Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_59P-164-2012.pdf
PDF · 91.3 KB
No categories available
59P/164/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou U.. Ľ. A. vo veci starostlivosti o maloletú X. F.Š., A..: XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matky: B. F., A.. XX.XX.XXXX, P. XX, W., zast.: JUDr. Hana Kováčiková, PhD, advokátka, Odborárske nám. 3, Bratislava a otca: Y. H., A..: XX.XX.XXXX, Q. T. D. X/D, F., P. XXXXX, S., zast.:Mgr. Andrej Vlk, advokát, Gallayova 21, Bratislava o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloleté dieťa X. F., A.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa b u d e matka.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. F., A.. XX.XX.XXXX sumou 250,- EUR mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 01.08.2012.
Zročné výživné od 01.08.2012 do 09.12.2013 v sume 1.630,00 EUR súd p o v o ľ u - j e otcovi splácať po 100,- EUR mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od januára 2014.
Štátu súd náhradu trov nepriznáva.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 31.07.2012 sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil povinnosť platiť výživné mesačne vo výške 300,- EUR a styk určil bez obmedzenia.
Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje svoje otcovstvo k maloletej. Ich vzťah bol spočiatku komplikovaný, čo spôsobovali názorové rozdielnosti medzi nimi na spoločný život. Aj napriek rozpadu vzťahu si plne uvedomuje svoju pozíciu otca a je v plnom rozsahu pripravený prispievať na výživu maloletej. Súhlasil s tým, aby matka zastupovala maloletú a aby spravovala jej majetok. Žiadal, aby súd zaviazal matku k povinnosti pravidelne každý mesiac ho informovať písomnou formou o všetkých podstatných náležitostiach týkajúcich sa maloletej ako aj o jej zdravotnom stave. Otec od narodenia maloletej prispieval na výživu sumou 100 až 200 EUR mesačne, aktuálne prispieva sumou 150,- EUR mesačne . Nad rámec výživného prispieval tým, že jej pravidelne posielal darčeky na Vianoce, narodeniny a to vo forme hračiek alebo oblečenia. Mesačný príjem otca za rok 2012 bol približne 1.900,- EUR netto. Spláca hypotekárny úver vo výške 550,- EUR mesačne, inak má bežné výdavky. Otec nesúhlasil s navrhovanou dohodou - určiť styk bez obmedzenia, nakoľko
je z právneho hľadiska nevykonateľný. Závažnejšie výhrady mal k podmieňovania styku s maloletou za prítomnosti matky, ktorá prechováva voči nemu nenávisť a hnev. S ohľadom na vek maloletej je presvedčený, že k zlepšeniu a prehĺbeniu ich vzťahov by prispel pravidelný styk bez prítomnosti matky.
Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom matky, otca maloletej, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to najmä rodným listom, potvrdeniami o príjme, úradným záznamom ÚSPVaR a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletej sa zoznámila v auguste 2002 v Miláne. Žili spolu od februára 2004 do decembra 2004. V máji 2004 ju prvý krát vyhodil z bytu s tým, že odišla späť na Slovensko. Vrátila sa naspäť, no potom čo ostala tehotná, v decembri sa opätovne vrátila na Slovensko, pretože otec dieťa nechcel. Následne dieťa chcel, nechcel a nútil matku maloletej ísť na potrat, potom ju navštevoval a prehováral aby sa vrátila aj s dieťaťom. Otcovstvo k dieťaťu priznal až v júni roku 2012. Odvtedy prispieva na výživu sumou 100,- až 150,- EUR mesačne. S maloletou sa stretával približne 3-4krát ročne, aktuálne dva krát do roka. Maloletá ho registrovala ako otca, sama s ním však ostávať nechce a to na základe toho, že si všímala ako sa odporca správa k matke aj keď nerozumie po taliansky. Matka ďalej uviedla, že jej príjem je cca 787,- EUR netto, pričom k jej pravidelným mesačným výdavkom patrí, nájomné vo výške 250,- EUR, sporenie pre dcéru ročne v sume 664,- EUR, letný tábor 125,- EUR, internet + mobil 35,- EUR mesačne, drogéria 60,- EUR, strava 145,- EUR mesačne, družina, krúžky, tanečná, vo výške 56,- EUR mesačne. Lieky pre maloletú predstavujú sumu 25,- EUR mesačne, dcéra je alergická, pravidelne berie lieky na imunitu a výživové doplnky, tak isto navštevuje ortopéda. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.
