Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/94/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov, otec: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, A. - S. N., matka U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. -78 zo dňa 17. júna 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. -105 zo dňa 25.01.2011 v časti o výške výživného na maloleté dieťa tak, že výživné na maloletú Z. zvýšil zo sumy 100 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 13.05.2013. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.05.2013 do 17.06.2013 vo výške 48,39 eura povolil súd otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Skutkovo zdôvodnil rozsudok tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie doposiaľ určeného výživného došlo hlavne na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby. Odôvodnené potreby maloletej od poslednej úpravy výživného v roku 2011 (t.j. viac ako pred dvoma rokmi) stúpli, najmä v súvislosti s jej vzdelávaním, ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, záujmy, spoločenské vyžitie, zdravotnú starostlivosť, a v neposlednom rade aj v súvislosti s jej telesným vývinom. K mimoriadnemu zvýšeniu potrieb maloletej však od poslednej úpravy výživného neprišlo, keď tvrdenie matky, že v súvislosti so štúdiom na tanečnom gymnáziu došlo u maloletej k zvýšeniu výdavkov súd nevyhodnotil ako relevantné, nakoľko výdavky v podstate v rovnakej výške boli na maloletú aj pri predchádzajúcej úprave výživného (vtedy z dôvodu tanečnej školy), a boli vzaté do úvahy už pri určení výživného vo výške 100 eur mesačne. K výraznejšej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane rodičov neprišlo, pretože obaja majú len mierne zvýšený príjem. Vo veci určenia výšky výživného súd potom vzal do úvahy príjmy a výdavky rodičov maloletej a oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Matka mala príjmy v čase ostatného rozhodovania o výživnom vo výške 330 eur a poberala prídavky na deti, teraz má príjem vo výške 350 eur mesačne, je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne. Výdavky matky sú obvyklé, v nezvýšenej miere (300 eur mesačne, pôžička vo výške 85,00 eur mesačne). Matka žije sama, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec mal príjmy v čase ostatného rozhodovania o výživnom vo výške 321,72 eura mesačne (plat), teraz má otec príjem vo výške 340 eur mesačne (plat). Výdavky má otec a jeho rodina obvyklé, nezvýšené (za spotrebu médií platia približne 350 eur, splácajú pôžičku za odkúpenie čiastky na dome vo výške 150 eur mesačne, a úver vo výške 50 eur mesačne použitý na kúpu auta). Otec žije spoločne so svojou matkou (starobná dôchodkyňa) a manželkou, ktorá je zamestnaná s mesačným príjmom 490 eur, otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletého dieťaťa, ktoré od úpravy výživného v roku 2011 bezpochyby vzrástli, a to v súvislosti so všeobecným s rastom cien a spotrebou (strava, oblečenie, hygiena, štúdium, záujmy, zdravotná starostlivosť, telesný vývin), aj keď k mimoriadnemu zvýšeniu potrieb maloletej neprišlo. Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru, že zvýšenie výživného zo sumy 100 eur je nevyhnutné (keď k predchádzajúcemu určeniu výživného prišlo pred viac ako dvoma rokmi, a náklady na výživu maloletej bez akýchkoľvek pochybností stúpli, čo koniec koncov uznal aj otec), ale nie je možné ho zvýšiť v rozsahu ako to navrhovala matka (250 eur mesačne), nakoľko je potrebné prihliadať nielen na želané potreby maloletého dieťaťa, ale aj na reálne možnosti otca. Súd sa teda nestotožnil s názorom otca nepristúpiť na zvýšenie výživného o žiadnu sumu, na druhej strane však vzal do úvahy skutočné možnosti otca (nebola reálna požiadavka matky aby otec platil pri svojom príjme 340 eur takmer 3/4- ny výživného). Zvýšenie výživného zo sumy 100 eur na sumu 130 eur mesačne je podľa názoru súdu primerané, v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil od 13.05.2013, t.j. odo dňa podania návrhu na súd. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.05.2013 (deň podania návrhu na súd) do 17.06.2013 (deň rozhodnutia súdu) vo výške 48,39 eura (ako rozdiel medzi novo určeným výživným vo výške 130 eur a doposiaľ určeným výživným vo výške 100,00 eur) súd povolil splatiť otcovi v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, a to vzhľadom na výšku nedoplatku a na príjmové a majetkové pomery otca.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej dcéry, s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasila, pretože bola zvýšená suma výživného z pôvodných 100 eur len na sumu 130 eur mesačne. V odvolaní poukázala na to, že otec maloletej dcéry svoje mesačné výdavky za spotrebu médií uvádza vo výške 350 eur mesačne. Neuviedol však, že tieto poplatky by sa mali deliť tromi, keďže v spoločnej domácnosti žije spolu s matkou a manželkou. Otcova finančná situácia sa zlepšila, nakoľko sa oženil a ďalší zarábajúci člen domácnosti značne prispel k zníženiu nákladov, keďže poplatky za spotrebu médií už neplatí sám. U matky sa finančná situácia výrazne zhoršila, nakoľko dcéra rastie a matke sa zvýšili náklady súvisiace s rastom dcéry Z., ako trinásťročná nastúpi 3. ročník na Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave. Denne cestuje, matka platí školné mesačne vo výške 60 eur, cestovné 20 eur (H. - Trnava), obedy 40 eur mesačne, vreckové 2 eurá denne, matka platí internet, dcéra ho potrebuje na výučbu - 12,90 eura mesačne. Ďalej platí dcére mesačne kontaktné šošovky, počas tréningov je prísne zakázané nosiť okuliare, čo ju stojí 10 eur mesačne. Dcéra má zvýšenú dedičnú kazivosť zubov, pravidelne navštevuje stomatológa. Pri poslednej návšteve jej doporučil zubný strojček, ale na ten nemá financie, keďže vychádza 400 eur. Mesačný príjem matky je približne 350 eur mesačne, v lepších mesiacoch maximálne 400 eur, matka pracuje ako kaderníčka na živnosť v prenajatom priestore. Otec maloletej má príjem približne 340 eur mesačne, ďalšie deti nemá a poplatky ohľadom chodu domácnosti spláca spolu s manželkou a matkou. Okrem výživného 100 eur mesačne žiadnym iným spôsobom na výchovu dcéry neprispieva. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu na Okresnom súde v Trnave. K odvolaniu matka pripojila výdavky súvisiace s bývaním a výdavky dcéry súvisiace s návštevou školy.

