Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/118/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. Z., nar. XX. X.XXXX, bytom B. č. XX, XXX XX Nitra, zast. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská č. 40, 949 01 Nitra proti odporcovi: Ing. O. Z., nar. XX. X.XXXX, bytom B. č. XX, XXX XX I. XX/XX, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o návrhu navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXX v kat. území I., Obec I., okres I.: parc.č registra "C" č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 188m2, parc.registra "C" č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 87m2, parc.č. registra "C" č. XXXX/X záhrady o výmere 362m2, rodinný dom s prístavbou so súp. číslom XXX postavený na parc.č. XXXX/X a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24. 1.2013 domáhala vydania rozkazu na plnenie, ktorým žiadala uložiť odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXX v kat. území I., T. Nitra, okres I.: parc.č registra "C" č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 188m2, parc.registra "C" č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 87m2, parc.č. registra "C" č. XXXX/X záhrady o výmere 162m2, rodinný dom s prístavbou so súp. číslom XX postavený na parc.č. XXXX/X a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníckou nehnuteľností popísaných v petite návrhu, ktoré nadobudla na základe dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorá bola zaevidovaná príslušnou správou katastra vo vkladovom konaní č. V XXXX/XXXX - XXX/XXXX. S odporcom v minulosti žila v manželstve, ktoré zaniklo rozvodom dňa 20.10.2009.

Uviedla, že spoločným bydliskom v čase trvania manželstva bol aj rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc.č. XXXX/X, evidovaný na LV č. XXXX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území I.. V tomto dome býva odporca aj v súčasnosti a j napriek tomu, že nie je jeho vlastníkom ani oprávneným užívateľom. Odporcu niekoľkokrát vyzvala, aby sa odsťahoval, na čo žiadnym spôsobom nereagoval. Poukázala na to, že odporca je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. území E., Obec E., kde by mohol pre prípad vypratania bývať.

Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že sa rozvádzali kvôli psychickému týraniu zo strany odporcu a jeho alkoholizmu, čo sa prejavilo na jej zdravotnom stave. Jej zdravotný stav

si vyžaduje kľud, aj preto podala žalobu o vypratanie. S odporcom sa nevedia dohodnúť na platení energií za bývanie. Uviedla, že počas trvania manželstva s odporcom do domu investovali a to zo synovho sporenia, a mala aj pôžičky. Na dome robili nadstavbu, druhé podlažie, kde vybudovali 3 byty a kúpeľňu. Peniaze na prestavbu a vybudovanie druhého podlažia mali aj z predaja 2 izbového bytu, ktorý získali počas trvania manželstva s odporcom. Navrhovateľka na dome fyzicky pracovala, kopala základy krompáčom, rozoberala strechu, čo sa podpísalo na jej zdravotnom stave, pričom odporca sa týmto prácam vyhýbal.

Uviedla, že byt z W. dostal odporca tak, že museli predložiť doklad z matriky, že uzatvoria manželstvo, inak by byt sám nedostal a zaplatil zaň asi 4.000.-Sk. Ona z vlastných finančných prostriedkov byt zariadila. Potvrdila, že ho predali za XXX.XXX.-Sk a tieto peniaze investovali do nadstavby. Poprela, že by mal odporca svoje peniaze pred sobášom, brali si pôžičky.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že bolo preukázané, že odporca nemá žiadny právny titul na užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I., ktorá nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Odporcovi nevznikol ani nárok na bytovú náhradu , pretože ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca vlastní nehnuteľnosť a aj podiel na druhej nehnuteľnosti, ktorou môže nakladať.

Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že po prvom rozvode v roku 1983 dostal stabilizačný byt z W., o rok sa s navrhovateľkou vzali. Pokiaľ ide o dom, ktorý je predmetom sporu, je pravdou, že ho navrhovateľka časť zdedila s bratom, išlo však o starú nehnuteľnosť. Uviedol, že na rekonštrukcii baraku, ako aj budovaní nadstavby má zväčša zásluhu on, investície do domu boli asi 80% z jeho finančných prostriedkov a to predajom jeho bytu za XXX.XXX.-Sk, vyberali peniaze z jeho účtu, ktoré mal našetrené pred uzatvorením manželstva, ale aj z podnikania počas trvania manželstva. Vzali si úver vo výške XXX.XXX.-Sk na zateplenie domu, ktorý spláca, urobil nerezové zábradlia za XX.XXX.-Sk. Okrem toho, keďže je projektant, mnohé práce vykonané na dome vyplácal svojou činnosťou. Potvrdil, že navrhovateľka sa podieľala na búracích prácach, on mal vtedy 60 rokov, takže nestačil toľko robiť. Chce byť voči navrhovateľke veľkorysý, nežiadal polovicu investíciu, stačí, ak mu dá XX.XXX.-eur , ktoré peniaze potrebuje za účelom sprevádzkovania časti dvojdomu, ktorého je vlastníkom v E.. V jednej časti dvojdomu bývala dcéra, ktorá ho zdevastovala a druhá polovica dvojdomu ešte nie je vysporiadaná medzi dedičmi.

