Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-136-2012.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4P/136/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Revúcej, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci navrhovateľky K. C., W.. XX.XX.XXXX, F. L. Č.. XXX, proti odporcom 1) N. F., W.. XX.XX.XXXX, F. C., L. Č.. XXX/X a 2) Y. H. C., W.. XX.XX.XXXX, F. L. Č.. XXX, v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, ako opatrovníkom, o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie otcovstva zastavuje.
II. Súd maloletého H. C., W.. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa), ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Odporca 1) N. F., W.. XX.XX.XXXX, je povinný platiť na výživu maloletého odporcu 2) H. C., W.. XX.XX.XXXX, výživné v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca vopred, do rúk navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa), a to počnúc dňom 24.10.2012.
IV. Zročné výživné za obdobie od 24.10.2012 do 30.11.2013 v sume celkom 375,50 € súd povolil odporcovi 1) splácať v 10,- € mesačných splátkach, zasielaných spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa), počnúc mesiacom nasledujúcim po dni právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky, alebo jej časti.
V. Súd styk odporcu 1) s maloletým odporcom 2) neupravuje.
VI. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka K. C. (matka maloletého dieťaťa) domáhala určenia, že odporca v prvom rade je otcom odporcu v druhom rade.
Podľa § 90 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 108 O. s. p., súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Nakoľko v priebehu konania, a to dňa 10. 12. 2013, došlo medzi navrhovateľkou (matkou maloletého dieťaťa) a odporcom v prvom rade k súhlasnému vyhláseniu o otcovstve k maloletému H. C., W.. XX.XX.XXXX, súd s poukazom na ustanovenie § 108 O. s. p. konanie o určenie otcovstva zastavil.
Podľa § 113 ods. 2 O. s. p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V rámci spojeného konania súd rozhodol aj o otázke výchovy a výživy maloletého odporcu 2).
Pretože rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, súd maloletého H. C. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa), ktorá aj pred rozhodnutím súdu zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa.
Odporcovi v prvom rade (otcovi maloletého dieťaťa) súd uložil povinnosť platiť na výživu maloletého odporcu 2) výživné v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 25. Dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa), a to počnúc dňom 24.10.2012, teda dňom podania návrhu na súd. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka a aj odporca v prvom rade sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi.
Pretože súd uložil odporcovi v prvom rade platiť výživné od 24.10.2012 (odo dňa začatia súdneho konania), zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom a zročné výživné za obdobie od 24.10.2012 do 30.11.2013 v sume celkom 375,50 € povolil odporcovi v prvom rade splácať v 10,- € mesačných splátkach zasielaných spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa), počnúc mesiacom nasledujúcim po dni právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia aj čo len jednej splátky, alebo jej časti.
Nakoľko účastníci konania nežiadali upraviť styk odporcu v prvom rade s maloletým odporcom v druhom rade, súd vyslovil, že styk odporcu v prvom rade s maloletým odporcom v druhom rade neupravuje.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého patrí procesne úspešnému účastníkovi konania náhrada trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľka, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania nežiadala, a ani jej žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nepriznal náhradu trov konania voči.
Podľa § 157 ods. 3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania o ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku a jeho stručnom odôvodní a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti vyhlásenému rozsudku odvolanie vzdali všetci účastníci konania prítomní na pojednávaní súd v zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 3 O. s. p. vyhotovil rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali.
Pretože sa účastníci tohto práva vzdali, nadobudne rozsudok právoplatnosť dňom doručenia (§ 159 ods. 1 O. s. p. ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.