Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-159-2012.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/159/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: T SERVIS s.r.o., Jesenická 816, Dolní Jirčany, 252 44 Psáry, Česká republika, IČO: 267 02 070, zast.: Mgr. Viktor Rossmann, advokát, Na Ořechovce 580/4, 162 00 Praha 6, Česká republika, proti odporcovi: GAUDEO FILM STUDIO s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava 821 03, IČO: 45 865 841, o zaplatenie 234.000,- Kč s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 234.000,- Kč spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18.000,- Kč od 20.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 108.000,- Kč od 11.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 108.000,- Kč od 11.11.2011 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 553,50 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.8.2012 domáhal zaplatenia sumy 234.000,- Kč s prísl., titulom neuhradenia ceny za poskytnuté osvetľovacie služby.
Návrh odôvodnil tým, je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa oblasťou technického zabezpečenia spoločenských a kultúrnych akcií. Na základe objednávky odporcu mu poskytoval osvetľovacie služby pri natáčaní programu BuboBubo, a to v dňoch 28.-29.8.2011, 14.-15.9.2011 a 20.21.10.2011. Za každý z uvedených termínov natáčania sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi čiastku 108.000,- Kč. Za poskytnuté služby postupne vystavil odporcovi faktúry č. 411200023, 411200045 a 411200032. Splatnosť jednotlivých faktúr bola stanovená na dni 19.9.2011, 10.10.2011 a 21.10.2011. Odporca uhradil iba čiastku 90.000,- Kč a zvyšok dojednanej odmeny v ume 234.000,- Kč do dnešného dňa neuhradil.
Odporca bol na pojednávanie konané dňa 10.12.2013 predvolaný (doručenie predvolania mal súd vykázané v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.), svoju neúčasť nijako neospravedlnili, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom svedka J. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Odporca si mailovou objednávkou zo dňa 26.8.2011 objednal osvetľovacie služby v termínoch 28.-29.8.2011, 14.-15.9.2011 a 20.21.10.2011. Cenu poskytnutých služieb - osvetľovacie služby na natáčanie relácie BuboBubo - navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrami č. 411200023 zo dňa 30.8.2011
(v dňoch 28.-29.8.2011) v sume 108.000,- Kč, z ktorej dňa 14.10.2011 uhradil 22.500,- Kč, dňa 31.10.2011 sumu 22.500,- Kč, dňa 9.11.2011 sumu 22.500,- Kč a dňa 16.11.2011 sumu 22.500,- Kč, č. 411200025 zo dňa 23.10.2011 (v dňoch 14.-15.9.2011) v sume 108.000,- Kč, č. 411200032 zo dňa 24.10.2011 (v dňoch 20.-21.10.2011) v sume 108.000,- Kč. Z písomného prehlásenia Q. O. vyplýva, že navrhovateľ bol dodávateľom osvetľovacej techniky, vrátane dopravy a obsluhy, pre program Bubo Bubo vysielaný na TV Prima a toto natáčanie zaisťoval odporca v termínoch 28.-29.8.2011, 14.-15.9.2011 a 20.21.10.2011 v Prahe. Dodávka prebehla v plnom rozsahu podľa schváleného rozpočtu a cena za jeden natáčací blok bola stanovená na 90.000,- + DPH. Spoločnosť Česká výrobní s.r.o. v písomnom potvrdení zo dňa 22.11.2013 uviedla, že uzavrela v postavení objednávateľa dňa 23.7.2011 s odporcom v postavení zhotoviteľa zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zaistenie komplexnej výroby 16 dielov programu „Bubo bubo“ a postúpenie práv k nemu. Počet dielov bol neskôr dodatkom k zmluve znížený na 12. Najneskôr k 31.12.2011 obe strany splnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo (vrátane záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela) a k dnešnému dátumu nemajú voči sebe žiadne pohľadávky.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Svedok J. V. k veci uviedol, že na predmetnej akcii pracoval ako jeden zo subdodávateľov. Spolupracuje s navrhovateľom, ktorý ho na predmetnú prácu oslovil. Odporcu zastupoval pán O., pre ktorého vypracoval a zaslal mu rozpočet na akciu, ktorý on schválil. Schválenie rozpočtu prebehlo e-mailom. Pán O. bol zástupcom odporcu. Celkovo sa jednalo o tri natáčacie cykly. Navrhovateľ dodával pre odporcu na uvedenú akciu osvetlenie a ozvučenie. Cena za jeden cyklus natáčania bola dohodnutá v sme 90.000,- Kč plus DPH. Fakturované služby boli odporcovi riadne poskytnuté.
