Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36P-95-2013.pdf
PDF · 96.24 KB
Case nature
Area
Subarea
36P/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky R. M., D.. XX. X. XXXX, trvale bytom Š. XXX, proti odporcovi M. M., D.. XX. X. XXXX, trvale bytom Š. XXX, za účasti maloletej Y. M., D.. XX. XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
súd manželstvo navrhovateľky R. M., F.. S., D.. XX. X. XXXX a odporcu M. M., D.. XX. X. XXXX, uzavreté dňa 28. 5. 2005, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Š., vo zväzku 5, ročník 2005, na strane 165, pod poradovým číslom 7, r o z v á d z a,
z v e r u j e na čas po rozvode maloletú Y. M., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, zastupovať ju v bežných veciach,
odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa na čas po rozvode po 150 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky,
účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené. Neplní žiadnu zo svojich funkcií. Jediné východisko vidí v rozvode.
Odporca potvrdil, že manželstvo účastníkov konania je v kríze. Uviedol však, že pri snahe oboch by bolo možné vzťah zachrániť, preto s rozvodom nesúhlasil.
Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, doporučil toto zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného podľa jeho schopností a možností ako aj potrieb dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov G. S., M. M. a O. Č., oboznámením písomných dokladov, a to sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, správy o poslednom spoločnom bydlisku, správy o povesti účastníkov konania, správy kolízneho opatrovníka, o príjme účastníkov, správy RPPS v Prešove, spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 12 C 206/2005 a 8 C 101/2008 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28. 5. 2005 obaja ako slobodní. Počas manželstva sa narodila maloletá Y., D.. XX. XX. XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je v Obci Š..
Podľa výpovede navrhovateľky pred uzavretím manželstva udržiavali s odporcom známosť po dobu piatich rokov. Počas vzťahu sa opakovane rozchádzali, boli však zaľúbení a rozhodli sa uzavrieť manželstvo. Už krátko po svadbe vzťahy v manželstve podľa jej názoru neboli v poriadku, nežili podľa jej predstáv a komunikovali len obmedzene. Neriešili spolu veci, nemala vedomosť o finančných problémoch odporcu. Odporca uprednostňoval svoju matku, s ňou sa radil o zásadných veciach. Počas celého trvania manželstva nikdy jej neodovzdal výplatu, vždy ho musela požiadať o finančné prostriedky, ak potrebovala kúpiť niečo pre seba a pre dieťa. Šesť rokov bola na materskej dovolenke s dcérou, toho času je nezamestnaná. Odporca jej vytýka, že ju živí. Krátko pracovala na Poľnohospodárskom družstve v Obci Š. a od roku 2011 je evidovaná na úrade práce. Je vyučená čašníčka. V súčasnej dobe bývajú síce s odporcom v jednej domácnosti, žijú však oddelene. Každý z nich má samostatnú izbu. K odporcovi nič necíti. Dvakrát podala návrh na rozvod manželstva, opakovane uvedený návrh vzala späť. Po zastavení konania sa však situácia v manželstve nezlepšila. Maloletá Y. je žiačkou 2. ročníka ZŠ. V súvislosti s ňou jej vznikajú výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby a učebné pomôcky.
Odporca na pojednávaní uviedol, že manželku a dcéru miluje a dôvody, ktoré ona považuje za rozhodujúce pre rozvod manželstva, sú skreslené. Nie je pravdou, že uprednostňuje svoju matku a kamarátov, naopak, navrhovateľka je v dennom kontakte so svojou matkou, pretože s ňou bývajú v spoločnej domácnosti. Problém vidí v tom, že nemajú samostatné bývanie. Nemajú však finančné prostriedky, aby si mohli zaobstarať byt a navyše, navrhovateľka sa odmieta odsťahovať z rodinného domu. Posledné dva roky sa dostal do finančných problémov, čo však navrhovateľku nezaujíma, nepomáha mu v ich riešení. Pripustil, že jej nedáva finančnú hotovosť, kúpi však všetko, čo v domácnosti potrebujú a uhrádza výdavky na inkaso, stravu, oblečenie. Vždy, keď ho navrhovateľka požiadala o peniaze, jej tieto poskytol. Nikdy ju fyzicky nenapadol, ani členov jej rodiny. Pracuje ako živnostník. Za posledné zdaňovacie obdobie dosiahol nulový základ dane.
Svedkyňa G. S., matka navrhovateľky uviedla, že podľa jej názoru je manželstvo nefunkčné a bude lepšie, ak sa účastníci konania rozvedú. Často sa hádajú, v domácnosti je zlá atmosféra. Najčastejšie kvôli peniazom. Odporca nadáva navrhovateľke, že nepracuje. Táto situácia nepriaznivo vplýva na maloleté dieťa účastníkov konania. Aj keď bývajú v rodinnom dome, v podstate žijú oddelene, každý z nich má vlastnú izbu. Manželstvo uzavreli z lásky a v čase uzavretia manželstva bola navrhovateľka tehotná. Snaží sa do manželstva účastníkov nezasahovať, pretože odporca jej to vytýka. Ako vlastníčka rodinného domu, v ktorom žijú, vzhľadom na neúnosnú situáciu odhlásila odporcu z trvalého pobytu.