Uviedol, že dom v E. je neobývateľný, v izbách chýbajú podlahy, nátery, maľby, nie je tam kuchynská linka, kúpeľňa je odpojená od vody, lebo by bolo potrebné vymeniť vodoinštaláciu. Druhá časť dvojdomu je v spoluvlastníctve jeho a jeho brata, ktorý žije v Y.. Syn odporcu býva v tejto časti dvojdomu aj so súhlasom jeho aj jeho brata, donedávna tam bývaj aj s ich matkou. Dvojdom hodlajú s bratom užívať tak, že brat by užíval spodnú časť, odporca hornú časť, kde by si prebúral vstup z vedľajšieho domu, ktorý je jeho vlastníctvom. Na vysvetlenie uviedol, že syn pôvodne býval aj so svojou rodinou v dome v jeho vlastníctve č. XX, po rozvode ho babka požiadala, aby býval s ňou a vtedy sa presťahoval do tej časti, kde bývala jeho matka. Druhá časť domu v jeho vlastníctve potom obývala určitú dobu dcéra. V tomto jeho dome syn V. rozbil kuchyňu, lebo prehrali hokej v druhej časti dvojdomu zdemoloval WC aj kúpeľňu.

Svedok V. Z., syn odporcu, uviedol, že býva v dvojdome v E. a to na babkinej strane. Podľa neho túto časť nikto nededil, súhlas na bývanie mu dal otec a jeho brat. Potom svoju výpoveď zmenil tak, že strýko mu bráni bývať v tejto časti dvojdomu. Obýva prvé nadzemné podlažie, kde je kuchyňa a obývačka, v hornej časti je spálňa a dve izby, na prízemí ani 1. poschodí sa nenachádza WC ani kúpeľňa. Horná časť domu je rozbitá, zdemolovaná. Uviedol, že babka zomrela minulý rok, pokým žila, býval tam s babkou, teraz tam býva sám. Druhá časť dvojdomu je vo vlastníctve otca , dom je zdemolovaný. Túto časť dvojdomu on rozbil.

Svedok V. Z., brat odporcu, potvrdil, že spolu s odporcom po matke zdedili časť dvojdomu, ešte sa nedohodli, kto bude bývať hore a kto dolu. Nehnuteľnosť je na 70% v dezolátnom stave , lebo od jej postavenia sa tam do ničoho neinvestovalo. Nebol v dome dva roky, nevie, kto tam býva, možno tam býva

synovec, ale od neho súhlas nedostal. Prekáža mu to, lebo nedáva do toho ani korunu, ani na nájom, ani na vodu, elektriku, teda na nič. Všetko platí odporca. Uviedol, že on sa o nehnuteľnosť nezaujíma, nemá chuť sa hádať so synovcom. Do domu chodil počas života matky, keď tam bývala so synovcom, aj vtedy už bol dom v dezolátnom stave. On býva v Y., nemá záujem sa presťahovať do tohto domu. Uviedol, že pokiaľ by tam chcel bývať brat, vyžadovalo by si to veľké investície do kúrenia, vody, opravy schodiska a sociálneho zariadenia. S bratom by chceli dvojdom predať ako celok, lebo jednotlivé domy sa nedajú predať samostatne, lebo je tam jeden kotol, jedna studňa a z nej rozvody a jedna žumpa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil listinné dôkazy a to LV č. XXX k.ú. E., LV č. XXXX k.ú. I., fotodokumentáciou, LV č. XXX k.ú. E., výzva na vypratanie, pripojený spis XXC XXX/XXXX a z naho návrh, zápisnica z pojednávanie a rozsudok - 9 zo dňa 1.10.2009 a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci konania boli manželia od XX. X..XXXX. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. -9 dňa 1.10.2009, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.10.2009. Z rozvodového spisu nie je možné zistiť jednoznačne príčinu rozvratu manželstva. Návrh na rozvod bol podaný navrhovateľkou, v návrhu je ako dôvodu uvedený alkoholizmus odporcu, odporca sa podľa nej nestaral o syna a domácnosť. Uviedla, že správanie odporcu voči nej považuje za psychické týranie. Na pojednávaní navrhovateľka predniesla návrh súhlasne s písomným. Odporca poprel., že by nadmieru požíval alkohol aj to, že by mal známosť. Tvrdil, že ho navrhovateľka psychicky týra.

Navrhovateľka je vedená ako výlučná vlastníctva domu a prístavbou súp. č. XXX na par.č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. I. a nehnuteľností parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 188m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 87m2 a parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 362m2 . Titulom nadobudnutia bola dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a žiadosť o zápis prístavby pod Z XXXX/XX.