Podľa § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Podľa § 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoMPSaP“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
Podľa § 10 ods. 1 ZoMPSaP, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
Podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZoMPSaP, vzhľadom na to sa spravidla spravujú kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy.
Nakoľko si účastníci v písomnej zmluve nezvolili právny poriadok, ktorým sa má ich zmluvný vzťah spravovať, je potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky, teda český Obchodný zákonník, resp. Občiansky zákonník, kde je sídlo predávajúceho. Súd len poznamenáva, že uvedená právna normy boli prijaté v čase spoločného štátu a preto jednotlivé ustanovenia sú v prevažnej väčšine totožné so slovenským Obchodným zákonníkom, resp. Občianskym zákonníkom.
Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, čo mal súd preukázané jednak listinnými dôkazmi ako aj svedeckou výpoveďou J. V.Š..
Následné čiastočné úhrady odporcu súd vyhodnotil ako uznanie záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Zostávajúca časť ceny diela nebola odporcom doposiaľ v celom rozsahu zaplatená. Odporca pritom v konaní nepreukázal,
že záväzok na zaplatenie tejto zostávajúcej časti ceny diela ako aj úroku z omeškania v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Súd preto návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 234.000,- Kč. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie, nakoľko tento je v súlade so zákonnou úpravou. Súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 18.000,- Kč od 20.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 108.000,- Kč od 11.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 108.000,- Kč od 11.11.2011 do zaplatenia.
V nadväznosti na čiastočné úhrady ako aj samotné písomné uznanie záväzku súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.
„Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú.
V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah
domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie
platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)
„Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.
V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)
„Ustanovenie § 407 ods. 3 OBZ spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku) vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v čase jeho uznania (ak nešlo o záväzok premlčaný).
Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa predpokladá, že záväzok v čase uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu záväzku, spočíva na dlžníkovi (žalovanom). Na uplatniteľnosti tohto záveru potom nič nemení ani skutočnosť, že predmetom konania nie je splnenie hlavného záväzku, ktorý bol uznaný, ale splnenie záväzku na úhradu zmluvnej pokuty, ktorou bolo riadne splnenie hlavného záväzku zabezpečené.
Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu záväzku, alebo nie, nemôže byť založené na samom popretí skutočnosti, o existencii ktorej platí vyvrátiteľná domnienka (napr. v tvrdení žalovaného, že tovar mu nebol riadne odovzdaný a žalobca nepredložil dôkaz na vyvrátenie tohto tvrdenia), keďže akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky.“ (rozsudok 29 Odo 180/2003 zo 7.mája 2006)
„V prípade, ak bol záväzok uznaný podľa § 323 OBZ, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa § 323 OBZ nestačia.
Ak súd nerešpektoval ustanovenie § 133 OSP a vychádzal z toho, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, jeho postup bol v danom prípade v rozpore s ustanovením § 133 OSP, keďže smeroval k preukázaniu toho, čo malo byť považované za
preukázané (existencia záväzku medzi žalobcom a žalovaným).“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 29 Cdo 2854/1999 z 25. októbra 1999)
„Uznanie záväzku nemôže byť neplatné z toho dôvodu, že by bol prípadne uznaný neexistujúci záväzok. Ak bol uznaný neexistujúci záväzok, je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného záväzku, inak bude nútený záväzok splniť.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 22. novembra 2007, sp. zn. 32 Odo 480/2006)
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 553,50 EUR (zaplatený súdny poplatok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.