Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoCsp-26-2024.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Subarea
15CoCsp/26/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., XXXX/XX, E., o zaplatenie 3.458,54 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 30. apríla 2024, č. k.: 10Csp/24/2024 - 100, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku III. p o t v r d z u j e. II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec číslo konania 10Csp/24/2024-91 zo dňa 17.04.2024 sa zrušuje. II. Konanie sa zastavuje. III. Žalobcovi sa náhrada trov konania voči žalovanému nepriznáva.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 2. 2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.458,54 EUR s príslušenstvom. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17. 4. 2024. Následne dňa 24. 4. 2024 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa 23. 4. 2024 žalovaný uhradil žalovanú sumu a navrhol konanie zastaviť. Tiež uviedol, že trovy konania boli žalovaným v plnom rozsahu uhradené a žalobca si ich voči žalovanému nebude uplatňovať. Žalobca však uviedol, že potrebuje právny titul na ich prijatie z dôvodu eliminácie rizika pre prípad uplatnenia nároku žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia. 3. Okresný súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil a zrušil platobný rozkaz. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že dané konanie bolo zastavené pre správanie žalovaného, ktorý žalovanú sumu uhradil až po podaní žaloby, tým zavinil zastavenie konania a žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko boli trovy konania žalovaným v celom rozsahu uhradené, súd aplikoval čl. 17 Základných princípov CSP a čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že na postup žalobcu, aby súd priznal nárok žalobcovi na trovy konania, nie je dôvod, lebo žalovaný splnil svoj záväzok. Keby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pričom následne by vyšší súdny úradník rozhodol o výške náhrady trov konania, získal by tak žalobca voči žalovanému vykonateľný exekučný titul a v prípadnom exekučnom konaní by nebolo možné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. 4. Proti uzneseniu sa odvolal žalobca, a to v časti výroku III. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožňuje so závermi vyslovenými súdom prvej inštancie. Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalovanú sumu s príslušenstvom spolu s trovami konania, ktoré žalobca vyčíslil v podanej žalobe, pričom uvedené trovy konania tak zavinením súdu momentálne predstavujú
bezdôvodné obohatenie žalobcu. Z tohto dôvodu žalobca pri svojom späťvzatí žaloby uviedol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, lebo len s existujúcim exekučným titulom, teda rozhodnutím, ktorým súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a následným rozhodnutím o ich výške je oprávnený si uhradené trovy konania ponechať bez obavy, že by si žalovaný po nejakom čase svoju úhradu mohol rozmyslieť a trovy bude žiadať späť. Žalovaný nepoprel, ale potvrdil pohľadávku, keďže uhradil žalovanú dlžnú sumu spolu so sumou predstavujúcou v žalobe vyčíslené trovy konania. 6. Podľa názoru žalobcu súd pri zastavení konania a rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti je oprávnený skúmať len to, ktorá strana sporu z procesného hľadiska zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Súd nie je oprávnený skúmať, či boli uhradené trovy konania, na ktoré vzniká žalobcovi nárok až na základe právoplatného rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa tak dopustil porušenia práva na súdnu a inú právnu ochranu. 7. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi voči žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutej časti potvrdil. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Nakoľko žalobca podal odvolanie iba proti výroku III., odvolací súd sa bližšie nezaoberal správnosťou postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustanoveniu § 370 ods. 1 CSP. Odvolací súd na okraj konštatuje, že pre súd je záväzné znenie zákona a nie komentár. 12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne. V konaní je nepochybné, že žalobca uplatňoval voči žalovanému pohľadávku. Súd podanej žalobe vyhovel a rozhodol formou platobného rozkazu. Pokiaľ sú splnené podmienky upravené v § 265 CSP, súd môže rozhodnúť platobným rozkazom, v ktorom žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a tiež nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. 