Z výpovede otca súd zistil, že matka odišla od neho sama, bez toho aby ju z bytu vyhadzoval. Pracuje ako policajt a musí si dávať pozor aj na to, ako sa správa v civilnom živote. Uvedomoval si, že sú si vzdialení kultúrne a nemá zmysel aby spolu žili, keď si nerozumejú. Výživné na maloletú platil sám od seba, bez toho aby to nariadil súd. Otec ďalej uviedol, že vlastní rodinný dom, na ktorý si zobral pôžičku, jeho netto príjem je v súčasnosti 1.500-1.550,- EUR mesačne. V domácnosti žije sám, nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Na bývanie platí 660,- EUR, plyn 470,- EUR, pôžička za byt 6.617,- EUR, elektrina 360,- EUR, odpad 50,- EUR, poplatky za lekára 1.050,- EUR, poistka na auto 448,- EUR, daň za auto 220,- EUR, pohonné látky a údržba vozidla 100,- EUR, mobilný telefón 270,- EUR všetky výdavky ročne. Ďalšie jeho výdavky predstavujú výdavky na dopravu na Slovensko, hotel a pod. Osem rokov nebol na dovolenke, oblečenie a topánky si kupuje raz za 3-4 roky. Mesačne mu ostáva 350-400,- EUR. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Má záujem stretávať sa s dcérou a vytvoriť si s ňou vzťah, chce aby spoznala jeho rodičov, alebo aby išla s ním na dovolenku. Rozmýšľal nad tým, že kúpi väčší dom, aby mala maloletá svoju izbu, aby s ňou mohol tráviť viacej času. Je ochotný platiť výživné vo výške 200,- EUR. Začal navštevovať štátnu vysokú školu, ktorú financuje z účtu a z platu, pričom platí 720,- EUR polročne.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že otec dokladuje príjem vo výške 1.896,- EUR, matka 787,- EUR mesačne. Matka vyšpecifikovala výšku výdavkov na dieťa v sume 593,- EUR mesačne. Otec by sa mal podieľať na výdavkoch na dieťa z polovice a v súčasnosti sa podieľa 25%. Nakoľko dieťa nemá nadviazaný vzťah s otcom, otec neprejavuje záujem kontaktovať sa s ním častejšie, pričom dieťa neovláda taliansky jazyk, nie je účelné aby sa stretávalo s otcom bez prítomnosti matky resp. osoby, ktorá ovláda taliansky jazyk. Výdavky na vysokú školu, nie sú výdavkami, ktoré by bolo nevyhnutné vynaložiť, rovnako ako aj splátky za auto. Platenie výživného má prednosť pred ostatnými výdavkami.
Právny zástupca otca uviedol, že otec je ochotný platiť výživné maximálne v sume 200,- EUR. Otec si predstavoval styk tak, že X. bude v lete 1 mesiac v Taliansku, takisto cez Vianoce, alebo na koniec roka. Ďalej by mohla byť s otcom 3 dni na jar a 3 dní na jeseň a to bez prítomnosti matky. Je pravdou, že sa hľadalo riešenie, aby sa mohol styk realizovať za prítomnosti tretej osoby, avšak taká osoba sa nenašla. Takže rozhodnutie o otázke styku ponechali na úvahe súdu.
Z oznámenia spoločnosti Dell s.r.o. súd zistil , že priemerný mesačný zárobok matky od októbra 2012 do septembra 2013 bol 780,- EUR netto. Zo úradného záznamu ÚPSVaR zo šetrenia pomerov a na základe vykonaného pohovoru s maloletou súd zistil, že maloletá býva spolu s matkou v prenajatom byte od roku 2006. Má k dispozíciu samostatnú izbu, ktorá je zariadená a prispôsobená jej potrebám. Maloletá navštevuje Základnú školu v H. T., je
žiačkou 3. triedy . V škole sa jej darí, má dobrých kamarátov, učí sa anglicky, navštevuje výtvarný krúžok a hip hop. S otcom sa stretáva na Vianoce a keď má narodeniny i keď sa s ním nevie rozprávať, lebo nevie po taliansky. Nevolávajú si, nepozná nikoho zo strany jeho rodiny, nikdy nebola ani v Taliansku. S otcom sa chce stretávať ale len za prítomnosti matky, nakoľko ho dobre nepozná. Nechce ísť na prázdniny do Talianska , nakoľko má strach z neznámej krajiny a neznámych ľudí. Keď otec maloletú navštívil, doniesol jej oblečenie, voňavku a koníka. S matkou má dieťa veľmi dobrý vzťah , chodievajú spolu na nákupy, výlety, matka sa jej venuje.
