Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-54-2012.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4P/54/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľky P.. B. R., štátne občianstvo K., bytom N. S. Č.. XXX, zast. AK Neuschlová s.r.o., Dostojovského rad 5, Bratislava, IČO: 36 861 359, proti odporcovi P.. G. A. R., štátne občianstvo D., bytom V. D. Č..XXX, E., zast. Z.. E. N., advokátom so sídlom A. X, R., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti sumy XXX,- Eur sa zastavuje.
II. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou XXX,- Eur mesačne s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktorý príspevok na výživu je povinný platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred .
III. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
IV. Nedoplatok na zročnom príspevku na výživu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,- Eur je odporca povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po XX,- Eur, spolu s bežným príspevkom na výživu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživou sumou XXX,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zobrala navrhovateľka svoj návrh v časti sumy XXX,- Eur späť a príspevok na výživu žiadala priznať vo výške XXX,- Eur. V dôvodoch návrhu uviedla, že je v dôchodkovom veku, trpí onkologickým ochorením a vzhľadom na jej dlhodobý pobyt v zahraničí jej nevznikol nárok v Slovenskej republike na starobný dôchodok. Ešte v čase trvania manželstva, po návrate na Slovensko v B. XXXX bola odkázaná vo vzťahu k financovaniu svojich potrieb výlučne na odporcu, nakoľko vlastné finančné prostriedky investovala do spoločného rodinného domu v E.. Po rozvode manželstva a vzájomnom vyporiadaní nezostal navrhovateľke žiadny majetok, pričom od odporcu získala titulom vzájomného vyporiadania sumu XX.XXX,- Eur. Navrhovateľka nemala v čase návrhu žiaden príjem, ocitla sa v stave hmotnej núdze, úplne odkázaná na pomoc rodiny, sestry a najmä jej synov. Svoje mesačné výdaje vyčíslila na sumu XXX,XX Eur, v tom pomernú časť jej nákladov s užívaním bytu ( elektrika a plyn ) v C. na ulici C. XX, kde žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome svojho synovca, Ľ. E..
Sumu XX.XXX,- Eur použila na vyriešenie svojej bytovej otázky, keď sa z domu synovca musela vysťahovať, a to tým spôsobom, že jej syn mal rozostavaný rodinný dom v obci N. S., kde jej vytvoril
samostatnú bytovú jednotku. Uvedenú sumu synovi darovala, aby urýchlila stavbu tohto domu s tým, že po kolaudácii bude v jej prospech zriadené právo doživotného užívania tejto bytovej jednotky.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že takýto návrh nemá oporu v zákone z dôvodu, že navrhovateľka sa nenachádza v životnej situácii, ktorá by bola právnym titulom k vyživovacej povinnosti. Najmä poukázal na to, že schopnosť rozvedeného manžela živiť sa sám, sa neurčuje len jeho zárobkovými schopnosťami a možnosťami, ale jeho majetkovými pomermi. V tejto súvislosti zdôraznil, že navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX prevzala sumu XX.XXX,- Eur, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom. Odporca uviedol, že nemá finančné zdroje, z ktorých by mohol výživné v sume XXX,- resp. XXX,- Eur uhrádzať. Napriek tomu, že ani on neodvádzal žiadne peniaze do D. dôchodkového systému, z rozhodnutia tamojších úradov mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške XXX,- Eur, keď základom pre tento výpočet boli odvody od jeho XX. roku veku v dĺžke X rokov, kedy odišiel z D. do zahraničia. