Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-163-2013.pdf
PDF · 94.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou JUDr. Zuzanou Levkušovou, v právnej veci navrhovateľa C.. L. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, Sobrance v konaní právne zastúpený JUDr. Martinom Kostrejom advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 8, Michalovce a odporkyne U.. Z. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, U. v konaní právne zastúpená JUDr. Mariánom Lenhardom, so sídlom Maxima Gorkého 1/1 p, Michalovce v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej U. Z., nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa C.. L. Z., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne U.. Z. Z., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v Michalovciach, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev U. úradu Michalovce, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 135, r o z v á d z a.
Na čas po rozvode z v e r u j e súd maloletú U. Z., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otca súd z a v ä z u j e prispievať na jej výživu výživným vo výške 50,- € mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou dcérou nasledovne: prvé tri mesiace od právoplatnosti rozvodového rozsudku každú párnu stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 15.00 hod. do 16.00 hod., za osobnej prítomnosti matky. Ďalšie tri mesiace po právoplatnosti rozsudku je otec o p r á v n e n ý sa stýkať s maloletou každú stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 16.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.6.2013 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U., nar. XX.X.XXXX.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, kde bol zistený nasledujúci skutkový a právny stav:
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo s odporkyňou uzavreli po predchádzajúcej zhruba 9 mesačnej známosti dňa 21. 07. 2012 v U.. Z manželstva sa dňa XX. XX. XXXX narodila dcéra U.. Manželstvo bolo harmonické, spočiatku bývali s odporkyňou u jeho babky v Ostrove, kde si s pomocou jeho rodičov zariadili pár izieb podľa požiadaviek odporkyne. Dokonca mu rodičia požičali peniaze na kúpu auta. Problémy nastali presťahovaním sa do rodičovského domu. Do jeho manželstva asi 5 mesiacov dozadu začala zasahovať matka odporkyne, ktorá ovplyvňovala odporkyňu vlastnými názormi. Postupne začalo medzi nimi dochádzať k nedorozumeniam a to najmä v dôsledku toho, že si odporkyňa chcela udržať určitý životný štandard a zároveň jej matka vnucovala jej názory, ktorým sa neskôr odporkyňa podriadila. Podľa názoru navrhovateľa je jeho manželka ovplyvňovaná matkou a pod jej vplyvom menila názory a postupne ju jej matka ovplyvnila až natoľko, že sa bez jej názoru nevedela rozhodnúť. Pokiaľ ide o spoločenský život odporkyňa uprednostňovala svoje kamarátky, s ktorými sa príležitostne stretávala. Čo sa týka rodiny navrhovateľa, tá ju vôbec nezaujímala, nemala záujem ich navštevovať. Navrhovateľ ďalej súdu uviedol, že počas ich spoločného spolužitia , keď bývali bývania u matky odporkyne, neprišla k nim žiadna návšteva, ale ani oni na žiadnej návšteve neboli. Hneď po nasťahovaní sa do rodičovského domu odporkyne mu dala matka, ako aj babka odporkyne pocítiť, že nespĺňa ich predstavy dokonalého manžela, nakoľko nebol schopný plniť ich príkazy. Neustále ho poúčali ako by sa podľa nich mal správať, a čo by mal podľa nich urobiť. Reálne nezhody vyvrcholili asi dva mesiace dozadu, keď ho odporkyňa po hádke vyštvala z domu. Od tohto momentu sa prestali aj intímne stýkať. Zo správania sa odporkyne je zrejmé, že prestala mať snahu o obnovenie manželského spolužitia. Poukázal ďalej na to, že o maloletú dcéru sa vzorne staral. Avšak odporkyňa mu bráni sa vlastnou dcérou stretávať a odmieta s ním komunikovať. Za účelom vyriešenia ich vzájomných problémov navrhovateľ navrhol odporkyni, aby sa osamostatnili a z tohto dôvodu prenajal byt v F. a aj keď mu odporkyňa niekoľkokrát prisľúbila, že sa presťahuje, nikdy k tomu nedošlo. O maloletú dcéru sa stará v rámci svojich možností a snaží sa jej zabezpečiť všetky potrebné veci, o ktoré si odporkyňa požiada, a to aj napriek tomu, že je od roku 2011 vedený ako uchádzač o zamestnanie, je občanom v hmotnej núdzi a nepoberá žiadne dávky. Toho času žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí ho finančne podporujú, keďže je bez akéhokoľvek príjmu.