Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-83-2013.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/83/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O.É. a to maloletú Q., nar. X.XX.XXXX a maloletú Q. nar. XX.X.XXXX obe bytom ako matka zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica deti rodičov Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Š. B.. D. Č.. XX a X. O. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. Č.. XXX, T..Č.. D. I. O. Č.. XXX o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí X. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy upravenú rozsudkom V. I. C. Ž. R. H. sp. zn. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa 15.12.2010 z v y š u j e k maloletej Q. nar. X.XX.XXXX zo sumy 50,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne a u maloletej Q. nar. XX.X.XXXX zo sumy 40,- € mesačne na sumu 60,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré zvýšené výživné je otec maloletých detí p o v i n n ý zasielať k rukám matky maloletých detí, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred.
Týmto sa m e n í výrok rozsudku V. I. C. Ž. R. H. sp. zn. XXP XXX/XXXX -52 zo dňa XX.XX.XXXX čo do výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
Vo zvyšku súd návrh matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti
z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania podaným na tunajší súd dňa 3.9.2013 sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej Q. zo sumy 50 € mesačne na sumu 100,- € mesačne a k maloletej Q. zo sumy 40,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu do budúcna dôvodiac tým, že od času poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí.
Otec maloletých detí sa pojednávania určeného na deň 10.12.2013 napriek riadne doručenému predvolaniu / 7.11.2013 / nezúčastnil, súd preto s využitím ustanovenia § 101 ods. 2. OSP, realizoval pojednávanie v neprítomnosti. Následne súdu bolo doručené písomné podanie otca maloletých detí, ktorým neúčasť na pojednávaní ospravedlňuje.
V rámci dokazovania súd realizoval výsluch matky maloletých detí, výsluch kolízneho opatrovník maloletých detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to potvrdeniami o príjme matky, otca, s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. XP XX/XXXX, XXP XXX/XXXX, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Posledná úprava výkonu rodičovských práv a povinností a výška vyživovacej povinnosti otca k obom maloletým deťom bola realizovaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodnutím súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej Lujze na sumu 50,- € mesačne a k maloletej Q. na sumu 40,- € mesačne, počnúc dňom 12.1.2011 do budúcna. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti matka maloletých detí odôvodňovala tým, že od času takéhoto rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí a výška vyživovacej povinnosti nepostačuje na pokrytie potrieb maloletých detí. Matka ďalej uviedla, že je jej poskytovaná výplata náhradného výživného v rozsahu 90 ,- € mesačne, otec maloletých detí podľa jej vedomostí je naďalej nezamestnaný, poberateľom dávok o maloleté deti neprejavuje žiadny záujem s deťmi sa nekontaktuje a neplní si ani zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola v minulosti určená rozhodnutím súdu. Matka uviedla, že okrem detí o ktoré v konaní ide má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému K. B., ktorý je vo veku 13 rokov. Je nájomníčkou sociálneho bytu v K. D. Š., kde nevyhnutné výdavky v súvislosti s bývaním u nej predstavujú nájom vo výške 100,- €, inkasné poplatky 41,- € a výrazným spôsobom jej finančne vypomáhajú rodičia. Matka uviedla, že pomery na strane oboch maloletých detí sa zmenili, maloletá Q. je žiačkou 3. W. U. Š. C. K. D. Š., maloletá Q. započala povinnú školskú dochádzku a u maloletej sa prejavujú i zdravotné problémy v súvislosti s jej zrakovým postihnutím. O svojich tvrdeniach matka súdu predložila listinné dôkazy preukazujúce výšku poskytovanej dávky v hmotnej núdzi v sume 173,90,- € mesačne a tiež výplatu náhradného výživného v kalendárnom roku 2013, ktoré jej poskytuje Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica. Z predloženého potvrdenia o príjme otca mal súd za preukázané, že i tento je dlhodobo nezamestnaným, počas kalendárneho roku 2013 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi mesačne v sume 62,50,- €.
Kolízny opatrovník maloletých detí doporučoval zvýšenie vyživovacej povinnosti súd argumentujúc tým, že od času posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, výška výživného, ktorým otec aktuálne prispieva nepokrýva základné potreby maloletých detí.
