Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3T-25-2013.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/25/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I, v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačínim, v trestnej veci obvineného N. I., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a iné, dňa 09. decembra 2013 v Bratislave, takto
rozhodol:
Podľa § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku súd odmieta návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.07.2013, č. k. XPvXXX/XX-XX na schválenie dohody o vine a treste v trestnej veci vedenej proti obvinenému N. I., narodenému XX.XX.XXXX C. D., T. D. C. D., J. B. Č.. XX, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že bez toho, že by bol držiteľom zbrojného preukazu, si v presne nezistený deň zadovážil strelnú zbraň zn. Tex 086, kalibru 4,5 mm, výrobné číslo 96662 a 11 nábojov, ráž 22 Long Rifle Rex, a tieto u seba prechovával v byte nachádzajúcom sa v D. na J. B. XX, na 1. poschodí až do 22. apríla 2012 do 09.15 hodiny, a to aj napriek tomu, že v prípade tejto zbrane sa v zmysle ustanovenia § 4 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno g/ zákona číslo 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, jedná o zbraň kategórie A, t. j. o zakázanú zbraň, ktorej nadobudnutie či držba sú zakázané,
pretože bolo zistené závažné porušenie procesných predpisov.
odôvodnenie:
Dňa 18.07.2013 bol na Okresný súd Bratislava I doručený návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.07.2013, č. k. XPvXXX/XX-XX na schválenie dohody o vine a treste v trestnej veci vedenej proti obvinenému N. I., pre skutok v tomto návrhu právne kvalifikovaný ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podaný návrh bol preskúmaný podľa jeho obsahu, ako aj obsahu spisu, na základe čoho súd zistil, že v predmetnej trestnej veci došlo k závažnému porušeniu procesných predpisov, ktoré bránia schváleniu navrhovanej dohody o vine treste a jej potvrdeniu rozsudkom podľa § 334 odsek 4 Trestného poriadku a sú dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí dohody o vine a treste v zmysle § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku.
Z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu je zrejmé, že zbraň a strelivo(strelná zbraň zn. Tex 086, kalibru 4,5 mm, výrobné číslo 96662 a 11 nábojov, ráž 22 Long Rifle Rex), ktoré si mal obvinený N. I. zadovážiť a prechovávať (držať),boli nájdené pri obhliadke miesta činu v byte nachádzajúcom sa v D. na J. B. XX, na 1. poschodí, vykonanej dňa 22.04.2012 v čase medzi 09.15 hod. a 09.40 hod., o čom svedčí Zápisnica o náleze 2 ks vzduchových zbraní „Opis“ na č. l. 26
- 27. Ako vyplýva z obsahu tejto zápisnice, predmetná zbraň a strelivo (ako aj ďalšia zbraň - 1 ks dlhá vzduchová zbraň zn. Slávia 620, v. č. 266742) boli zaistené ako vecné stopy.
Vychádzajúc z obsahu spisu, súd v postupe orgánu činného v trestnom konaní pri, resp. počas obhliadky miesta činu a pri zabezpečovaní dôkazov, zistil viacero zásadných porušení ustanovení Trestného poriadku, ktoré sú dôvodom pre záver o nezákonnosti spôsobu získania dôkazov, v dôsledku čoho na takto získané dôkazy nemožno prihliadať. Z tohto hľadiska potom možno odôvodnene pochybovať o opodstatnenosti podaného návrhu na schválenie dohody o vine a treste.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na to, že už samotná zápisnica o náleze 2 ks vzduchových zbraní (jej označenie by malo byť „Zápisnica o obhliadke miesta činu“) vykazuje také nedostatky, pre ktoré ju nie je možné akceptovať, nakoľko jej súčasťou nie je fotodokumentácia, ktorá, ako to vyplýva z jej obsahu, bola pri obhliadke miesta činu vyhotovená a ktorá by tak umožňovala posúdiť a preveriť opis predmetu obhliadky a skutočností v tejto zápisnici uvedených. Pritom povinnosť pripojiť k zápisnici o obhliadke aj fotodokumentáciu (pri nej vyhotovenú)vyplýva priamo z § 154 odsek 2 Trestného poriadku. Okrem toho v spise sa nachádza iba „Opis“ uvedenej zápisnice a nie aj jej originálna podoba, teda tá forma zápisnice, v akej bola pôvodne spísaná.
