom 24. 09. 2013.

Na pojednávaní dňa 18. 11. 2013 sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že navrhovateľka si uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy z titulu nezaplateného nájomného za obdobie od septembra 2012 do decembra 2012, pričom sa jedná o nájomné za 4 mesiace tohto roku, teda roku 2012, zároveň poukázal na tú skutočnosť, že k skončeniu nájmu došlo v dôsledku danej výpovede, ktorá začala plynúť dňom 01. 11. 2012, keďže mu táto výpoveď bola doručená v októbri 2012, pričom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, že nájomný vzťah skončil v októbri 2012, keďže sa na tomto s odporcom nedohodli.

Odporca sa na termín pojednávania nedostavil, tento mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil riadne a včas, preto potom súd v súlade s ustanovením vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti (ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu bolo súdu doručené dňa 18. 11. 2013, teda v termín, kedy sa konalo pojednávanie, pričom predmetné ospravedlnenie bolo súdu predložené až po rozhodnutí vo veci samej).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa výpismi z obchodného registra účastníkov zmluvami o prenájme a dodatkom k tejto zmluve, potvrdenkou o zaplatení, faktúrami, platobným rozkazom na č. l. 28, odporom odporcu, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia policajného zboru vo Fiľakove ČVSORP-217/FI-LC-2013, výpoveďou odporcu z nájmu na č. l. 84, správou katastra a návrhom na vklad.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu uzavretej zmluvy o nájme, pričom podľa názoru súdu sa jedná o platne dojednanú a platne uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle Zb, pričom z obsahu uzavretej zmluvy mal súd preukázané, že dňa 29. 06. 2012 navrhovateľka s odporcom uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory, sklady, kancelárie na podnikateľské účely v katastrálnom území Q., nehnuteľnosť nachádzajúca sa na LV č. XXXX, parcela č. XX, súpisné č. XXX, pričom z predmetného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a podľa popisu druhu stavby prenajala navrhovateľka odporcovi poľnohospodársku budovu. Z predloženej zmluvy o nájme súd zistil, že predmetné nebytové priestory si účastníci dohodli na dobu prenájmu od 01. 07. 2012 na dobu neurčitú s dvojmesačnou výpovednou dobou s dohodnutou výškou nájmu 1.000 Eur, z Dodatku k zmluve o prenájme zo dňa 01. 07. 2012 súd zistil, že si účastníci tejto zmluvy v predmetnom dodatku dojednali na obdobie od 01. 07. 2012 do 30. 09. 2012 nájom nebytových priestorov, podľa článku 2 dodatku k zmluve sa rozhodli rozšíriť predmet nájmu o jeden nebytový priestor na skladovanie, pričom cena za uvedený prenájom predstavovala dohodnutú čiastku 195 Eur, celkom spolu za prenajaté miestnosti 1.195 Eur bez DPH. Z predložených faktúr, a to faktúry č. 1/2012 súd zistil, že navrhovateľka fakturovala

odporcovi za prenájom nebytových priestorov a to skladu kancelárskych priestorov na základe zmluvy o prenájme 1.434 Eur (cena prenájmu 1.195 Eur + 20 % DPH, to je 239 Eur, celkom 1.434 Eur), faktúrovou č. 2/2012 fakturovala navrhovateľka odporcovi 1.434 Eur, čo je 1.195 Eur nájomné + 20% DPH 239 Eur, zároveň súd zistil, že faktúrou č. 3/2012 vyfakturovala navrhovateľka odporcovi nájomné vo výške, za november a december 2012 a á 1.195 Eur + 2x 20 % DPH, čo predstavovalo celkom spolu 2.868 Eur, uvedené fakturované sumy, to je nájomné za mesiac september, október, november a december odporca nezaplatil. Z predloženého spisu Obvodného oddelenia policajného zboru vo Fiľakove súd zistil, že štatutárny zástupca odporcu pri svojom výsluchu dňa 05. 03. 2013 uviedol, že s navrhovateľkou uzatvoril zmluvu o prenájme skladovacích priestorov v k. ú. Q. a to dňa 29. 06. 2012 spolu s jej dodatkom zo dňa 01. 07. 2012, kedy na základe týchto zmlúv mal platiť nájomné v celkovej výške 1. 434 Eur, za mesiac júl a august 2012 nájomné zaplatil v plnej výške, za mesiac september a október nájomné nezaplatil a to z dôvodu, že HOLTON s. r. o. sa dostal do finančnej tiesne. Zároveň uviedol, že aj vzťah medzi ním, ako štatutárnym zástupcom odporcu a navrhovateľkou nebol najlepší, nakoľko pri omeškaní platenia nájomného cca o tri dni vypla elektrinu. Pokiaľ sa týka dlžného nájomného za mesiac september a október uznal nárok navrhovateľky, avšak uviedol, že nájomné nie je zaplatené aj z toho dôvodu, že jeho firme vznikla škoda, zároveň poukázal, že v októbri, asi 15. 10. 2012 vypovedal nájomnú zmluvu, preto nie je ani dôvod, aby nájomné platil, keďže došlo ku skončeniu nájmu, pričom však v nebytových priestoroch sa naďalej nachádzajú jeho veci, stroje, ktoré odmieta navrhovateľka vydať. Z predloženého listinného dôkazu, ktorým bolo oznámenie o skončení nájmu mal súd preukázané, že odporca podaním zo dňa 18. 10. vypovedal nájomnú zmluvu, kedy uviedol, že ju vypovedá ku dňu 25. 10. 2012.