Matka odporcu M. M. vo svojej výpovedi tvrdila, že problémy, ktorými prechádzajú účastníci konania, by sa pri snahe oboch dali vyriešiť. Problém je v tom, že manželia nemajú súkromie, žijú v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky, nemajú však finančné prostriedky, aby sa mohli osamostatniť. Rodina trpí nedostatkom financií, pretože počas ôsmich rokoch manželstva je odkázaná výlučne na príjem odporcu. Navrhovateľka nepracuje. Potvrdila, že účastníci konania sa hádajú a navrhovateľka sa jej sťažovala, že v manželstve sú problémy. Snažila sa preto odporcovi dohovoriť, aby situáciu riešili. Aj keď je problém so zamestnanosťou, navrhovateľka ako mladá a práceschopná mala by vyvinúť väčšiu iniciatívu, aby si našla zamestnanie a týmto spôsobom rodine finančne pomohla.
Sestra navrhovateľky O. Č. uviedla, že s odporcom nekomunikuje. Vadí jej jeho správanie voči navrhovateľke. Je agresívny, podľa jej názoru navrhovateľku psychicky týra. Už pred piatimi rokmi bola svedkom incidentu medzi účastníkmi konania a videla ako odporca drží navrhovateľku pod krkom. Snažila sa zasiahnuť, zahriakol ju, aby sa do nich nestarala. Vie o tom, že navrhovateľku pred svadbou udrel. Aj v roku 2011 mali účastníci konania problémy a navrhovateľka počas doby jedného týždňa žila u svedkyne spolu s dcérou. Do rodinného domu sa vrátila až po návrate jej matky. V tomto manželstve je stále nejaký problém. Odporca navrhovateľku vydiera, napr. dá jej peniaze, ale podmieňuje to niečím.
Podľa správy RPPS v Prešove účastníci konania prezentujú rozdielne názory na manželstvo a budúcnosť. Odporca považuje problémy v manželstve za normálne a chce ich riešiť. Navrhovateľka riešenie odmieta, odporcovi nedôveruje. Potvrdili, že doma nekomunikujú, skĺzavajú do hádok a invektív, ktoré sú predmetom ďalších sporov. Obaja sú pod tlakom a napätie ventilujú nevhodným spôsobom. Do ich vzťahu zasahujú aj iné osoby z rodiny. Chcú spolupracovať so psychológom, pokiaľ sa týka podpory rodičovských rolí s cieľom minimalizovať dopad situácie na dieťa. K uvedenej správe navrhovateľka uviedla, že súhlasila len so spoluprácou vo vzťahu k maloletej Y., aby čo najlepšie zvládla rozvod rodičov. Odmieta však spoluprácu na riešení manželských konfliktov.
Zo spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 12 C 206/2005 a 8 C 101/2008 je zrejmé, že v oboch prípadoch podala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva, konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v správe o prešetrení pomerov uviedol, že maloletá Y. je žiačkou 2. ročníka ZŠ, má záujmy a potreby primerané svojmu veku. Býva spolu s rodičmi a starou matku v rodinnom dome. Odporca obýva jednu izbu na poschodí rodinného domu a navrhovateľka s dieťaťom izbu na prízemí. Navrhovateľka uviedla, že už v minulosti podala návrh na rozvod manželstva, v dôsledku sľubov odporcu zobrala návrh späť. V manželstve sa nič nezmenilo, naopak, situácia sa zhoršila. Odporca s rozvodom nesúhlasí, tvrdí, že navrhovateľku a dieťa má rád, nevidí dôvod pre rozvod manželstva. Finančne sa stará o celú rodinu.
Odporca predložil do spisu faktúry za rok 2013, a to faktúru č. 1 na sumu 811 Eur, č. 2 na sumu 879 Eur, č. 3 na sumu 927 Eur, č. 4 fakturovaná suma 730 Eur, faktúra č. 5 na sumu 864 Eur a faktúru č. 6 na sumu 1.197 Eur. Uviedol, že všetky faktúry mu boli uhradené a ide o jeho príjem za rok 2013. V zimnom období však prácu nemá.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a navrhovateľka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Vzťah účastníkov konania je v kríze už minimálne od roku 2005, kedy navrhovateľka prvýkrát podala návrh na rozvod manželstva.
Príčinu rozvratu videl súd v rozdielnosti pováh a názorov účastníkov konania a v rozdielnom očakávaní od manželstva. Situáciu podstatným spôsobom zhoršuje nedostatok finančných prostriedkov, keďže počas trvania manželstva pracoval len odporca, a tá skutočnosť, že účastníci nemajú samostatné bývanie. Ich problémy sa prenášajú aj na ostatných členov rodiny. Odporca nezhody v manželstve bagatelizuje, nepovažuje ich za zásadné. O hĺbke rozvratu svedčí aj tá skutočnosť, že účastníci konania žijú oddelene, každý z nich má samostatnú izbu v rodinnom dome, nekomunikujú spolu, hádajú sa a stresujúce prostredie negatívne vplýva aj na maloleté dieťa.
Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, citový vzťah ako aj stanovisko maloletej Y. prezentované pred kolíznym opatrovníkom, súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o dieťa riadne stará. Do budúcna však bude potrebné, aby navrhovateľka vyvinula väčšiu iniciatívu pri hľadaní si zamestnania a dokázala viac materiálne zabezpečiť maloletú Y., nielen osobnou starostlivosťou. Súd zohľadnil aj správu kolízneho opatrovníka, z ktorej je zrejmé, že v starostlivosti navrhovateľky nie sú žiadne nedostatky a neboli potvrdené podozrenia odporcu o závadnosti prostredia, v ktorom dieťa žije.
Vzhľadom na prezentované príjmy a výdavky odporcu za obdobie posledných dvanástich mesiacov, ho súd zaviazal platením výživného na maloleté dieťa po 150 Eur mesačne. Takto určené výživné považuje za primerané veku a potrebám dieťaťa ako aj súčasným schopnostiam a možnostiam odporcu.
Styk s maloletým dieťaťom účastníci konania nežiadali upraviť, na tomto sa vedia dohodnúť.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.