Z obsahu uvedenej zápisnice, ako ani z celého predloženého spisového materiálu pritom nie je možné zistiť, na základe čoho k obhliadke daného miesta činu (bytu na J. B. Č.. XX, Bratislava, 1 poschodie) vôbec došlo, resp. ako sa orgán činný v trestnom konaní dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich vykonania tejto obhliadky. Teda nie je zrejmé, čo bolo dôvodom pre jej vykonanie. Rovnako nie je zaznamenané, či sa orgán činný v trestnom konaní do bytu dostal so súhlasom oprávnenej osoby a či so súhlasom tejto osoby bola vykonaná aj obhliadka miesta činu. V zápisnici o obhliadke je uvedené iba to, že osobou prítomnou pri obhliadke bola X.. S. I., manželka obvineného, žiadne jej vyjadrenie v súvislosti s týmto úkonom zaznamenané nebolo. Až z obsahu spisu v trestnej veci vedenej na OS BA I pod sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorý si súd nechal pripojiť, možno vyvodzovať, že dôvodom na vykonanie obhliadky miesta činu boli skutočnosti uvedené manželkou obvineného v trestnom oznámení zo dňa 21.04.2012 a v jej výpovedi zo dňa 22.04.2012 (č. l. 1 a 16 spisu sp. zn. XT/XX/XXXX), kde uviedla, že jej manžel N. I. vlastní zbrane, ktoré pravdepodobne ukrýva v pivnici.
Vo vzťahu k obhliadke miesta činu je na základe zistených skutočností možné dospieť k záveru, že jej vykonaním sa v predmetnej trestnej veci obišli iné relevantné ustanovenia Trestného poriadku, a to ustanovenia o domovej prehliadke. Pritom pri danej obhliadke nebolo rešpektované ani ustanovenie § 107 Trestného poriadku upravujúceho vykonanie dôkazu v obydlí, v iných priestoroch a na pozemku.
Ak sa totiž orgán činný v trestnom konaní dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich dôvodné podozrenie, že by sa v byte alebo inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacich (obydlí) mala nachádzať vec dôležitá pre trestné konanie (podmienky pre vykonanie domovej prehliadky upravené v § 99 odsek 1 Trestného poriadku), bolo jeho povinnosťou podať príslušnému prokurátorovi podnet na podanie návrhu, aby sudca pre prípravné konanie vydal príkaz na domovú prehliadku, V prípade, že by bol taký príkaz vydaný (ktorý by musel byť riadne odôvodnený a s poukazom na § 100 odsek 1 Trestného poriadku by v ňom musel byť uvedený aspoň stručný opis veci, ktorá má byť pri domovej prehliadke zaistená, resp. že predmetom príkazu je bližšie neoznačená zbraň alebo zbrane, nakoľko už orgány činné v trestnom konaní disponovali informáciou o predmete - veci, ktorá by bola dôvodom na vykonanie domovej prehliadky), bolo by možné vykonať domovú prehliadku spôsobom ustanoveným zákonom, t. j. pri dodržaní všetkých zákonných ustanovení Trestného poriadku vzťahujúcich sa na postup pri výkone domovej prehliadky, vrátane dodržania ustanovení o predchádzajúcej výzve podľa § 104 odsek 1 Trestného poriadku (nakoľko zo spisu nevyplýva splnenie podmienok upravených v § 104 odsek 2 Trestného poriadku, pre ktoré sa postup podľa prvého z uvedených ustanovení nevyžaduje), ďalej splnenie si poučovacej povinnosti v zmysle § 105 odsek 1 Trestného poriadku a dodržanie povinnosti pribrať k domovej prehliadke nezúčastnené osobu podľa § 105 odsek 2 Trestného poriadku. Ak by došlo pri domovej prehliadke k vydaniu alebo odňatiu veci dôležitej pre trestné konanie, bolo nevyhnutné postupovať aj podľa § 105 odsek 4 v spojení s § 93 Trestného poriadku a § 105 odsek 5 Trestného poriadku (v zápisnici zaznamenať dodržanie zákonných ustanovení o predchádzajúcej výzve, opis veci zaistenej pri prehliadke a zápisničné zaznamenanie vydania písomného potvrdenia o výsledku úkonu, resp. rovnopisu zápisnice).
Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedený postup nebol v predmetnej trestnej veci zo strany orgánov činných v trestnom konaní dodržaný. Je pritom potrebné zdôrazniť, že
tento postup nie je možné za žiadnych okolností obchádzať prostredníctvom ustanovení o obhliadke podľa § 154 Trestného poriadku.