Z ustanovenia , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

Podľa ustanovenia , veta prvá v znení neskorších predpisov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak výška nájomného, alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy, alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania, tak ako to bolo uvedené, mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah z titulu uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení uzavretého dodatku a to písomnou formou, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom odporca vypovedal nájomnú zmluvu a to podaním zo dňa 18. 10. 2012, v zmysle článku 3 Zmluvy o prenájme zo dňa 29. 06. 2012 bolo účastníkmi tejto zmluvy dohodnuté a to doba prenájmu na dobu neurčitú s dvojmesačnou výpovednou dobou, pričom v zmysle sa výpovedná lehota počíta od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, z čoho potom nesporne vyplynulo, že keďže odporca doručil výpoveď z nájmu navrhovateľke v mesiaci október 2012, výpovedná lehota začala plynúť počínajúc dňom 01. 11. 2012 a uplynula dňom 31. 12. 2012. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, aj keď odporca v písomne danej výpovedi z nájmu konštatuje, že nájom končí ku dňu 25. 10. 2012, pričom v danom prípade nájomný vzťah medzi účastníkmi, keďže sa títo o tom nedohodli

dohodou neskončil. Zároveň ešte súd poukazuje na to, že pokiaľ by mohol nájomca nebytový priestor užívať obmedzene a to len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy, alebo povinnosti vyplývajúce zo zákona, mal by nárok na pomernú zľavu z nájomného, pričom však nepreukázal, že by bol žiadal o zľavu z nájomného z tohto dôvodu a ani sa svojho práva nedomáhal súdnou cestou podaním vzájomného návrhu, resp. obrany. Podľa názoru súdu odporca keďže o zľavu nájomného nepožiadal, prípadné nedostatky nereklamoval a preto bol povinný podľa názoru súdu platiť nájomné v dohodnutej výške aj v prípade možnosti obmedzenia užívania nebytových priestorov. Keďže teda k skončeniu nájmu došlo dňom 31. 12. 2012, navrhovateľ má nárok na zaplatenie nájomného do uvedeného času a to v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy a jej dodatku, je nesporné, výška nájomného bola dohodnutá zmluvnými stranami, odporcom namietaná nebola, pričom o tom, že dohodnutú výšku nájomného odporca rešpektuje a nenamieta svedčí aj tá skutočnosť, že za mesiac júl a august túto zaplatil, uvedené vyplýva aj z jeho výsluchu pred orgánmi polície Obvodnom oddelení PZ vo Fiľakove, kedy on uviedol, že nájomné nezaplatil najmä z toho dôvodu, že sa ocitol v zhoršenej finančnej situácií. Odporca namietal výšku uplatnenej ceny za spotrebované energie, pričom však s prihliadnutím na jeho námietku navrhovateľ zobral v časti o zaplatenie sumy za spotrebovanú elektrickú energiu späť, a súd konanie v tejto časti zastavil a to osobitným rozhodnutím. Avšak podľa názoru súdu navrhovateľ s odporcom si dojednali nájomné a to za obdobie mesiaca september vo výške 1.195 Eur a za obdobie od októbra vo výške 1.000 Eur, preto potom, keďže dlžné nájomné za mesiac september predstavuje 1.195 Eur, za mesiac október, november, december 3.000 Eur spolu, 4.195 Eur je potom odporca povinný zaplatiť uvedenú sumu navrhovateľovi, pričom súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, keďže si tento uplatnil výšku nájomného za uvedené mesiace, za september účtoval nájomné vo výške 1.434 Eur ( viď dodatok k zmluve, kedy nájomné za mesiace júl, august a september bolo dojednané čiastkou 1. 195 Eur). Ďalej si navrhovateľ účtoval nájomné za mesiac október vo výške 1.434 Eur, pričom však podľa názoru súdu mal tento nárok na zaplatenie nájomného vo výške 1.000 Eur v zmysle uzavretej zmluvy o nájme a ďalej si účtoval za obdobie novembra a decembra nájomné vo výške po 1.200 Eur, kedy podľa súdu v zmysle zmluvy mal nárok na zaplatenie nájomného za mesiac november vo výške 1.000 Eur a za mesiac december vo výške 1.000 Eur a preto potom musel vo zvyšku návrh navrhovateľa súd zamietnuť.

Podľa ustanovenia , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpisy občianskeho práva.

Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Je nesporné, že odporca je s omeškaní so splnením svojho záväzku, pričom teda navrhovateľovi týmto vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti a to do zaplatenia. Pri omeškaní s úhradou nájomného, preto potom priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne a to počínajúc dňom, ku ktorému mal odporca každý mesiac pravidelne platiť nájomné a to vždy k 7. dňu v mesiaci a za mesiac november a december od splatnosti faktúrou vyfakturovanej čiastky.

O náhrade trov súd rozhodol podľa v spojení s a keďže mal navrhovateľ v konaní úspech čiastočný, súd rozhodol tak, že mu priznal náhradu trov vo výške 60% potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.