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na XXX,- Eur, pričom tieto pokrýva z dôchodku, nakoľko sa mu v podnikaní prestalo dariť. Odporca poukázal na ten rozhodujúci moment, že navrhovateľka prevzala sumu XX.XXX,- Eur od odporcu, avšak v tomto období nebola v takej pozícii, že by nemala kde bývať, nakoľko mala bývanie vyriešené a zabezpečené u syna, v dome súp. č. XXX vo N. S.. Uvedené finančné prostriedky tak nebola nútená použiť na zabezpečenie bývania. V takejto pozícii bolo absolútne na slobodnom rozhodnutí navrhovateľky ako s peniazmi naloží. Tak ako sa slobodne rozhodla, že ich daruje synovi, tak sa mohla slobodne rozhodnúť, že si ich ponechá a bude z nich hradiť svoje mesačné náklady alebo s nimi naloží akýmkoľvek iným spôsobom. Skutočnosť, že navrhovateľka nebola odkázaná na príspevok na výživu od odporcu je zrejmá aj z toho, že návrh na súd podala v období viac ako rok po rozvode a v čase, keď mala možnosť s nemalými finančnými prostriedkami disponovať. Navrhovateľka mohla riešiť svoju bytovú otázku aj inak, napríklad prenájmu bytu v Š., v blízkosti bydliska svojho syna, pri celkových nákladoch za nájom a služby spojené s užívaním bytu vo výške XXX,- Eur mesačne. Ak by navrhovateľka riešila svoju situáciu formou prenájmu boli by splnené požiadavky navrhovateľky žiť v blízkosti svojich detí a súčasne mať dostatok finančných prostriedkov na bývanie aj zabezpečenie svojich potrieb na niekoľko najbližších rokov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka A. B., oboznámil spis tunajšieho súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX, doklady o zdravotnom stave navrhovateľky a jej výdavkoch, rozhodnutia o výške dôchodku navrhovateľky a odporcu, Zmluvu o zriadení vecného bremena, daňové priznanie odporcu za rok XXXX, XXXX, výpisy z účtov odporcu, a ďalší spisový materiál a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Účastníci dňa XX.XX.XXXX uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len BSM ), na základe ktorej navrhovateľka získala titulom podielu z vyporiadania BSM sumu X.XXX,- Eur za hnuteľný majetok a titulom kúpnej ceny získala navrhovateľka od odporcu sumu XX.XXX,- Eur, keď odporcovi predala svoj spoluvlastnícky podiel v jednej polovici na rodinnom dome súp. č. XXX, k.ú. E., včítane podielu na pozemku par. č. XX/XX/X,X, ktorého sa odporca stal výlučným vlastníkom.
Navrhovateľka je v dôchodkovom veku s tým, že od XX.XX.XXXX jej bol spätne priznaný starobný dôchodok, ktorý je od XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur. Od XX.XX.XXXX poberá navrhovateľka starobný dôchodok vo výške XX,XX Eur. Podľa vlastného vyjadrenia a jej čestného prehlásenia nepožiadala navrhovateľka o dôchodok z dôchodkového systému O. Q., kde žila a pracovala spolu s odporcom do roku XXXX, z dôvodu absencie medzinárodnej zmluvy Slovenskej republiky a O. ako aj z dôvodu, že do O. dôchodkového systému neodvádzala žiadne peniaze.
Po rozvode manželstva a odťahovaní sa zo spoločného domu v E., žila v byte svojho synovca v C. za finančnej pomoci svojho syna A.. Navrhovateľka bola od A. XXXX prihlásená k prechodnému pobytu v dome č.XXX N. N. S. a žila v spoločnej domácnosti so svojim synom A. a jeho rodinou. Z výsluchu syna A. súd zistil, že navrhovateľke poskytuje bývanie, podľa potreby finančné prostriedky na stravu, cestovné výdaje a náklady spojené s jej onkologickým ochorením.
