Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/281/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: X. J., bytom P., H. XX/X, štátna občianka Slovenskej republiky, v konaní zastúpená RNDr. U. J., bytom P., H. XX/X, proti povinnému: Ing. H. J., t.č. bytom B., L. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie výživného, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. júna 2013, č.k. - 19, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1, § 46 ods. 3 veta prvá a druhá a § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Uviedol, že povinný sa s úhradou vymáhanej pohľadávky dostal do omeškania, návrh na začatie exekúcie bol podaný od samého začiatku dôvodne, a preto plnenie povinného po začatí exekučného konania už v žiadnom prípade nemožno považovať za dobrovoľné. Zaplatenie pohľadávky po začatí exekučného konania nie je dôvodom, aby súd vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Ak bola pohľadávka zaplatená po začatí exekučného konania, súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie vymáhanej pohľadávky v uhradenej časti. Pretože k úhrade časti vymáhanej pohľadávky došlo po začatí exekúcie, súdnemu exekútorovi vznikol v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nárok na náhradu trov exekúcie. Rozlíšenie procesného spôsobu ukončenia exekúcie upustením od vykonania exekúcie od zastavenia exekúcie má význam z pohľadu nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie, ktoré povinný do dnešného dňa súdnemu exekútorovi preukázateľne neuhradil. Súd prvého stupňa zastával názor, že exekúcia sa naďalej vedie v časti o vymoženie trov exekúcie dôvodne, a v časti uhradenej pohľadávky, je súdny exekútor povinný upustiť od vykonávania exekúcie v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že celá exekúcia je protizákonná, pretože Okresný súd Prievidza vydal poverenie na vykonanie exekúcie ako miestne nepríslušný súd, nakoľko trvalé bydlisko povinného je v Žiline a miestne príslušný súd je v Žiline. Uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie od súdneho exekútora, ktoré prevzal dňa 20.03.2013, ho súdny exekútor vyzval, aby v lehote 14 dní zaplatil pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie celkom vo výške 448,98 Eur na účet súdneho exekútora. V 13. deň plynúcej lehoty, t. j. dňa 02.04.2013 dlh zaplatil hotovostným vkladom na účet súdneho exekútora. Poukázal na skutočnosť, že v dobe podania návrhu nemal vedomosť o iných trovách exekúcie. Mal za to, že k plneniu došlo dobrovoľne a súdny exekútor vlastne nič nevymohol, nárok na odmenu má len vo výške 10 % z vymáhanej pohľadávky. Uviedol, že nakoľko pohľadávku uhradil v termíne určenom exekútorom, mal upustiť od exekúcie a túto zastaviť. Dňa 10.04.2013 súdny exekútor JUDr. René Matuška poukázal oprávnenej na účet celú sumu vymoženej pohľadávky vo výške 448,98 Eur. Ďalej uviedol, že dňa 17.05.2013 mu bola doručená výzva Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza na zaplatenie dlhu na výživnom, ktorý mu bol vyčíslený ku dňu 02.05.2013 vo výške 348,90 Eur + 82,98 Eur za každý nasledujúci mesiac, s uvedením adresy na zaslanie uvedenej čiastky. Uviedol, že dňa 14.05.2013 sumu 348,98 Eur zaplatil hotovostným vkladom na účet oprávnenej X. J.. Zároveň uviedol, že dňa 24.05.2013 poštovou poukážkou na adresu oprávnenej poukázal sumu 31,95 Eur. Konštatoval, že ku dňu podania návrhu na zrušenie exekučného príkazu na zadržanie vodičského preukazu, zaplatil sumu 829,91 Eur, čo dokazovalo, že svoju vyživovaciu povinnosť si plnil a plní, na základe čoho považoval svoj návrh za oprávnený. Zastával názor, že okresný súd na podklade predložených dôkazov mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na zastavenie exekúcie a následne na rozhodnutie o výške trov exekúcie prislúchajúcej súdnemu exekútorovi. Navrhol, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a exekúciu zastavil.

Povinný podaním, ktoré podal osobne na súde prvého stupňa dňa 19.07.2013, teda v rovnaký deň ako podal svoje odvolanie, opätovne navrhol zastavenie predmetnej exekúcie a žiadal, aby súd trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože podal návrh na vedenie protizákonnej exekúcie, aby mu bola vrátená vymožená suma v takto vedenej exekúcii povinnému a bol podaný nový návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej.