Podľa § 154 odsek 1 veta prvá Trestného poriadku obhliadka sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistené akékoľvek stopy.
Ak aj orgán činný v trestnom konaní dospel k záveru, že je potrebné najprv vykonať obhliadku miesta činu v obydlí, bol povinný rešpektovať § 107Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa ustanovenia § 100, § 101, § 104 až 106 (príkaz sudcu pre prípravné konanie, predchádzajúca výzva, výkon prehliadky, povinnosť strpieť úkon zo strany osoby, u ktorej sa má úkon vykonať) použijú aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať obhliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu, previerku výpovede na mieste činu alebo vyšetrovací pokus, alebo iný úkon, ak z povahy úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon vykonať, naň nedal súhlas.
V tejto súvislosti je pritom potrebné zdôrazniť, že ak by na obhliadku miesta v obydlí aj bol daný súhlas zo strany osoby, u ktorej sa má taký úkon vykonať (v danom prípade však takýto súhlas nebol relevantným spôsobom zadokumentovaný, pričom takýto súhlas musí byť výslovný a jeho udelenie musí byť v zápisnici o obhliadke miesta v obydlí jednoznačne zaznamenaný, nakoľko udelenie súhlasu nemožno zakladať na domnienke, hoci aj dôvodnej, vyplývajúcej zo skutočností uvedených takouto osobou pri inom úkone v inej trestnej veci), tento súhlas nie je možné považovať za dôvod na nerešpektovanie ustanovení o domovej prehliadke. Uvedený súhlas sa týka iba a výlučne obhliadky miesta činu v obydlí, ktorej podstata spočíva v objasnení skutočností dôležitých pre trestné konanie priamym pozorovaním, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistené akékoľvek stopy. Dikcia § 154 odsek 1 Trestného poriadku stanovuje rámec a limity vykonávania tohto úkonu, resp. dôkazného prostriedku, ktorý spočíva v priamom pozorovaní a jeho obsahom nemôže byť vykonávanie takých úkonov smerujúcich k získavaniu dôkazov, ktoré tento rámec prekračujú a ktorých vykonanie sa musí striktne opierať o dodržanie tých procesných ustanovení, ktoré ich vykonanie upravujú. Pri obhliadke miesta činu v obydlí nie je možné bez príkazu sudcu pre prípravné konanie robiť domovú prehliadku, resp. činnosť napĺňajúcu obsah pojmu prehliadka, ako ani zaistiť veci dôležité pre trestné konanie(čomu nasvedčuje aj samotná dikcia § 154 odsek 1 Trestného poriadku, v ktorej podmieňujúca povaha slovného spojenia „ak by mohli byť zistené alebo zaistené akékoľvek stopy“ zakladá iba dôvod a podmienku vykonania obhliadky, nie však aj úkony smerujúce k zaisteniu veci; ustanovenie o obhliadke teda nepredpokladá možnosť, že by pri jej výkone k zaisteniu veci mohlo vôbec dôjsť - absentuje úprava odkazujúca na vydanie a odňatie veci, resp. úprava zaručujúca dodržanie zákonných ustanovení upravujúcich uvedený spôsob zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie). V citovanom ustanovení použitý pojem „stopa“ nemožno vykladať v tom zmysle, že len na základe označenia veci dôležitej pre trestné konanie pojmom „stopa“, sú orgány činné v trestnom konaní zbavené povinnosti dodržiavať ustanovenia upravujúce vydanie a odňatie veci.
Preto, ak pri obhliadke miesta činu vykonanej v obydlí boli zistené skutočnosti, že sa na uvedenom mieste skutočne nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, bolo následne nevyhnutné postupovať v smere podania návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku, pri ktorej výkone by mohli byť konkrétne miesta bytu prehľadávané a veci dôležité pre trestné konanie za dodržania Trestným poriadkom stanoveného postupu vydané alebo odňate. Bez tohto príkazu nemohlo pri obhliadke miesta činu v obydlí dôjsť k vydaniu alebo odňatiu týchto vecí, obzvlášť keď neboli dodržané ani ustanovenia Trestného poriadku upravujúce vydanie a odňatie vecí dôležitých pre trestné konanie.