Matka maloletej v priebehu konania vo svojich vyjadreniach ďalej uviedla, že dcéru sa snažila učiť po taliansky, avšak ona to odmietala. Na základe toho požiadala otca maloletej, aby jej doniesol nejaké rozprávkové knihy, filmy, aby to skúsila touto formou avšak za 8 rokov jej nedoniesol ani jednu rozprávku. Otec chodí na dovolenky do Kalábrie a vždy keď príde za nimi na Slovensko má voči nej výstupy, kričal na ňu na verejnosti, ponižuje ju.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, určiť styk bez obmedzenia za prítomnosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť výživné v sume 250,- EUR mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. Maloletá sa nachádza nepretžite v starostlivosti matky, má s ňou vytvorené pevné citové väzby, pričom s otcom sa stretáva iba príležitostne.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletej ale i z možností a schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Súd pri určovaní výšky výživovacej povinnosti otca nebral do úvahy iba jeho príjmy z pracovnej činnosti, ale skúmal jeho možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť aj s ohľadom na jeho vzdelanie, duševné a telesné schopnosti, ako aj zdravotný stav a taktiež aj jeho majetkové pomery.
Pri určení výšky výživného súd zohľadnil skutočnosť, že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná výhradne matkou. Príjem matky je cca vo výške 780,- EUR mesačne , zatiaľ čo príjem otca je cca vo výške 1.900,- EUR.
Na základe uvedeného súd považoval výživné v sume 250,- EUR za adekvátne, a to i vzhľadom na potreby maloletej ako aj vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletej. Otec má čistý priemerný mesačný príjem cca vo výške 1.900,- EUR, pričom jeho výdavky pozostávajú okrem bežných výdavkov z úhrad na hypotéku a chod domácnosti. Ostatné položky ako platby za vysokú školu, auto, benzín, poistky za auto, nie sú nevyhnutnými výdavkami, ktoré je otec povinný vynaložiť a v žiadnom prípade nemôžu ísť na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletej. Súd ďalej poukazuje na to, že otec prejavoval ochotu platiť výživné maximálne v sume 200,- Eur mesačne pričom zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že uvažuje nad kúpou väčšej nehnuteľnosti. Súd mal teda za to, že pokiaľ mu finančné možnosti dovoľujú uvažovať o ďalšej investícii, má možnosť prispievať na výživu maloletej o sumu o 50,- Eur vyššiu ako sám navrhoval.
Pri rozhodovaní o úprave styku, súd zohľadnil najmä skutočnosť, že otec maloletej žije mimo územia Slovenskej republiky a za maloletou dochádza nepravidelne. Nakoľko maloletá nemá s otcom vytvorený pevný citový vzťah, neovláda taliansky jazyk, nepozná rodinu otca, súd určil styk bez obmedzenia, avšak za prítomnosti matky. Súd v tejto súvislosti apeluje na oboch rodičov ,aby ich vzájomné stretnutia prispôsobili záujmom maloletej, neriešili na nich vzájomné konflikty a nezhody a vytvorili tak atmosféru pohody a pokoja, ktorá je nevyhnutná na vybudovanie vzťahu otca s dieťaťom. Ďalej súd taktiež apeluje na matku aby dieťa podporovala vo výučbe talianskeho jazyka, bola jej v tomto smere nápomocná, nakoľko ide o materinský jazyk jej otca a jeho rodiny. Je v záujme maloletej aby tento jazyk ovládala a vedela sa tak dohovoriť s otcom a členmi jeho rodiny.
Súd určil výživné počnúc nasledujúcim dňom od podania návrhu, t.j od 01.08.2012, čím vzniklo otcovi zročné výživné vo výške 1.630,00 EUR ( čo predstavuje rozdiel medzi poskytovaným plnením otca a výživným určeným súdom t.j. 100,-Eur -odo dňa nasledujúceho od podania návrhu, t.j. 01.08.2012 do dňa vyhlásenia rozsudku t.j. 09.12.2013 t.j. 16 mesiacov po 100,-Eur a alikvótna časť za mesiac december 2013). Súd povolil otcovi splácať zročné výživné formou mesačných splátok vo výške po 100 EUR popri bežnom výživnom aplikujúc ust. § 160 ods. 1, 2 O.s.p..
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd nepriznal štátu náhradu trov konania, nakoľko tieto vznikli v súvislosti s právom účastníkov konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumejú podľa § 18 O.s.p. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.