K odvolaniu povinného sa písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. René Matuška. Uviedol, že je pravdou, že povinný uhradil dňa 02.04.2013 sumu, ktorá bola vyčíslená v upovedomení o začatí exekúcie, t. j. sumu 448,98 Eur, ale nakoľko si povinný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a bežné výživné od 12/2012 neplatil, nebolo možné danú platbu zaúčtovať na trovy exekúcie ako pri upustení od exekúcie, ale boli v plnej výške poukázané oprávnenej na výživné. Z uvedeného dôvodu dňa 07.05.2013 vydal exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu pre dlžné výživné od 01.12.2012 do 30.04.2013 vo výške 348,90 Eur, pre bežné výživné od 01.05.2013 a pre trovy exekúcie. Uviedol, že je pravda, že povinný si svoj dlh na zameškanom výživnom splnil a tento uhradil priamo oprávnenej, ale až po skutočnosti, že mu bol zadržaný vodičský preukaz, t. j. dňa 14.05.2013, bežné výživné za daný mesiac neuhradil v plnej výške a trovy exekúcie neuhradil do dnešného dňa ani čiastočne. Poukázal na § 196 ods. 1 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie povinného v celom rozsahu zamietol.

K odvolaniu povinného sa písomne vyjadrila aj oprávnená, ktorá uviedla, že bežné výživné za mesiac máj nebolo uhradené v plnej výške.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.11.2012, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi dňa 05.11.2012, domáhala vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 29.11.2006 do 31.10.2012 v celkovej sume 300 Eur a zároveň pre vymoženie bežného výživného od 01.11.2012, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. - 20 zo dňa 2. novembra 2006, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2006 a vykonateľnosť vo výroku o výživnom dňa 27.12.2006. Okresný súd Prievidza dňa 22.11.2012 poveril vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie proti povinnému.

Povinný podaním zo dňa 24.05.2013, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 29.05.2013, žiadal zrušiť exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu z dôvodu, že predmetnú pohľadávku oprávnenej na vymoženie uloženej povinnosti výživného povinný v plnej výške uhradil, pričom povinný sa zaviazal, že bude platiť výživné v riadne stanovenom termíne aj naďalej.

Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa následne návrh povinného, posúdený podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie, zamietol.

Podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.10.2013 miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému. Ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, miestne príslušný súd je Okresný súd Malacky.

V zmysle („“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa . Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Podľa ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú rovnako, ak miestna príslušnosť súdu je určená podľa osobitného predpisu a miestne nepríslušným je súd rovnakého stupňa.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

Podľa Exekučného poriadku v znení plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému.

Podľa Exekučného poriadku v znení ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v súlade s odsekmi 4 a 5 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

Podľa Exekučného poriadku v znení exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.10.2013 ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

Preskúmaním veci a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Súd exekúciu zastaví, ak je splnený niektorý zo zákonných dôvodov vyplývajúcich z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich subsumovať pod ustanovenie Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (, ) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania.

V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb po začatí exekučného konania sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný dobrovoľne splní celú pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v platnom znení a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom skončenia exekúcie a je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len čiastočne avšak len za predpokladu, že oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Súhlas oprávneného musí byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora.

Pokiaľ povinný namietal v odvolaní miestnu príslušnosť, resp. nepríslušnosť Okresného súdu Prievidza, odvolací súd k tomu uvádza, že na základe súd aj v exekučnom konaní skúma miestnu príslušnosť podľa , a teda súd z úradnej povinnosti prv, než začne konať vo veci samej skúma, či je daná podmienka miestnej príslušnosti súdu. Súd však zásadne skúma iba osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť podľa Výnimočne súd skúma miestnu príslušnosť podľa až (všeobecná miestna príslušnosť a osobitná príslušnosť daná na výber), a to vtedy, ak navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, začal v danej veci konať Okresný súd Prievidza, ktorý dňa 22.11.2012 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Renému Matuškovi poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie. Povinný, ako účastník daného exekučného konania, pri prvom úkone, ktorý mu v konaní patril, a to v podaní zo dňa 24.05.2013, miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Prievidza nenamietal. Za daných okolností, na podklade ďalšieho podania povinného, ktorým je odvolanie zo dňa 18.07.2013, súd miestnu príslušnosť už neposudzoval a neskúmal. Podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom na Okresný súd Prievidza tak bola založená miestna príslušnosť tohto súdu konať v danej veci.

Odvolací súd ďalej uvádza, že v posudzovanej veci sa exekúcia proti povinnému vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného súdu v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým okrem iného bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej X. počnúc právoplatnosťou rozhodnutia mesačne sumou 2.500,- Sk (82,98 Eur), najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred. Oprávnená v danom konaní zároveň doložila doklad o tom, že je študentkou denného bakalárskeho štúdia.

