Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-241-2013.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/241/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci navrhovateľa Ing. P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, O. XX, Č. P., zastúpeného JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, Snina proti odporcom 1. G. B., nar. XX.X.XXXX, 2. P. B., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom A., C. XXXX/X, obaja zastúpení Ľ. B., bytom A., C. XXXX/X o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 18C/22/2005-34 zo dňa 3.11.2005 tak, že znižuje výživné zo strany navrhovateľa pre odporkyňu v 1. rade zo sumy 66,38 eur na sumu 40,00 eur mesačne a pre odporcu v 2. rade zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 40,00 eur mesačne, ktoré je navrhovateľ povinný platiť k rukám odporcov v 1. a 2. rade vždy do 30. dňa v mesiaci, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2013 sa domáhal zníženia výživného voči odporcom zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 20,00 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmenám na jeho strane, ktoré zakladajú dôvody na zníženie výživného.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa písomne k návrhu nevyjadrili.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z obsahu návrhu a z prednesu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal zníženia výživného voči odporcom zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 20,00 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmenám na jeho strane, ktoré zakladajú dôvody na zníženie výživného tak ako to požadoval, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného pribudla navrhovateľovi vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi A., nar. XX.X.XXXX.
Zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v Českej pošte ako robotník a jeho príjem predstavuje ročne 78 660,- Kč s tým, že manželka navrhovateľa pracuje ako sanitárka v nemocnici a jej príjem je 15 000,- Kč mesačne. Z tohto príjmu navrhovateľ platí
9800,- Kč na bývanie, 1500,- Kč platí mesačne na benzín spoločne s manželkou, ďalej platí 544,- Kč mesačne na škôlku mal. A., a tak mu neostáva na to, aby mohol platiť výživné pre odporcov tak ako to bolo naposledy určené.
Zástupkyňa navrhovateľa ďalej uviedla, že navrhovateľ si je vedomý toho, že odporcovia študujú na vysokej škole a pripravujú sa na svoje budúce povolanie a je teda zákonnou povinnosťou navrhovateľa prispievať na ich výživu, avšak nie je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa platiť výživné tak ako to bolo určené.
Zástupkyňa odporcov s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, pričom uviedla, že odporkyňa v 1. rade v súčasnej dobe študuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave v 4. ročníku v dennej forme, pričom predložila súdu ako dôkaz aj potvrdenie o štúdiu s tým, že v čase poslednej úpravy výživného študovala na strednej škole.
Zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa v 1. rade poberá sociálne štipendium vo výške 275,00 eur mesačne s tým, že mesačne platí za internát sumu 40,90 eur, ďalej platí cestovanie MHD v Bratislave 13,40 eur mesačne. Okrem toho má odporkyňa v 1. rade výdavky na cestu zo A. do Bratislavy a späť, keď cestuje domov raz za 3 mesiace, pričom jedna cesta ju stojí od 30,00 do 40,00 eur. Ďalej má výdavky na mobilný telefón vo výške 10,00 eur za 3 mesiace.
Zástupkyňa odporcu v 2. rade uviedla, že odporca v 2. rade toho času študuje na vysokej škole a to na Filozofickej fakulte v Bratislave v 1. ročníku denného štúdia, a taktiež poberá sociálne štipendium vo výške 275,00 eur mesačne. Aj odporca v 2. rade platí za internát mesačne 47,25 eur, 13,40 eur za cestovanie MHD v Bratislave a taktiež má obdobné výdavky s cestovaním zo A. do Bratislave obdobne ako odporkyňa v 1. rade.
Zástupkyňa odporcov uviedla, že v podstate ona kryje všetky výdavky odporcov a dáva im týždenne vreckové po 50,00 eur mesačne, ktoré im slúži na zabezpečenie jedla, hygienické potreby, zábavu atď. s tým, že zástupkyňa odporcov je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 140,59 eur mesačne a z tejto dávky platí mesačne za byt, elektrinu a plyn 120,00 eur. Nebyť pomoci jej rodičov, určite by toto nezvládla, a preto nesúhlasila so znížením výživného.