13. Pokiaľ by žalovaný nesúhlasil s niektorým z uplatňovaných nárokov, mohol podať odpor. V rozhodovanom prípade žalovaný odpor nepodal, s uplatneným nárokom žalobcu súhlasil a po vydaní platobného rozkazu dňa 23. 4. 2024 žalovanú sumu uhradil v celom rozsahu, taktiež v plnom rozsahu uhradil aj trovy konania, ktoré si v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uplatnil. Inak uspokojil žalovanú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, čo malo za následok zrušenie platobného rozkazu, ktorý sa stal bezpredmetným, pretože by zaväzoval na niečo, načo žalobca už nemal nárok, alebo inak, ak by žalovaný plnil a zároveň by podal aj odpor, žalobca by mohol žalobu vziať späť alebo zotrvať na nároku, čo by zrejme znamenalo zamietnutie žaloby. V takom prípade by mal žalovanú pohľadávku uhradenú, rovnako by však nemal už žiadny titul a ešte by zaplatil trovy konania žalovanému. 14. Argumenty žalobcu neobstoja aj z dôvodu, že tieto by sa mali vzťahovať aj na uplatnenú istinu, nielen na trovy konania. Ak žalovaný plnil a súd platobný rozkaz zrušil, žalobca tiež už nemá k dispozícii žiaden titul na vymáhanie nároku. Niet dôvodu preto inak posudzovať závislý výrok o trovách konania. V zmysle § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne. To malo za následok konanie žalobcu, a to späťvzatie žaloby. Žalobca spolu zároveň v návrhu na vydanie platobného rozkazu však uplatnil aj nárok na náhradu trov konania, pod ktorými treba v zmysle ust. § 251 CSP rozumieť všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Žalovaný uznal nárok žalobcu aj na náhradu trov konania, preto uhradil žalobcovi aj náhradu trov konania. Ak by tak neurobil, žalobca by logicky musel zotrvať na svojom nároku a žiadať o vydanie titulu na ich vymáhanie. Až vtedy by žalobcovi vznikla pohľadávka na náhradu trov konania. Ak však žalobca dobrovoľne uhradil žalobou požadovanú sumu, vrátanie požadovaných trov konania, žalobca bol uspokojený a voči žalovanému už nemá podľa uplatnenej žaloby žiadny nárok a žaloba je tým vyčerpaná. Ak došlo k plneniu, súd nemôže priznať žalovaným v celom rozsahu zaplatené trovy konania žalobcovi. Obava o možnej žalobe žalovaného z dôvodu bezdôvodného obohatenia je len teoretická úvaha. To však neznamená, že súd má na základe úvahy opätovne priznať náhradu trov konania. Žalovaný rozhodne neplnil bez právneho dôvodu, ale na základe záväzkového vzťahu, pričom súd návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovel a len na základe vôle žalovaného, ktorý uznal uplatnený nárok, žalobca zobral žalobu späť a súd musel zrušiť platobný rozkaz a konanie zastaviť, pretože odpadol predmet sporu. Rozhodne by nebola splnená ani základná požiadavka, že by sa žalobca na úkor
žalovaného obohatil. Rozhodne u žalovaného nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. Plnil na základe hroziaceho súdneho rozhodnutia, keď nárok žalobcu akceptoval, nakoľko voči platobnému rozkazu nepodal odpor. Súd nemôže rozhodovať len na základe teoretických úvah žalobcu, ale musí sa riadiť skutkovým a právnym stavom ku dňu rozhodovania. Teoretické špekulácie nedávajú žiadny základ na zmenu rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd rozhodnutie aj správne odôvodnil, pretože v zmysle platného CSP neexistuje primerané ustanovenie, ktoré by súd mohol aplikovať. V danom prípade nie je pochybné, že žalovaný zavinil zastavenie konania a žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pretože žaloba bola podaná dôvodne a len na základe správania sa žalovaného, ktorý nárok uznal, súd konanie zastavil. Nakoľko ale žalovaný trovy konania uhradil, súd ho nemohol zaviazať na plnenie. 15. Okresný súd správne poukázal na to, že ak by návrhu na rozhodnutie o trovách žalobcovi vyhovel, vznikol by exekučný titul, ktorý by mohol žalobca od žalovaného žiadať plniť a v exekúcii vymáhať, v rámci ktorej by nebolo možné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Potom by sa žalovaný ocitol v situácii, že ak dobrovoľne zaplatil trovy konania, žalobca by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Ani žalovaný v zmysle úvah žalobcu by sa nemohol spoliehať na situáciu, že žalobca by takto priznané trovy konania nevymáhal a nespoliehal sa na to, že sa právo žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí. Rozhodne odvolací súd musí prihliadať aj na to, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor a nemôže vedome konať v neprospech spotrebiteľa. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli, ani žiadne neuplatnil, preto odvolací súd vyslovil záver, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.