Podľa LV č. XXX k.ú. E., je odporca výlučným vlastníkom rodinného domu č. XX na parc.č. XXX/X, nehnuteľnosti parc.č. XXX/X zast. plochy nádvoria o výmere 190m2 a parc.č. XXX/X záhrady o výmere 431m2

Podľa LV č. XXX k.ú. E. je odporca podielovým spoluvlastníkom spolu so svojim bratom V. Z., každý z nich v ?-vici k celku a to domu súp.č. XX na parc.č. XXX/X a pozemkov parc.č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 105m2, parc.č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 190m2, parc.č. XXX/X záhrady o výmere 338m2, parc.č. XXX/X záhrady o výmere 4017 m2 a parc.č. XXX/X záhrady o výmere 455m2.

Podľa ust. , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať veci od toho, to mu ju neprávom zadržuje.

Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, preto mu súd v plnom rozsahu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že účastníci boli manželia, do 3 rokov od právoplatnosti rozvodu nepodal ani jeden z nich návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Navrhovateľka preukázala, že je výlučnou vlastníčkou domu a jeho súčasťou je aj prístavba spoločne vybudovaná s odporcom v čase, kedy žili ako manželia. Prístavba zdieľa rovnaký právny režim ako hlavná stavba a teda navrhovateľka je zapísaná ako výlučná vlastníctva domu s prístavbou. Dm vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky užívali účastníci ako manželia, zrekonštruovali ho a vykonali nadstavbu, čo nebolo v konaní sporné. Finančné prostriedky použili z predaja ich bytu a zrejme ďalšie prostriedky patrili do BSM, i keď odporca tvrdil, že na rekonštrukciu použil svoje nasporené peniaze, čo navrhovateľka poprela. Súd ohľadne tohto tvrdenia nevykonal dokazovanie, pretože toto by bol povinný skúmať v rámci návrhu na vyporiadanie BSM, ak by zisťoval, či z výlučných alebo prostriedkov tvoriacich masu BSM bol zhodnotený majetok patriaci výlučne jednému z manželov. Je pravdepodobné, že pokiaľ by bol odporca podal návrh na vyporiadanie BSM, bola by navrhovateľke povinná mu titulom vyporiadania zaplatiť určitú čiastku, podľa výsledkov vykonaného dokazovania, lebo počas trvania manželstva bola zhodnotená nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve a to buď z prostriedkov patriacich do BSM, alebo dokonca z výlučných prostriedkov odporcu. Finančné porstreidky boli investované do prístavby a rekonštrukcie nehnuteľnosti. Podľa § 120 ods. 1 Obč. zákoonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Prístavba aj nadstavba sú súčasťou stavby - domu a v zmysle § 120 ods. 1 Obč. zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Vlastníkom prístavby sa tak stala navrhovatelka v zmysle uvedeného ustanovenia zákona .

Súd zistil, že právo bývania odporcu v uvedenom dome bolo odvodené od vlastníčky titulom manželstva. Po rozvode manželstva mu toto právo zaniklo rozvodom manželstva. Súd však skúmal aj vzhľadom na okolnosti celej veci, či nie je potrebné uložiť navrhovateľke povinnosť zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu. Súd preto skúmal aj to, či v prípade vyhovenia návrhu by výkon práva navrhovateľky nebol v rozpore s dobrými mravmi. Súd má však za to, že skutočnosť, že si odporca nepodal návrh na vyporiadanie BSM do troch rokov , kde by mohol súd zohľadniť vložené financie do vlastníctva navrhovateľky, a z tohto titulu ju zaviazať na zaplatenie určitej sumy odporcovi, nemôže reparovať v tomto konaní.

Súd mal preukázané, že odporca má vo výlučnom vlastníctve jednu časť dvojdomu a je podielovým spoluvlastníckom druhej časti dvojdomu, spolu so svojim bratom, kde by mohol bývať. Ide o dvojdom v E.. Súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že v dome v jeho výlučnom vlastníctve býval syn s rodinou, potom jeho dcéra s rodinou, ktorí mali dom zdevastovať . Následne sa syn presťahoval do druhého dvojdomu, kde žil s matkou odporcu a po jej smrti tam býva sám, zrejme so súhlasom obidvoch spoluvlastníkov, i keď brat odporcu uviedol, že s tým, nesúhlasí, ale z jeho výpovede vyplynulo, že o dom nemá záujem, nechce tam bývať a sám tiež nepodniká žiadne kroky vedúce k tomu, aby sa dom neznehodnocoval. Odporca potvrdil, že jeho syn a aj dcéra zdevastovali jeho dom, nič však neurobil preto, aby tomu zabránil, dokonca napriek tomu umožnil bývať synovi v dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho a jeho brata. Odporca by sa mal začať starať o svoje vlastníctvo a neprihliadať na to, ako mu ho ničia jeho vlastné deti a potom sa stavať do pozície, že nemá kam ísť. Práve z tohto dôvodu má súd za to, že odporca, ak bude pristupovať zodpovedne k svojmu vlastníctvu, si môže riešiť svoju bytovú situáciu a ak nemá dostatok finančných prostriedkov a rekonštrukciu bytu v dvojdome, tak jednu časť dvojdomu, alebo svoj podiel predať a tak získať finančné prostriedky na zveľadenie svojho majetku minimálne od takej miery, aby byty v domoch boli obývateľné.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť ,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.