Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_7C-107-2013.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/107/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľky O.. A. K., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XX, XXX XX H. proti odporcovi O.. M. K., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XX, XXX XX H., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania O.. A. K., rod. H., F.. XX.XX.XXXX a O.. M. K.S., F.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Prešove, zapísané v Knihe manželstiev Mestského národného výboru v Prešove, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por.č. 115 r o z v á d z a.
II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2013 žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol z dôvodu, že prestalo plniť svoje funkcie stanovené v zákone o rodine, je len formálnym zväzkom dvoch ľudí.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.09.2013, kde uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.12.2013 odporca uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu súhlasí.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to sobášnym listom účastníkov, potvrdením o spoločnom pobyte manželov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Prešove, obidvaja boli v čase uzatvárania manželstva slobodní. Z manželstva pochádzajú dvaja plnoletí synovia.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s manželom sa zoznámili na vysokej škole, po dvoch rokoch sa vzali, v štvrtom ročníku otehotnela, vybavila si individuálny študijný plán. V tom čase sa narodil aj ich syn. Keď odporca doštudoval, skončil vojnu, začali bývať sami. Odporca bol dobrý chlap, bol samostatný, nakoľko býval po internátoch, vedel sa o seba postarať. Neskôr však zistila, že nie je rodinne založený, nechodil domov, pričom ona bola sama s deťmi u svojich rodičov. Takto to fungovalo až do času, kým syn mal dva roky. Neskôr, keď nastúpil do mäsopriemyslu, začal tam pracovať, avšak stále bol v práci. Potláčal starostlivosť o rodinný život. O deti sa starala sama, ako aj jej rodičia. Odporcovi chýbala akákoľvek väzba na rodinu. Z ich manželstva pochádzajú dvaja synovia, ktorí sú toho času
plnoletí. S odporcom nevedú spoločnú domácnosť po dobu 5 rokov, intímne manželské spolužitie bolo ukončené pred 20 rokmi. Obnovenie manželského zväzku s odporcom nepripúšťa, zároveň uviedla, že nemá žiadnu známosť. Za príčinu rozvratu manželstva považuje nezáujem odporcu o rodinu, jeho alkoholizmus, gemblerstvo, ako aj z toho prameniace cirkusy v domácnosti.
Odporca uviedol, že s manželkou sa zoznámil v Bratislave, avšak stále mal pocit, že manželstvo nespĺňa jeho predstavy. S navrhovateľkou nevedú spoločnú domácnosť, známosť nemá, nie je pravdou, aby bol alkoholik, rovnako nie je pravdou, že chodí do herne.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom, možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode , vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3, Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Napriek tomu, že Zákon o rodine preferuje manželstvo v podobe trvalého životného spoločenstva muža a ženy, v odôvodnených prípadoch zákon pripúšťa
jeho zrušenie rozvodom. Samotný účel manželstva možno dedukovať z jeho základných funkcií v rámci ktorých rozoznávame najmä funkciu biologickú, výchovnú, hospodársku a funkciu vzájomnej pomoci.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú hlboko a vážne rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, stanovených Zákonom o rodine a je len formálnym zväzkom dvoch ľudí. Manželia spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú. Ani jeden z manželov nemá záujem o obnovu manželského zväzku. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov tohto konania je len formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií stanovených v Zákone o rodine.
Za príčinu rozvratu manželstva, súd považoval rozdielnosť charakterových vlastností, neschopnosť účastníkov konania viesť spoločnú domácnosť, vzájomne si pomáhať a v neposlednom rade aj odlišný pohľad na manželský a rodinný život.
Preto súd mal za to, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko a vážne rozvrátené a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií stanovených Zákonom o rodine, a preto toto manželstvo rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní sa prítomná navrhovateľka, ako aj odporca vzdali práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom vyhláseného rozhodnutia, čo potvrdili vlastnoručne na listine, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zápisnice z pojednávania.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ten kto sa vzdá práva na podanie odvolania, nie je k podaniu odvolania oprávnený.