Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/323/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04, Bratislava, proti žalovanému: O. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 1 558,86 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 22.11.2010 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur mesačne, splatných vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 18,08 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 55,33 eur na účet právneho zástupcu žalobcu HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04, Bratislava a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.10.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 558,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1 356,09 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.12.2010 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a postupníkom žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561398776 ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky, úver vo výške 730,27 eur, pri úrokovej sadzbe 17,30 % p.a. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru ba 20.11.2010. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti do 20.11.2010. Po postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu nebola poukázaná žiadna suma. Z uvedeného dôvodu sa žalobca pri vyčíslení pohľadávky pridržiava vyčíslenia pohľadávky pôvodným veriteľom pri postúpení pohľadávky.

Žalovaný so žalobným návrhom súhlasil a uviedol, že peniaze zo Slovenskej sporiteľne vzal a úverovú zmluvu podpísal, nevedel akú sumu z poskytnutého úveru uhradil. Dlžnú sumu bol ochotný uhradiť v mesačných splátkach po 25,00 eur.

Rozsudkom zo dňa 13.02.2013 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 930,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 831,41 eur od 21.11.2010 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur mesačne, splatných vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodol aj o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku a to proti tej časti v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením 27.06.2013 rozsudok v tejto časti v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá zrušil ako aj vo výroku týkajúceho sa trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V uznesení Krajský súd poukázal na to, že podľa názoru odvolacieho súdu treba prisvedčiť námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti zamietnutia žaloby, pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,30 % ročne z istiny od 22.12.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí síce zaoberal posúdením dohodnutého úroku z úveru, avšak obmedzil sa len na orientačný výpočet jeho výšky bez zohľadnenia rôznych poplatkov. Zároveň uviedol, že dohodnutý úrok vo výške 11,42 % ročne nebol so zreteľom na úrok poskytovaný bankami v podobných prípadoch neprimeraný. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je jasné, na základe akých skutočností dospel súd prvého stupňa k tvrdeniu, že účastníkmi dohodnutý úrok bol určený vo výške 11,42 % ročne, ak zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva úroková sadzba 17,30 % ročne, ktorá je pevne stanovená do konečnej splatnosti úveru (č.l. 7). Pokiaľ ide o zamietnutie úroku z úveru vo zvyšnej časti, neostáva odvolaciemu súdu iné, ako vo vzťahu k uvedenému konštatovať absenciu odôvodnenia. Súd prvého stupňa totiž žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo požadovaný úrok z úveru vo zvyšnej časti zamietol. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje . Výkladom citovaného ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery so skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad (princípov) spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti, a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Keďže z odôvodnenia rozhodnutie nie je zrejmé akými úvahami sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní spravoval a taktiež absentuje súlad jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku, bolo nutné uzavrieť, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to vydaním nepresvedčivého, a preto nepreskúmateľného rozhodnutia. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd postupom podľa zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude vo vyššie naznačenom smere svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť v intenciách ustanovenia . V ďalšom konaní bude potrebné posúdiť, či je možné žiadaný úrok v prevyšujúcej časti priznať. Ak súd prvého stupňa dospeje k názoru, že takýto nárok žalobcovi nepatrí, musí sa s tým náležite vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia tak, aby rozhodnutie pôsobilo presvedčivo. Taktiež sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní vysporiada s oznámením vstupu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Počas odvolacieho konania vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré následne podaním zo dňa 08.10.2013 z konania vystúpilo, takže súd s ním ďalej nekonal.

Na základe uvedeného preto súd vec opätovne v časti, ktorá bola zrušená vec prejednal. Predmetom konania ostal ešte nárok žalobca na zaplatenie sumy zvyšku istiny nad sumu 930,99 eur , t.j. 627,87

eur, úrokov vo výške 17,30% ročne zo sumy istiny 1.356,09 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu 831,41 od 22.10.20010 do zaplatenia.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o splátkovom úvere č. 0561398776, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/ CE, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, kópia poštovej doručenky, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 22.01.2013 vrátane výpisov z úverového účtu, výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0561398776 podľa až 507 . Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 22 000,-Sk, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 604,00 Sk splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2005 a poslednej dňa 20.11.2010. Zároveň si dohodli poplatok za správu úveru 50,-Sk (resp. 60,-Sk) mesačne.

Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných podmienkach.

Podľa článok II., body 2 a 3 zmluvy, dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v základných podmienkach, pripíšu k istine a sávajú sa jej súčasťou.

Podľa článku IV., body 1. a 2. zmluvy, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy.