Podľa § 78 ods. 1. Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieta je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určovaní výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1. Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2. Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3. Zák. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
Podľa § 62 ods. 4. Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5. Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z dokazovania mal súd jednoznačne za to, že posledná úprava výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bola realizovaná v čase tri roky späť. Nepochybne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí, len v dôsledku ich fyzickej dospelosti od času posledného rozhodovania, maloletá Q. započala povinnú školskú dochádzku, maloletá Q. je žiačkou 3. ročníka v dôsledku čoho sa zvýšili i nevyhnutné výdavky maky na pokrytie potrieb oboch maloletých detí. U maloletej Q. matka deklarovala tiež zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnými problémami keďže dieťa je zrakovo postihnuté. Matka maloletých detí je nemajetnou, je nájomníčkou sociálneho bytu, kde je nevyhnutné výdavky v súvislosti s bývaním u nej predstavujú sumu 141,- €. Jej príjem je tvorený len dávkou v hmotnej núdze vo výške 173,90,- € a výplatou náhradného výživného v sume 90,- € mesačne a okrem maloletých detí o ktoré v konaní ide, matka má ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nezaopatrenému dieťaťu /maloletý K. B.. V konaní nebolo preukázané, že matka je vlastníkom nehnuteľností, resp. hnutelných vecí väčšej majetkovej hodnoty. I z pripojených spisov / I.. U.. XXP XXX/XXXX , XP XX/XXXX /. mal súd za preukázané, že dlhodobo a to od r. 2010 otec maloletých detí je nezamestnaný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a v r. 2013 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50,- €. Otec v konaní nedeklaroval dôvod dlhodobej nezamestnanosti, neoznačil žiadnu prekážku, ktorá mu bráni aktívne zapojiť sa do pracovnej činnosti, získať dostatok finančných prostriedkov a následne z nich si možno splniť zákonnú vyživovaciu povinnosť v primeranej výške. Súd preto vychádzal zo zisteného skutkového stavu, pričom nepochybne za obdobie od času posledného rozhodovania ohľadom výšky vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom, tieto fyzicky vyspeli, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady na zabezpečenie ich potrieb, obe maloleté deti sú žiakmi základnej školy v meste svojho trvalého bydliska a u maloletej Q. k zvýšeniu výdavku dochádza i v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Osobnú a celodennú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá má ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému K.Š. B.. Otec maloletých detí vzhľadom na svoj vek keďže je v produktívnom veku, nepochybne má možnosť a schopnosť uplatniť sa na trhu práce, získať zamestnanie za adekvátnu mzdu a následne má možnosť plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím nielen na jeho schopnosti a možnosti ale i opodstatnené potreby maloletých detí. Otec nepreukázal žiadne zdravotné resp. iné objektívne ťažkosti pre ktoré nie je schopný získať zamestnanie a preto súd neprihliadal na skutočnosť, že je dlhodobo nezamestnaným zohľadnil jeho objektívne schopnosti a možnosti a prihliadol na opodstatnené potreby maloletých detí v dôsledku čoho zvýšili vyživovaciu povinnosť primeraným potrebám detí u maloletej Q. zo sumy 50,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne a u maloletej Laury zo sumy 40,- € mesačne na sumu 60,- € mesačne a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia do budúcna.
Pokiaľ súd vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu u každého zvlášť v sume 100,- € súd považoval takýto návrh za nedôvodný. Zákonná vyživovacia povinnosť nesvedčí len jednému z rodičov v zmysle ustanovenia § 62 ods. 2. Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možnosti a i pri zohľadnení osobnej starostlivosti matke o maloleté deti je i povinnosťou matky primeraným spôsobom podielať sa výživným pre maloleté deti. Po zohľadnení plnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti i zo strany matky, súd považuje za primeranú výšku výživného otca vo vzťahu k maloletým deťom v rozsahu ako to označil vo výrokovej časti tohto rozsudku a preto i vo zvyšnej časti uplatňovaný návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.