Zo spisu zároveň vyplýva a krajský súd mal za preukázané, že povinný uhradil dňa 02.04.2013 na účet súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku sumu 448,98 Eur, dňa 14.05.2013 na účet oprávnenej sumu 348,90 Eur, dňa 24.05.2013 poštovou poukážkou na adresu oprávnenej sumu 31,95 Eur, dňa 24.06.2013 poštovou poukážkou na adresu oprávnenej sumu 82,98 Eur a dňa 18.07.2013 na účet oprávnenej sumu 82,98 Eur.

Oprávnená podala svoj návrh na začatie exekúcie na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku dňa 05.11.2012, ktorým dňom sa začalo exekučné konanie proti povinnému (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). V upovedomení o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 20.03.2013, súdny exekútor JUDr. René Matuška upovedomil povinného o skutočnosti, že dňa 05.11.2012 začalo exekučné konanie v prospech oprávnenej na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného výživného za obdobie od 29.11.2006 do 31.10.2012 v sume 300 Eur a na vymoženie uloženej povinnosti pre bežné výživné mesačne od 01.11.2012 v sume 82,98 Eur (pohľadávka oprávnenej spolu ku dňu 29.11.2012 predstavovala sumu 382,98 Eur). Súdny exekútor si zároveň vyčíslil predbežné trovy exekúcie ako pri upustení exekúcie (to v prípade uhradenia celej pohľadávky v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia na začatie exekúcie) vo výške 66 Eur. Pohľadávka oprávnenej spolu s trovami exekúcie tak predstavovala ku dňu 29.11.2012 sumu 448,98 Eur. Súdny exekútor si rovnako vyčíslil predbežné trovy exekúcie pre prípad, že pohľadávka oprávnenej nebude v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia na začatie exekúcie celkom uhradená, a to vo výške 837,60 Eur.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ povinný uhradil dňa 02.04.2013 na účet súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku sumu 448,98 Eur, touto úhradu neuhradil celú existujúcu pohľadávku oprávnenej ku dňu úhrady, teda ku dňu 02.04.2013, nakoľko do celkovej sumy dlžnej pohľadávky už v tomto čase bolo potrebné (okrem sumy 448,98 Eur) započítať aj nezaplatené bežné výživné na oprávnenú za uplynuté mesiace do vykonania úhrady. V tomto smere je určujúcou skutočnosť, že povinný je na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu povinný prispievať oprávnenej mesačne sumou 82,98 Eur k rukám matky, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred. Skutočnosť, že sa exekúcia vedie aj na bežné výživné, bola pritom povinnému oznámená aj v doručenom upovedomení o začatí exekúcie. Z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu úhradou sumy 448,98 Eur, aj keď v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nedošlo k naplneniu predpokladov citovaného ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, a teda neboli splnené podmienky na upustenie od vykonania exekúcie zo strany súdneho exekútora, keďže nedošlo k úplnej úhrade pohľadávky oprávnenej.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že platby povinného zo dňa 02.04.2013 vo výške 448,98 Eur, zo dňa 14.05.2013 vo výške 348,90 Eur, zo dňa 24.05.2013 vo výške 31,95 Eur, zo dňa 24.06.2013 vo výške 82,98 Eur a zo dňa 18.07.2013 vo výške 82,98 Eur, boli povinným vykonané nesporne po začatí exekučného konania a po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, tieto platby je povinný evidovať súdny exekútor a sú započítané na vymáhanú pohľadávku, pričom exekúcia proti povinnému v uhradenej časti skončila, pričom v zmysle vyššie uvedeného nie je dôvodné rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie.

Odvolací súd zároveň uvádza, že v rámci núteného výkonu exekučného titulu, to znamená pri výkone exekúcie, vzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 Exekučného poriadku). Oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Samotný povinný si musel byť vedomý vzniku uvedených trov, keď dobrovoľne v stanovenej lehote na plnenie určenej v rozsudku súdu si nesplnil svoju povinnosť uloženú rozhodnutím. Oprávnená využila svoje právo podať návrh na nútený výkon rozhodnutia, teda exekúciu a povinný tak v predmetnom exekučnom konaní musí uhradiť okrem dlžného výživného aj príslušné trovy exekúcie (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Odvolací súd ešte záverom uvádza, že povinný je oprávnený požiadať súdneho exekútora (jedenkrát ročne bezodplatne) o vyúčtovanie exekučného konania podľa stavu ku dňu jeho vyhotovenia, pričom pokiaľ by povinný uhradil zvyšnú časť pohľadávky vrátane trov, exekúcia voči povinnému by skončila.

Odvolací súd na základe uvedených skutočností a dôvodov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol dôvodný a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .