Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-394-2012.pdf
PDF · 84.18 KB
No categories available
37P/394/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
J. C., nar. XX. 9. XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom ako navrhovateľka dieťa rodičov: matka K. S., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. nad J., ul. 1. mája XXXX, t.č. I. K. T., C. I. XX, T., a otec N. C., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, o návrhu navrhovateľky: K. S., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom U.-D., O. W. XX o zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Mal. J. C., nar. XX. 9. XXXX, sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky K. S., nar. 3. 6. XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
V. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. sumou 100 € mesačne od 1. 6. 2013, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám navrhovateľky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 6. 2013 do 31. 12. 2013 vo výške 525 €, pričom tento je mu p o v o l e n é splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. J. sumou 150 € mesačne od 1. 6. 2013 a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám navrhovateľky.
Matka nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 6. 2013 do 31. 1. 2014 n e m á .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P 280/2004-45 zo dňa 20. 6. 2005 v časti výchovy maloletej a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P 89/2009-87 zo dňa 26. 11. 2009 v časti určenia výživného maloletej voči matke.
odôvodnenie:
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným súdu 3.7.2013 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletej J. do náhradnej osobnej starostlivosti, vzhľadom na ich príbuzenský pomer (sestra jej matky) a vybudovaný dobrý vzťah. Súd návrhu vyhovel a začal konanie vo veci samej.
Matka a kolízny opatrovník s uvedeným návrhom v plnom rozsahu súhlasili. Otec sa k návrhu nevyjadril, pojednávania nariadeného v tejto veci sa nezúčastnil napriek tomu, že naň bol riadne a včas predvolaný. Za splnenie podmienok stanovených ust. § 101 odsek 2 O. s. p. súd vo veci konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a matky maloletej ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, ich zdravotného stavu a bezúhonnosti a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 45 ods. 1-4, 7, 8 Zákona o rodine: Ak to vyžaduje záujem mal. dieťaťa, súd môže zveriť mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno mal. dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme mal. dieťaťa. Pri zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného mal. dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobne, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k mal. dieťaťu. Osoba ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu mal. dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom mal. dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súhlas pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods. 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať mal. dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, nakoľko v konaní bolo preukázané, že otec maloletej v súčasnosti po materiálnej stránke (bytové potreby) nie je schopný zabezpečiť potreby maloletej. Maloletú ponechal v starostlivosti svojej bývalej manželky U. N. po tom, čo odišiel z ich spoločnej domácnosti. Následne manželke na výživu maloletej neprispieval, len občas urobil pre ňu menší nákup; za obdobie od apríla do septembra 2012 navštívil maloletú len 3 - 4 krát a udržiaval s
ňou len sporadický telefonický kontakt. Naproti tomu matka sa o maloletú zaujíma, prispievala na jej výživu aj počas obdobia, keď bola v starostlivosti bývalej manželky otca U. N., ako aj následne, keď bola premiestnená predbežným opatrením do starostlivosti navrhovateľky; okrem platenia výživného vo výške 150 € mesačne maloletej prispievala vreckovým vo výške 30 € mesačne ako aj vecnými darmi (ošatenie a podobne). Avšak vzhľadom k tomu, že matka maloletej žije a pracuje v Taliansku, vzhľadom na konfliktné vzťahy s otcom, keď nie je možné očakávať, že by otec dal dobrovoľne súhlas s vysťahovaním maloletej do tejto krajiny a keďže matka nie je schopná nájsť na území SR prácu podobne ohodnotenú ako je tomu v Taliansku, táto nemôže rovnako ako otec v súčasnosti zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú.
Navrhovateľka ako sestra matky je schopná vzhľadom na svoje materiálne podmienky a zdravotný stav, ako aj bezúhonnosť riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletú, pričom medzi navrhovateľkou a maloletou sú emocionálne putá. Zotrvanie v starostlivosti navrhovateľky zodpovedá aj názoru maloletej, ktorý súd zistil prostredníctvom jej listu adresovaného súdu . Nakoľko navrhovateľke teda spĺňa zákonné predpoklady, v jej doterajšej starostlivosti o maloletú neboli zistené nedostatky a matka s týmto súhlasila, súd maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že táto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok len v bežným veciach. Zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, vyživovacia povinnosť nezaniká. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 100 € mesačne s poukazom na to, že otec od februára 2013 pracuje pre spoločnosť KIA MOTORS Slovakia, s.r.o. s priemerným mesačných čistým príjmom za obdobie 02-07/2013 vo výške 815 €, pričom prihliadol k tomu, že otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. K. (vo výške 100 €) a mal. Lukášovi (70 €), pochádzajúcim s manželstva so U. N., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/ 204/2012-65 zo dňa 8. 11. 2012. Ak je otec teda schopný prispievať na výživu mal. K., ktorý je oproti mal. J. mladší a teda má pravdepodobne bežné potreby v nižšom rozsahu, sumou 100 € mesačne, je schopný platiť rovnaké výživné aj na mal. J.. Zároveň súd poukazuje na to, že v čase rozvodu manželstva otec pracoval iba na dohodu, pričom v súčasnosti je už zamestnaný na riadny pracovný pomer s primeraným príjmom. Otec je štvrtinovým spoluvlastníkom rodinného domu s bývalou manželkou, iný majetok vyššej hodnoty súd v konaní nezistil. Matka maloletej žije a je zamestnaná v Taliansku, pričom jej čistý príjem dosahuje 1.000 € mesačne (s výnimkou mesiacov, keď sa zdržiava na území SR, čo je spravidla jedenkrát za tri mesiace). Jej náklady na bývanie v Taliansku dosahujú 400 € mesačne. Vzhľadom na zakupovanie vecných darov a platenie vreckového maloletej, je výživné vo výške 150 €, ktoré súd matke určil, primerané potrebám maloletej, ktorá je v súčasnosti v 9. ročníku základnej školy. Je liečená na imunoalergickej ambulancii, pričom je jej akútna chorobnosť je veľmi sporadická. Súd poukazuje na to, že maloletá je v puberte a vo vývoji, je teda zrejmé, že jej bežné potreby na stravu a ošatenie sú vyššie ako u dospelého človeka. Určením výživného rodičov tak, ako je uvedené vyššie, sa zabezpečí, aby boli uspokojené bežné potreby maloletej a to vrátane bytových potrieb, ktoré budú zabezpečené navrhovateľkou. Výživné súd určil od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola maloletá fakticky odovzdaná do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t. j. od júna 2013.
Podľa § 160 ods.1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Celkové zročné výživné za obdobie od júna 2013 do decembra 2013 činí od povinného otca 700 € a od povinnej matky 1.050 €. Nakoľko v rozhodnom období otec na maloletú prispel výživným vo výške 175 € (v mesiaci 11/13 sumou 75 € a v mesiaci 10/13 sumou 100 €), nedoplatok otca na zročnom výživnom činí 525 €. Tento súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania, majúc za to, že táto splátka je primeraná s poukazom na majetkové a príjmové pomery otca opísané vyššie. Matka v rozhodnom období uhradila výživné v celom rozsahu dokonca aj za január 2014, preto nedoplatok k 31.1.2014 nemá.
Zročnosť bežného výživného súd určil 15. deň v mesiaci s poukazom na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám navrhovateľky, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.
Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ustanovením § 163 O.s.p. k zmene ostatných rozsudkov o zverení a výživnom maloletej, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia.
Po vyhlásení rozsudku sa matka, navrhovateľka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.