Z obsahu spisu OS Humenné sp. zn. 18C/22/2005 vyplýva, že súd rozsudkom č.k. 18C/22/2005-34 zo dňa 3.1.2005 rozviedol manželstvo rodičov odporcov s tým, že odporcovia v 1. a 2. rade boli zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec, teda navrhovateľ, bol zaviazaný prispievať na výživu odporcom v 1. a 2. rade po 2000,- Sk mesačne.
Z obsahu potvrdenia Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 2.9.2013 vyplýva, že odporkyňa v 1. rade je v akademickom roku 2013/2014 študentkou 1. roku dennej formy na študijnom programe II. stupňa.
Z obsahu potvrdenia Filozofickej fakulty UK v Bratislave zo dňa 3.9.2013 vyplýva, že odporca v 2. rade je v akademickom roku 2013/2014 študentom 1. roku denného štúdia.
Z obsahu rozhodnutia Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že predmetným rozhodnutím bolo odporkyni v 1. rade priznané sociálne štipendium vo výške 275,00 eur mesačne.
Z obsahu rozhodnutia UK, Filozofickej fakulty v Bratislave zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že predmetným rozhodnutím bolo odporcovi v 2. rade priznané sociálne štipendium vo výške 275,00 eur mesačne.
Z obsahu potvrdenia Ekonomickej univerzity v Bratislave vyplýva, že odporkyňa v 1. rade je ubytovaná v študentskom domove a mesačne platí poplatok za ubytovanie vo výške 40,90 eur.
Z obsahu zmluvy o ubytovaní predloženej odporcom v 2. rade vyplýva, že odporca v 2. rade je ubytovaný v študentskom domove a mesačne platí za ubytovanie 47,25 eur.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predmetom tohto konania bol návrh na zníženie výživného zo strany navrhovateľa pre odporcov zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 20,00 eur mesačne. Tak ako to vyplynulo z dokazovania, posledná úprava výživného zo strany navrhovateľa pre odporcov bola upravená rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 18C/22/2005-34 zo dňa 3.11.2005, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany navrhovateľa pre odporcov po 2000,- Sk mesačne, po prepočte 66,38 eur.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám na jeho strane.
Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne t.j. okolnosťami na strane povinného resp. na strane oprávneného alebo objektívne t.j. vývojom životných nákladov.
Je pravdou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmenám na strane povinného, teda navrhovateľa, pretože navrhovateľovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi A., nar. XX.X.XXXX a v porovnaní aj s poslednou úpravou má navrhovateľ iný príjem, čo by zakladalo dôvody pre zníženie výživného tak ako to navrhovateľ požadoval.
Na druhej strane je však potrebné uviesť, že k podstatným zmenám od poslednej úpravy došlo aj na strane odporcov v 1. a 2. rade, pretože v čase poslednej úpravy odporkyňa v 1. rade študovala na strednej škole a toho času študuje na vysokej škole a obdobne odporca v 2. rade v čase poslednej úpravy študoval na základnej škole a teraz študuje na vysokej škole, čiže u obidvoch odporcov sú tu objektívne dôvody, ktoré by naopak zakladali dôvody pre zvýšenie výživného zo strany navrhovateľa.
Súd však zistil, že obidvaja odporcovia poberajú sociálne štipendium vo výške 275,00 eur mesačne a prihliadol preto na túto skutočnosť, pretože je zrejmé, že podstatnú časť výdavkov odporcovia pokryjú z tohto sociálneho štipendia. Výdavky odporcov sú však vyššie než sociálne štipendium, a preto súd dospel k záveru, že navrhované výživné po 20,00 eur by nepostačilo na pokrytie všetkých výdavkov odporcov a vzhľadom na možnosti a schopnosti navrhovateľa súd znížil výživné zo strany navrhovateľa pre odporcov zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 40,00 eur mesačne pre každého z nich, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože je zrejmé, že navrhovateľ platí výživné pre odporcov v doposiaľ stanovenej výške, čo potvrdila aj zástupkyňa odporcov.
Z týchto dôvodov súd v prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného zamietol, a taktiež súd zamietol návrh aj na zníženie výživného počnúc dňom podania návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že účastníci konania mali v konaní približne rovnaký úspech, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.