V danej trestnej veci je z„Opisu“ zápisnice o náleze 2 ks zbraní možné dospieť k záveru (a to aj s prihliadnutím na chýbajúcu fotodokumentáciu), že práve k takémuto konaniu, napĺňajúceho obsah pojmu prehliadka, zo strany policajtov došlo (čo vyplýva z popisu spôsobu vykonávania obhliadky, konkrétne z tej časti, v ktorej sa uvádza: „Vzadu pri zadnej časti skrine sú pod vecami položené 2 ks vzduchových zbraní a to 1 ks dlhá vzduchová zbraň - vecná stopa č. 1, zn. Slávia 620, v. č. 266742 a 1 ks krátka vzduchová zbraň - vecná stopa č. 2, zn. TEX 086, v. č. 662. Obidve zbrane sú vybité.“, ako aj z časti, kde je uvedené: „Vedľa presklenej časti na ľavo je malá skrinka, v ktorej sa nachádzajú rôzne veci. Medzi nimi aj krabička s 11 ks nábojov, ráž 22 Long Rifle Rex, zaistená ako vecná stopa č. 3.“ Z takéhoto popisu obhliadku odôvodnene vyplýva záver, že v jej rámci bola vykonávaná aj prehliadka miest, v ktorých sa zaistené veci nachádzali. Skutočnosť, že pri obhliadke miesta činu v obydlí bola prehľadávaná skriňa, v ktorej sa nachádzali dve zbrane, ako aj malá skrinka, kde sa našli uvedené náboje, ktoré boli následne
zaistené, svedčí o tom, že v danej trestnej veci sa prostredníctvom obhliadky miesta činu v obydlí obišli ustanovenia o domovej prehliadke, čím boli porušené ustanovenia Trestného poriadku upravujúcich postup orgánov činných v trestnom konaní pri získavaní dôkazov.
Nemožno tiež prehliadnuť ten fakt, že v predloženom na vec sa vzťahujúcom spisovom materiáli sa nenachádza zápisnica o vydaní alebo odňatí veci, ktorá by preukazovala dodržanie zákonných ustanovení, konkrétne § 89Trestného poriadku(predovšetkým odsek 1, v zmysle ktorého kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.), § 91 Trestného poriadku/Ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo počítačové údaje na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora(odsek 1).Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad(odsek 3)/ a § 93 /Zápisnica o úkonoch podľa § 89 až 92 musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci alebo počítačových údajov, ktorý umožní určiť ich totožnosť (odsek 1). Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala alebo ktorej boli vec alebo počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal (odsek 2)./.
V „Opise“ zápisnice o náleze 2 ks zbraní sa iba konštatuje, že došlo k zaisteniu 3 vecných stôp bez toho, aby bolo dodržané ustanovenie o predchádzajúcej výzve na vydanie veci a nie je tiež zrejmé, či zo strany orgánov činných v trestnom konaní bolo vydané potvrdenie o prevzatí veci, v dôsledku čoho možno odôvodnene usudzovať, že aj v tomto smere došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v prípravnom konaní došlo k tak závažnému porušeniu procesných predpisov pri vykonávaní úkonov trestného konania, pre ktoré bolo potrebné podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste uznesením podľa § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku odmietnuť. Uvedené procesné nedostatky zakladajú nezákonnosť získaných dôkazov (vecné dôkazy - zbrane a strelivo), pričom podľa povahy a závažnosti porušenia zákona ide o taký dôkaz získaný nezákonným spôsobom, ktorý je absolútne neúčinný, t. j. nemožno na taký dôkaz vôbec prihliadať a musí byť vylúčený z hodnotenia dôkazov pri zisťovaní skutkového stavu. Takúto nezákonnosť pritom nemožno následne odstrániť ani napraviť a takýto dôkaz prenáša svoju nezákonnosť a procesnú neprípustnosť, resp. nepoužiteľnosť aj na ďalšie dôkazy, ktoré vychádzajú z obsahu nezákonne získaného dôkazu (napr. znalecké posudky vzťahujúce sa na zaistené zbrane a strelivo, výpoveď N. I. v procesnom postavení svedka a následne obvineného a pod).Na tieto dôkazy by nebolo možné prihliadať ani v prípade podania obžaloby a vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní a teda výrok o vine by nebolo možné založiť na takto získaných dôkazov. Uvedený záver okrem iného vychádza z jednej zo základných zásad trestného konania vyjadrenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Uvedená zásada explicitne zdôrazňuje, že vykonaniu a hodnoteniu podliehajú len dôkazy získané zákonným spôsobom, z čoho následne vyplýva aj prípustnosť (neprípustnosť) ich použitia v trestnom konaní.