Navrhovateľka prijala ponuku svojho syna A. B., bývať v dome, ktorý dostavoval a na urýchlenie stavby a následne zabezpečenie vlastnej bytovej jednotky v jeho rodinnom dome vo N. S. mu odovzdala sumu XX.XXX,- Eur. Podľa zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi manželkou jej syna A., P.. N. B. a navrhovateľkou, sa navrhovateľka stáva oprávnenou z vecného bremena, práva doživotného bývania v uvedenom rodinnom dome a užívania ďalších nehnuteľností - pozemkov, prislúchajúcich k domu. Podľa článku IV.3 sa vecné bremeno zriaďuje bezodplatne z dôvodu, že oprávnená darovala svojmu synovi A. finančné prostriedky vo výške XX.XXX,- Eur s tým, že tieto budú použité na výstavbu rodinného domu. Náklady spojené s prevádzkou, užívaním a opravami a údržbou sa zaviazala oprávnená z vecného bremena uhrádzať sama. Tieto svedok odhadol na sumu XXX,- Eur.
Odporcovi bol od M. XXXX priznaný starobný dôchodok z D.É. dôchodkového systému vo výške XXX,XX Eur s tým, že od XX/XXXX poberá sumu vo výške XXX,XX Eur mesačne. Odporca jej jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti EURO-TRAK s.r.o., Kostolné, pričom za rok XXXX vykázal odporca podľa daňového priznania stratu z podnikania vo výške X.XXX,- Eur. Za rok XXXX podľa daňového priznania mal odporca základ dane vo výške XX.XXX,XX Eur, uhradil daň vo výške X.XXX,XX Eur, takže jeho ročný zisk predstavoval sumu X.XXX,XX Eur.
Odporca je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX v E., spolu s pozemkami a tiež pozemku v Š. s výmerou XXXX Z., z ktorého mu podľa vlastného vyjadrenia neplynie žiaden príjem.
Svoje životné náklady vyčíslil na sumu XXX,XX mesačne s tým, že žije skromne. Preukazoval najmä výdavky spojené s udržiavaním rodinného domu.
Z výpisov osobných účtov odporcu v peňažných ústavoch na území SR a D. za rok XXXX súd nezistil mimoriadne príjmy alebo výdaje, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť jeho finančnú situáciu. Pokiaľ ide o podnikateľský účet, príjmy a výdaje z podnikania sa odrazili na plusovom výsledku hospodárenia, pričom daňové priznanie za rok XXXX nebolo zo strany navrhovateľky spochybňované.
Podľa § 72 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť, môže požiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že dôvodom priznania príspevku na rozvedeného manžela už nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov a ani skutočnosť, že navrhovateľke ( hoci aj výrazne ) klesla životná úroveň proti obdobiu pred zánikom manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou je fakt, že bývalý manžel nie je schopný sa sám sa primerane živiť. Dokazovanie súdu sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb
na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť. Ak súd zistí, že nie je v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť jednak z pohľadu jej veku a najmä zdravotného stavu. V konaní bolo preukázané, že jediným príjmom navrhovateľky bol aj je starobný dôchodok vo výške XX,XX Eur resp. XX,XX Eur. V oboch prípadoch ide o sumu, z ktorej navrhovateľka nebola a nie je schopná zabezpečiť si najnevyhnutnejšie životné potreby. K námietke odporcu, že zo sumy XX.XXX,- Eur, ktoré nemusela, ale darovala svojmu synovi A., mohla primerane uspokojovať svoje potreby viacej rokov, a tým by nebola odkázaná na príspevok od neho, súd uvádza, že tieto peniaze navrhovateľka použila na zabezpečenie svojej bytovej potreby, ktorá jej jednoznačne vyvstala, keď previedla spoluvlastnícky podiel k domu v E. po rozvode manželstva na odporcu.