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Nesúhlasí však s dôvodmi, ktoré viedli k rozvratu jej manželstva, tak ako ich opísal navrhovateľ a poukázala na to, že skutočné dôvody sú iné a spočívajú výlučne na strane navrhovateľa, ktorý uvádza iba skutočnosti, ktoré sa mu hodia a sú pre neho vyhovujúce. Uviedla, že manželstvo s navrhovateľom uzavrela po 5-mesačnej známosti, pričom bezprostredne po jeho uzavretí a to týždeň po svadbe, na ňu navrhovateľ na dovolenke v Chorvátsku v opitosti a pred spoločnými priateľmi slovne zaútočil, urážal ju a ponižoval. Vytýkal jej, že jeho rodina si predstavovala lepšiu nevestu, pretože je málo majetná, je iba učiteľka a podobne. Už po návrate z dovolenky chceli ich vzťah ukončiť a určitý čas sa nestretávali . Na naliehanie a sľuby navrhovateľa, že sa zmení, však odporkyňa vzťah opätovne obnovila, avšak navrhovateľ svoje správanie nezmenil. Bývali striedavo v Michalovciach alebo v Ostrove, kde mal navrhovateľ k dispozícii jednu izbu v rodinnom dome vo vlastníctve jeho starej matky. V období, keď žili v U. jej s ničím nepomáhal, nakoľko odchádzal každý deň skoro ráno a prichádza neskoro večer. Niekedy neprišiel vôbec a ostal spať v Ostrove. Počas celého manželstva mali značné nezhody. Navrhovateľ v skutočnosti o spolužitie nemal záujem. Žil si svoj vlastný život, uprednostňoval svojich priateľov a svoju rodinu a ona bola až na poslednom mieste. Odporkyňa poukázala na to, že obaja mali v manželstve rozdielne názory na život. Má obavu, aby navrhovateľ neublížil ich maloletej dcérke, alebo jej samotnej, pretože sa jej už v stave opitosti, ale aj v triezvom stave viackrát vyhrážal. Toto jeho správanie je, podľa názoru odporkyne, ďalším dôvodom rozpadu ich manželstva, ktoré je už len formálne, je trvalo a vážne rozvrátené a neexistuje žiadna šanca na jeho obnovenie. Na čas po rozvode navrhla maloletú dcéru zveriť do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazať prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 50 € mesačne. S takýmto výživným súhlasil aj navrhovateľ. Styk navrhla upraviť bez obmedzenia, vzhľadom k veku dieťaťa a vždy za jej osobnej prítomnosti. Odporkyňa je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,10 € a prídavky na maloletú vo výške 23,10 € mesačne. Maloletá U. je zdravá, pričom matka má zvýšené výdavkoy na nákup plienok a ošatenia pre maloletú dcéru vo výške 100 € . Finančne jej vypomáhajú rodičia.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva účastníkov navrhol maloletú U. zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne, navrhovateľovi určiť výživné vo výške 50 mesačne a styk navrhovateľa s maloletou dcérou upraviť podľa úvahy súdu.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 24.5.2013 je zrejmé, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.11.2011 doposiaľ. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 27.11.2013 je zrejmé, že odporkyňa poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 € mesačne. a prídavok na dieťa vo výške 23,10 € mesačne.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 65 ods.2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Súd vykonal dokazovanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení, na základe ktorého rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V konaní mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj spoločenský účel a je len formálnym zväzkom. Obaja účastníci s rozvodom súhlasili. Navrhovateľ ako aj odporkyňa uviedli ako dôvod rozpadu rozdielnosť pováh, nezhody v základných otázkach fungovania rodinného života ako sú vedenie spoločnej domácnosti, spoločného hospodárenia, pričom obaja zhodne uviedli, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom.
Na čas po rozvode manželstva súd zveril po dohode rodičov maloletú U. do osobnej starostlivosti matky a určil otcovi výživné na maloletú vo výške 50 € mesačne. Prvoradým záujmom je záujem maloletého dieťaťa, ako aj zachovanie resp. rozšírenie citových väzieb maloletej s jej otcom. Sporné u oboch rodičov bola úprava styku, kde pri jej úprave súd zohľadnil hlavne vek maloletého dieťaťa a najmä skutočnosť, že otec nebol dlhšiu dobu v kontakte s maloletou dcérou. Styk otca s maloletým dieťaťom upravil nasledovne: prvé tri mesiace od právoplatnosti rozvodového rozsudku každú párnu stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 15.00 hod. do 16.00 hod. za osobnej prítomnosti matky. Ďalšie tri mesiace po právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený sa stýkať s maloletou každú stredu v mesiaci od 15.00 hod. do XX.XX hod. a každú nepárnu nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Takto rozšírená úprava umožní otcovi vo väčšej miere participovať na výchove maloletého dieťaťa a matka musí túto skutočnosť rešpektovať, nakoľko dieťa má mať právo byť vychovávané obidvoma rodičmi. Taktiež musí matka postupne aj maloletú dcéru viesť k tomu, aby si vytvárala pozitívny vzťah k otcovi
a postupne vytvárať aj priestor, aby otec mohol stráviť v budúcnosti aj nejaký čas s maloletou dcérou osamote, bez prítomnosti matky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože sa jedná o konanie o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu štátnej správy poverenému viesť matriky, že opäť prijíma svoje prechádzajúce priezvisko.