Posudzovanie zákonnosti získavania dôkazov a zákonnosti vykonania prípravného konania (dodržanie procesných ustanovení upravujúcich postup orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní úkonov trestného konania)zo strany súdu nadobúda o to väčšmi na význame práve pri posudzovaní návrhu na dohodu o vine a treste, nakoľko v konaní o dohode o vine a treste sa dokazovanie nevykonáva (čo bolo jedným z dôvodov a účelom úpravy tejto osobitnej formy konania), a teda súd má priestor pre preskúmanie zákonnosti prípravného konania z toho hľadiska, či nedošlo k závažnému porušeniu procesných predpisov, najmä porušeniu práva na obhajobu len v rámci postupu podľa § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku. Ak súd pri posudzovaní návrhu na dohodu o vine a treste zistí skutočnosti spočívajúce v závažnom porušení procesných predpisov (a to aj v postupe orgánov činných
v trestnom konaní pri získavaní dôkazov, na základe ktorého je vylúčené použitie dôkazov trestnom konaní) nemôže výrok o vine (v zmysle jej uznania) vysloviť vo verejne vyhlásenom rozsudku, ktorým potvrdí schválenie dohody o vine a treste. Uvedené platí aj v prípade, že sa obvinený dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok právne kvalifikovaný ako určitý trestný čin, ak takéto priznanie vychádza, resp. nadväzuje na dôkazy získané nezákonným spôsobom. V tejto súvislosti nemožno opomenúť § 232 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor začať konanie o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu. S poukazom na vyššie uvedené za dôkazy nasvedčujúce pravdivosti priznania obvineného nie je možné považovať také dôkazy, ktoré boli získané nezákonným spôsobom. Z tohto hľadiska možno preto odôvodnene pochybovať, či vôbec boli splnené podmienky na začatie konania o dohode o vine a treste, pričom zistené závažné porušenie procesných predpisov má podľa názoru súdu vplyv aj na posúdenie vykonaného vyšetrovania a výsledkov z neho vyplývajúcich.
Vzhľadom na to, že odmietnutím dohody o vine a treste sa vec vracia do prípravného konania, súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zistených nedostatkov a ich zásadnej povahy zistil, že v zásade nie je daný priestor pre stanovenie úloh prokurátorovi na nápravu procesných pochybení, nakoľko, ako to bolo uvedené vyššie, ide o taký nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý nie je možné odstrániť ani napraviť. Pritom súd nie je oprávnený dávať prokurátorovi pokyny v smere meritórneho rozhodovania v prípravnom konaní(pánom prípravného konania - tzv. „dominuslitis“ je sám prokurátor, ktorému jedine prislúcha urobiť niektoré z rozhodnutí v prípravnom konaní, resp. jemu patrí posúdiť, či výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a teda či je podanie obžaloby na súd dôvodné). V tejto súvislosti možno iba poukázať na § 333 odsek 4 Trestného poriadku, podľa ktorého ak súd dohodu o vine a treste odmietne podľa § 331 odsek 4 a po podaní obžaloby sa koná hlavné pojednávanie, priznanie spáchania obvineným v konaní o dohode o vine a treste nemožno na hlavnom pojednávaní použiť ako dôkaz. Bude teda vecou prokurátora, aby v predmetnej trestnej veci, s prihliadnutím na vytýkané procesné nedostatky, posúdil a dôsledne zvážil dôkaznú situáciu z hľadiska jeho ďalšieho postupu smerujúceho k ukončeniu veci - trestného stíhania (či už rozhodnutím v prípravnom konaní, alebo podaním obžaloby).
Záverom súd poukazuje aj na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku v podanom návrhu na schválenie dohody o vine a treste, kde sa uvádza, že obvinený spáchal zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. Takáto právna kvalifikácia totiž vôbec neprichádza do úvahy, nakoľko § 294 odsek 1 Trestného zákona a § 294 odsek 2 Trestného zákona upravujú dve samostatné základné skutkové podstaty trestného činu, pričom v prvom prípade ide o prečin a v druhom o zločin. Ak došlo k naplneniu zákonných znakov oboch uvedených skutkových podstát, je potrebné v právnej vete oba trestné činy dôsledne rozlišovať.
So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právne závery uvedené v odôvodnení tohto uznesenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote troch dní odo dňa oznámenia(doručenia) uznesenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 331 ods. 3 veta druhá Trestného poriadku).