K odvolaniu matky z sa vyjadril otec maloletej dcéry. V odvolaní poukázal na to, že jeho príjem je 340 eur a manželka má príjem 490 eur. Žije v dome spolu s matkou, uviedol, že náklady súvisiace s bývaním platí len on a jeho manželka, pretože matka býva v jednej miestnosti s kuchynkou. Vo vyjadrení bližšie špecifikoval náklady a na domácnosť.

K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, vo vyjadrení odporučil vzhľadom na zmenu pomerov u maloletého dieťaťa odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§ a ), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. , pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa , , , o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 76 ods. 1, 2 výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Z dôvodu, že odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľke.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia Zákona o rodine i v spojení s ustanovením , dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, t.j. okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, t.j. vývojom životných nákladov.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane maloletej Z. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného zo 100 eur na 130 eur. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom v januári 2011 maloletá navštevovala 5 ročník ZŠ v Trnave, pričom v súčasnosti Z. navštevuje 3. ročník Súkromného tanečného konzervatória v Trnave. V súvislosti s rastom a dospievaním sa tak zvyšujú náklady na zaopatrenie dieťaťa spojené aj s jeho štúdiom. Matka je živnostníčka, pracuje ako kaderníčka v čase predchádzajúcej úpravy výživného mala príjem 330 eur mesačne. V súčasnosti má matka príjem 350 eur. Otec bol do 31.12.2012 zamestnaný v spoločnosti Strechafer s.r.o , so sídlom Záhumnie, Chynorany, v čase predchádzajúcej úpravy výživného jeho priemerný čistý zárobok predstavoval 320 eur. V súčasnosti pracuje v spoločnosti Zoey s.r.o. so sídlom Veľká Okružná, Partizánske, dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 340 eur. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Z.. Otec sa oženil, s manželkou žijú v dome spolu s matkou otca.

Súd prvého stupňa správne poukázal na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa len objektívnymi dôvodmi, teda rastom a vývojom dieťaťa a s tým súvisiacim zvyšovaním celkových nákladov na dieťa čo sa týka bývania, stravovania, obliekania. Na zvýšené výdavky súvisiace s návštevou tanečného konzervatória nebolo možné v danom prípade prihliadnuť, pretože na túto zmenu pomerov súd zohľadnil už v predchádzajúcom rozsudku o zvýšení výživného v januári 2011, keď súd prihliadol na zvýšené výdavky 100 eur mesačne súvisiace s návštevou tanečnej školy TSC SWING Trnava. Matka počas konania neuvádzala výdavky vyššie ako 100 eur mesačne v súvislosti s návštevou tanečného konzervatória. Zmenu pomerov u maloletého dieťaťa je možné zohľadniť pri zvyšovaní výživného len do tej miery, do akej to umožňujú zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti povinného rodiča, v tomto prípade otca. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Rozsah určenej vyživovacej povinnosti však zásadne závisí aj od reálnych možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Teda ak má povinný rodič nižší príjem, dieťa dostáva menej (hoci jeho potreby sú väčšie) a rodič s vysokým príjmom sa podieľa na výživnom vo vyššej miere a je reálne, že sa nepodieľa len na najzákladnejších potrebách dieťaťa, ale aj na jeho ďalších potrebách. Ak má v danom prípade otec príjem 340 eur mesačne (aj keď sa oženil a manželka má príjem 490 eur), určené výživné vo výške 130 eur zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na dieťa (deti) by malo byť určené v rozmedzí 20 až 30% z jeho príjmu, v závislosti od veku dieťaťa. 30% z preukázaného príjmu otca predstavuje 102 eur. Ak súd prvého stupňa zaviazal otca dieťaťa platiť výživné vo výške 130 eur, zaviazal ho na platenie výživného vo výške 38% z jeho príjmu, teda vo výške nadpriemernej podľa zaužívanej súdnej praxe a je možné konštatovať, že vo výške výživného je zohľadnená aj skutočnosť, že otec sa oženil a na chod domácnosti prispieva aj jeho manželka.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s ustanovením , s použitím

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.