V článku 5., bod 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú podľa spravovať príslušnými ustanoveniami .

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 1 558,09 eur, pričom istina bol 1 356,09 eur.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky evidovanej voči nemu na žalobcu. Podľa kópie doručenky žalovaný prevzal toto oznámenie dňa 17.02.2011.

Žalobca listom zo dňa 22.01.2013 špecifikoval uplatnený nárok tak, že žalovaná suma 1558,86 eur pozostáva z istiny 1.356,09 eur, riadnych úrokov 20,20 eur a úrokov z omeškania 182,57 eur. V rámci istiny majú byť zahrnuté riadne úroky a poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky. Podľa priloženého výpisu z úveru č.: 0561398776 vedeného v SKK žalovaný uhradil spolu sumu 11.193,-Sk na účet pôvodného veriteľa.

Žalovaný k veci uviedol, že so žalobným návrhom súhlasí a uviedol, že peniaze zo Slovenskej sporiteľne vzal a úverovú zmluvu podpísal, nevedel akú sumu z poskytnutého úveru uhradil. Dlžnú sumu bol ochotný uhradiť v mesačných splátkach po 25,00 eur. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že poberá invalidný dôchodok v sume 170,00 eur mesačne. Je slobodný, má jednu dcéru, na ktorú platí mesačne výživné 25,00 eur a zvyšok peňazí dáva mame s ktorou býva na domácnosť.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa . a . zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ( ďalej len ,, “) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa ( ďalej len ,,“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa a nasl. v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Súd mal tiež za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami . Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia .

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 25.11.2005 a žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splácať formou mesačných splátok, pričom splatnosť poslednej splátky mala byť ku dňu 20.11.2010. V konaní nebolo preukázané, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, preto sa celý dlh žalovaného stal splatný dňom splatnosti poslednej splátky, t.j. dňom 20.11.2010.

Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech právneho predchodcu žalobcu uhradil finančné prostriedky vo výške 11.193,- Sk/ t.č. 371,54 eur. Zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo a žalobca, resp. jeho predchodca zaúčtoval platby žalovaného na úrok a na poplatky. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 60 mesiacov sumu 14.240,- Sk (z celkovej sumy úveru 22 000,- Sk), čo je 11,42 % ročne, takáto výška úroku vyšla súdu pri jeho prepočte. Ide o orientačný výpočet, kde súd nezohľadnil rôzne poplatky.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období november 2005 činil úrok 10,95 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade nebol neprimeraný ako úrok poskytovaný bankami a preto súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok na úrok je primeraný.

Žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to, že úver nebol zosplatnený a ani nebolo od zmluvy odstúpené podľa zmluvy mal pôvodnému veriteľovi uhradiť celkovo sumu 39.240,-Sk (14.240,-

Sk na úroku + 22.000,-Sk na istine, t.j. 60 splátok x po 604,-Sk, + na poplatkoch 60 x 50,-Sk, t.j. 3.000,- Sk). Spolu je to 42.240,-Sk, t.j. 1.402,11 eur.

Súd mal za preukázané, že žalovaný v prospech právneho predchodcu žalobcu realizoval úhrady celkovo vo výške 11.193,-Sk, t.j. 371,54 eur. Nakoľko postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny - úroky, poplatky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na istinu úveru vo výške 22.000,-Sk. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť na istine ešte celkom sumu 10.807,- Sk, nie 1.356,09 eur ako to uviedol žalobca žalobe, úrok z úveru vo výške 14.240,-Sk a poplatok za správu úveru 3.000,-Sk ( 50,- Sk x 60), čo spolu predstavuje sumu 28.047,00 Sk, čo toho času predstavuje sumu 930,99 eur. V tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel. Táto časť žalobného je právoplatné rozhodnutá. Súd má za to, že v tejto sume sú už zahrnuté aj úroky na ktoré má žalobca nárok.

Súd naďalej zotrváva na tom, že zvyšok nároku žalobcu prevyšujúci sumu 930,99 eur z dôvodov vyššie uvedených je nedôvodný pretože má nárok na úhradu len sumy 930,99 eur, tak ako je to vyššie uvedené a prepočítané súdom.