Rozvedený manžel, ktorý je vyplatený podielom z vyporiadania BSM z pôvodne spoločnej nehnuteľnosti, používa tento spravidla, najmä keď nemá možnosť iného bývania, na vyriešenie svojej bytovej otázky. V danom prípad ide o obdobnú situáciu. Pokiaľ by navrhovateľke syn neponúkol túto možnosť, musela by strechu nad hlavou riešiť kúpou nehnuteľnosti, pričom cena za podiel 1 domu vzhľadom na ceny bytov na trhu s realitami v C. aj širšom okolí tomuto nezodpovedala. Pokiaľ by navrhovateľka zvolila nájom bytu, výška nájmu a služieb spojených s užívaním bytu, by sa pohybovala okolo XXX,- Eur ( údaj od právneho zástupcu odporcu ), vystačila by jej suma XX.XXX,- Eur na obdobie cca X rokov, pričom na uspokojovanie ďalších životných potrieb ako je strava, lieky, oblečenie by jej musela stačiť suma jej dôchodku, z čoho je zrejmé, že by sa za krátko ocitla na hranici chudoby.
Súd preto považoval rozhodnutie navrhovateľky darovať peniaze synovi a zabezpečiť si tak doživotné bývanie v dome svojej nevesty za správne a rozumné. Z toho dôvodu súd nepovažoval sumu XX.XXX,- Eur za majetok navrhovateľky, z ktorého by si mala v budúcnosti uspokojovať svoje potreby a na námietky odporcu, že treba prihliadať aj na majetkové pomery navrhovateľky, neprihliadol.
Ďalším predpokladom pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je možnosť povinného prispievať na tento účel. Súd skúmal možnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od podania návrhu t.j. X. XX.XX.XXXX. V tomto smere mal súd za preukázané, že odporca mal v roku XXXX priemerný mesačný čistý príjem z podnikateľskej činnosti vo výške XXX,XX Eur. Navyše bol už v tomto čase poberateľom starobného dôchodku okolo XXX,- Eur ( sumy prichádzajúce na jeho účet z D. dôchodkového úradu nie sú rovnaké ), takže jeho príjem sa pohyboval v priemere okolo X.XXX,- Eur mesačne. Odporca netvrdil ani nepreukazoval v konaní, že by bol jeho príjem za rok XXXX nižší, preto súd určil výšku príspevku na primeranú výživu navrhovateľky v rovnakej sume za rok XXXX aj XXXX.
Súd dospel k záveru, že odporcovi po úhrade súdom stanoveného príspevku zostane dostatok finančných prostriedkov na pokrytie nákladov spojených s užívaním a údržbou rodinného domu, ako aj ostatných životne dôležitých výdavkov.
Súd skúmal opodstatnenosť výšky navrhovaného príspevku, pričom suma XXX,- Eur sa mu z hľadiska jeho účelu - zabezpečenie primeranej výživy bývalej manželky javila ako neopodstatnená. Ako už bolo uvedené vyššie, príspevok neslúži na vyrovnanie rozdielu životnej úrovne bývalých manželov. Preto nemožno navrhovateľke priznať príspevok v takej výške, aby boli pokryté všetky jej mesačné výdavky, ktoré vyčíslila na sumu XXX,- Eur, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté náklady navrhovateľky spojené s bývaním. Z tohto súd usudzuje a považuje za vysoko pravdepodobné, že navrhovateľka nebude mať s bývaním v rodinnom dome nevesty žiadne finančné výdavky, a to vzhľadom na uvedenú darovanú sumu, ako aj vzhľadom na dobré vzťahy navrhovateľky s rodinou.
Súd potom považoval za primeranú výšku príspevku sumu XXX,- Eur, ktorá bude navrhovateľke popri dôchodku pokrývať základné výdavky spojené so stravou, liekmi a oblečením. Rozhodne nemohol súd považovať výdavky na kaderníka, kávu s priateľmi a pod. za výdavky týkajúce sa primeranej výživy, na ktoré by mal rozvedený manžel - odporca prispievať.
Súd vzhľadom na finančné možnosti ako aj výšku nedoplatku na zročnom príspevku X.XXX,- Eur ( od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za XX mesiacov ), povolil odporcovi tento splácať v mesačných splátkach po XX,- Eur v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p.
Konanie v časti návrhu o určenie príspevku v sume XXX,- Eur súd zastavil v zmysle § 96 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočne, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca,
§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).