Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-51-2023.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/51/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému: M. E. C., nar. XX.X.XXXX, pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 01.06.2023, samosudkyňou JUDr. Erikou Jóbovou takto
rozhodol:
obžalovaný M. E. C. nar. XX. Y. X. v C., O. republika, trvale bytom H. XX, XX-X. C., O. republika, štátny občan O. republiky, v súčasnosti vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v G. od 27. decembra 2022,
j e v i n n ý , ž e
- ako vodič motorového vozidla zn. VW PASSAT, tmavej farby, EVČ: R. XX A., imatrikulovaného v Poľskej republike umožnil dňa 27.12.2022 v čase okolo 20:38 hod. šiestim osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na jej území, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a vstúpiť tak cez hraničný prechod cez most Sv. Alžbety v Komárne na územie Slovenskej republiky a to tým spôsobom, že tieto osoby dňa 27.12.2022 v presne nezistenom čase a mieste v Maďarsku nechal nastúpiť do svojho vozidla a tak pokračoval v jazde na územie Slovenskej republiky, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá bola zameraná na odhaľovanie nelegálnej migrácie, pričom bolo zistené, že sa vo vozidle nachádzali občania zo Sýrie a to, P. Al G., nar. X.X.XXXX, U. Al G., nar. X.X.XXXX, M. Al H., nar. X.X.XXXX, G. M., nar. X.X.XXXX, Q. Al Q., nar. X.X.XXXX a B. Al H., nar. X.X.XXXX, ktorí sa nevedeli preukázať dokladmi totožnosti a platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,
t e d a
v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest vyhostenia na 5 (päť) rokov.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia vecí t.j.:
- 1ks mobilný telefón značky Oppo, IMEI1: 865432051561214, IMEI2: 856432051561206, ktorý sa nachádza v trestnom spise a
-1 ks motorové vozidlo značky WOLKSWAGEN PASSAT, tmavej farby, imatrikulované v Poľsku, EČ: CNA17SV, VIN: WVWZZZ3BZXE343811, ktoré sa nachádza v objekte Centra podpory MV SR, Pri Starom letisku č. 5, Bratislava - Vajnory.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno podala obžalobu na M. E. C. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno j) Tr. zák., pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1, písmeno b) Trestného poriadku, teda vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na všetky otázky súdu položené podľa § 333 odsek 3, písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g), a písmeno h) Trestného poriadku odpovedal kladne. Vzhľadom na to, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, súd jeho vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že nevykoná dokazovanie v takom rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku. Nakoľko o vine obžalovaného súd nemal žiadne pochybnosti, uznal ho za vinného zo spáchania žalovaného zločinu..
Súd následne vykonal dokazovanie ohľadne uložiť sa majúceho trestu.
Podľa § 34 odsek 4) Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Zo správ o povesti vyplýva, že obžalovaný na území Slovenskej republiky doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo postihnutý. V Holandsku a vo Veľkej Británii bol síce postihnutý za trestnú činnosť spojenú s dopravnými predpismi, za ktoré mu boli uložené peňažné pokuty, ale tieto sú staršieho dáta. Je nemajetný. Má tri pôžičky, ktoré nespláca, preto zmluvy o pôžičkách boli zrušené a stal sa splatným celý jeho dlh. V trestnom spise obžalovaného sa nachádza čestné vyhlásenie jeho rodičov, z ktorého vyplýva, že jeho rodičia sú závislí na starostlivosti a pomoci obžalovaného. On sa o nich dlhodobo staral kým bol na slobode, aj im finančne pomáhal. Obaja sú už vyššieho veku, otec obžalovaného trpí na vážne ochorenia a obžalovaný im pomáhal s osobnou hygienou, so starostlivosťou o domácnosť, zabezpečoval nákup potravín, liekov, vozil ich k lekárom. Bez jeho prítomnosti sa im zhoršila kvalita života, preto potrebujú, aby sa čo najskôr vrátil a ďalej sa staral o nich. V prípravnom konaní bolo políciou zaistené jeho osobné motorové vozidlo, ako aj jeho mobilný telefón.
Súd u obžalovaného zistil 3 poľahčujúce okolností, a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona: obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, § 36 písmeno l) Trestného zákona: obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku a trestný čin úprimne oľutoval, podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona: obžalovaný napomáhal súdu pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a tým umožnil, aby súd mohol v jeho trestnej veci rozhodnúť už na prvom hlavnom pojednávaní. Priťažujúce okolnosti súd nezistil. U obžalovaného je daná prevaha poľahčujúcich okolností, preto podľa § 38 odsek 3 Tr. zák. sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti , najmä na pomery obžalovaného súd bol toho názoru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom - za žalovaný zločin je možné uložiť trest odňatia slobody od 7 do 10 rokov - by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí mu uložiť aj trest kratšieho trvania. Preto súd použil zmierňovacie ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Tr. zák. a uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom mal za to, že dosiahnuť nápravu u obžalovaného je možné uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, čo je najnižší trest, ktorý možno uložiť v danom prípade. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pre výkon uloženého trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí a to mobilného telefónu a osobného motorového vozidla, ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného, nakoľko boli použité na spáchanie trestného činu.
Obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky, ani osobou ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, a je vo verejnom záujme, aby na území Slovenskej republiky nepáchal trestné činy , preto súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému trest vyhostenia a to vo výmere 5 rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná- menia na tomto súde.