Žalobca uviedol, že žalovaná suma 1.558,86 eur pozostáva zo sumy istiny po splatnosti vo výške 1.356,09 eur, z úrokov vo výške 20.20 eur, a úrokov z omeškania vo výške 182,57 eur. Žalobca žiadal priznať zo sumy istiny úroky vo výške 17,30 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a úroky z omeškania od 22.10.2012 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa jedná o zvyšok istiny úveru a úroky z úveru, súd opätovne žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia je jednak to, že podľa súdu má žalobca nárok na istinu len vo výške, ktorá bola priznaná a aká žalobcovi patrí podľa prepočtu súdu ako je to vyššie uvedené. Podľa predloženého výpisu si žalobca započítaval na istinu rôzne poplatky a úroky, čo je podľa súdu neprípustné. Súd na takéto započítanie žalobcom preto neprihliadol. Nárok na poplatky má žalobca len v takej výške, akú mu súd priznal a aká bola ku dňu uzavretia zmluvy a na akej sa účastníci dohodli. Poplatky vo vyššej výške považoval za nedôvodné, nepreukázané. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o poplatky za upomienky.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pokiaľ sa jedná o zvyšný uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky, súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok nie je dôvodný. Zo strany žalobcu súd nemal za preukázané, za aké porušenie, resp. z akého titulu si voči žalovanému uplatňuje nárok na poplatky za upomienky. Súd opätovne poukazuje, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Ustanovenie zmluvy, resp. všeobecných zmluvných podmienok o takýchto sadzbách voči spotrebiteľovi súd považoval za jednostranne dojednané, pre spotrebiteľa ako zjavne slabšej strany nevýhodné a likvidačné. Opätovne

súd konštatuje, že takéto dojednanie je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Takéto dojednanie považoval za neplatné. Súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy prevyšujúcej sumu 930,99 eur opätovne zamietol.

Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy istiny 1.356,09 eur od 22.12.2010 do zaplatenia súd nárok v tejto časti považoval opäť nedôvodný. V danej veci úver nebol zosplatnený, ani nebolo od zmluvy odstúpené. V každej splátke , ktorá je anuitná je zahrnutá aj príslušná časť úroku. Nárok žalobca na úhradu úrokov až do zaplatenia považuje súd za nedôvodný. Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Preto v prevyšujúcej časti, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy istiny 1356,09 eur od 22.12.2010 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú, vzhľadom na vyššie uvedené, zamietol.

Zo strany žalobcu, resp. jeho predchodcu, z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného vznikol však nárok na úrok z omeškania. Žalovaný sa teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej splátky, t.j. dňom 21.11.2010 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa 22.11.2010 a to iba z istinu a úroku z úveru a podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k uvedenému dňu bola 1 % ročne súd zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 930,99 eur ( zvyšná časť istiny od 22.12.2010 do zaplatenia. Keďže súd v prvom rozhodnutí priznal úroky z omeškania len zo sumy 831,41 eur, priznal žalobcovi ešte úroky z omeškania z rozdielu, na ktorý má ešte žalobca nárok t.j. zo sumy 99,58 eur od 22.11.2010( od kedy žalobca žiadal a od kedy má nárok na úroky ) do zaplatenia, pričom povolil splátky tak ako to bolo v prvom rozhodnutí prihliadnuc na osobné, majetkové , zárobkové pomery žalovaného. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu, čo sa týka úroku z omeškania ako nedôvodný opätovne súd zamietol. Pokiaľ sa týka časti žaloby ohľadom vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 182,57 eur, mal za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, nie je zrejmé, o aké úroky z omeškania ide, z akej sumy sú vypočítané a za aké obdobie sú, nie je možné, aby ich súd preveril a prepočítal, preto žalobu v tejto časti tiež ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ( ďalej len ,,“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 627,87 eur spolu s príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 930,99 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. Žalovaný mal teda úspech v konaní vo výške 40,28 % a žalobca vo výške 59,72 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (59,72%

- 40,28%), žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania vo výške 19,44 % z jeho celkových priznaných trov konania.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci zo zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka určil výšku trov právneho zastúpenia podľa MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,a“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 214,11 eur podľa , a a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 71,37 eur

- písomné podanie na súd - žaloba....................................... ................................... 71,37 eur -podanie odvolania zo dňa 06.03.2013.......................................................................71,37 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 15,26 eur s DPH podľa (režijný paušál) rok 2012 - 2 x 7, eur bez DPH + 1 x za rok 2013 v7, eur, spolu 23, eur.

Podľa ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.

DPH 20% z priznanej odmeny 237,18 eur ..................................................................47,44 eur

Spolu trovy právneho zastúpenia sú vo výške 284,62 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu žalovaného k úspechu žalobcu, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu celkových trov konania vo výške 19,44 %, súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18,08 eur (19,44 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 93,-eur) a 55,33 eur (19,44 % z celkových trov právneho zastúpenia vo výške 284,62 eur).

Súd poukazuje, že rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.