Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-520-2012.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/520/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa P. L., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom P. XXX/XX, O. O. proti odporcovi T. W., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom L. B. XXXX/X, O., o zaplatenie 800 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 800 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 48 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 800 eur s príslušenstvom titulom pôžičky. Uviedol, že zmluvu s odporcom uzavrel ústne dňa 7.9.2012, kedy došlo aj k odovzdaniu sumy 800 eur odporcovi v priestoroch garáže na B. ulici na sídlisku Y. v O.. Pri tomto odovzdaní bol aj svedok G. P.. Pôžička bola dojednaná bezúročne s tým, že ju odporca vráti do 3 dní, teda konkrétne do 10.9.2012. Vzhľadom na to, že odporca svoju povinnosť nesplnil, bol navrhovateľom opakovane telefonicky urgovaný, avšak bezúspešne.
Tunajší súd dňa 16.11.2012 vydal platobný rozkaz č.k. 12Ro/532/2012-7, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 800 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania. Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca včas odpor, v ktorom nespochybňoval, že takúto sumu od navrhovateľa prevzal. Uviedol, že v skutočnosti avšak nešlo o pôžičku, ale o odplatu za vykonané stavebné práce na dome navrhovateľa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov G. P., Y.. Z. V., Q. V., oboznámením obsahu zápisnice Daňového úradu Trenčín a zápisníc OO PZ Trenčianske Teplice, korešpondencie týkajúcej sa vydania vecí používaných odporcom a Q. V. a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že odporca spolu s Q. V. pracovali na základe ústnej dohody na zateplení jeho domu v O. O.. Ešte pred začatím týchto prác im za odmenu za takto dojednané práce doviezol zo zahraničia dve ojazdené motorové vozidlá. Podľa jeho tvrdenia však práce neboli riadne vykonané a dokončené. V dôsledku vzájomného konfliktu došlo k ich predčasnému ukončeniu. Navrhovateľ podal na Q. V. trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví.
Podľa jeho tvrdenia ho odporca dňa 7.9.2012 požiadal telefonicky o pôžičku, ktorú potreboval na uhradenie iného dlhu, ktorý bol vymáhaný exekútorom. Ústne sa dohodli, že pôžičku vráti do troch dní. Ihneď po takejto telefonickej dohode navrhovateľ zobral sumu 800 eur, ktorú mal doma a spolu s G. P.
odišiel autom do garáže na B. ulici v O., kde túto sumu odovzdal odporcovi. Následne po troch dňoch odporcu vyzval na vrátenie pôžičky, tento však peniaze doposiaľ nezaplatil.
Odporca vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že spolu s Q. V. pracoval na zateplení rodinného domu navrhovateľa. Potvrdil, že bolo medzi nimi dojednané, že za tieto práce dostane každý zánovné motorové vozidlo, dovezené zo zahraničia. Navrhovateľ však neustále žiadal vykonať ďalšie a ďalšie práce, nemohli sa však dohodnúť na cene za tieto práce naviac. Situácia sa natoľko vyostrila, že navrhovateľovi oznámili, že bez toho, že by im aspoň čiastočne zaplatil, už nebudú robiť. Z tohto dôvodu mu navrhovateľ dňa 7.9.2012 doniesol do garáže na B. ulici v O. sumu 800 eur, z ktorej polovicu odovzdal svojmu partnerovi Q. V.. Nasledujúci deň potom nastúpili do práce. Uviedol, že má viacero exekúcií, ale poprel, že by niekedy žiadal od navrhovateľa pôžičku. Vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľ mu prišiel peniaze odovzdať spolu so svedkom G. P..
Z výsluchu svedka G. P., ktorý je kamarátom navrhovateľa, vyplynulo, že dňa 7.9.2012 navrhovateľa navštívil a ten ho požiadal, aby s ním išiel odovzdať peniaze do O.. Išli spolu autom a navrhovateľ mu povedal, že ide požičať peniaze odporcovi, tieto peniaze videl na vlastné oči. V garáži na B. ulici v O. videl, ako navrhovateľ odovzdal sumu 800 eur odporcovi. Uviedol, že navrhovateľ sa s odporcom dlhšie rozprávali, pričom on vtedy fajčil vonku, potom však počul, ako odporca navrhovateľovi poďakoval za to, že mu pomohol a dohadovali sa na tom, že kedy peniaze vráti.
Svedkyňa Y.. Z. V., priateľka navrhovateľa, pri výsluchu uviedla, že bola pritom, keď odporca telefonoval navrhovateľovi a žiadal ho o pôžičku. Keď sa navrhovateľ rozhodol, že mu peniaze požičia, sadol do auta spolu s G. P. a peniaze išli odovzdať do O.. V pondelok si v jej prítomnosti navrhovateľ peniaze od odporcu pýtal, tento vtedy nespochybňoval, že mu peniaze dlží a ani to, že ich má vrátiť v tento deň. Uviedol len to, že peniaze nemá a jeho mama si pôjde vybaviť pôžičku. Keďže sa tak nestalo, asi týždeň sa dohadovali, odporca sľúbil, že pôjde predať auto, ale nakoniec tak nespravil a peniaze nevrátil.
Z výpovede svedka Q. V. bolo zistené, že na základe ústnej dohody s navrhovateľom pracoval aj s odporcom na zateplení rodinného domu navrhovateľa. Za tieto práce dostali každý automobil. Problém však nastal, keď navrhovateľ stále požadoval vykonať práce naviac, avšak nebol ochotný za ne zaplatiť. S odporcom už nechceli pracovať bez úhrady odmeny, tak im navrhovateľ zaplatil sumu 800 eur. Túto sumu doniesol odporcovi, ktorý mu z nej dal polovicu. Potom opäť nastúpili do práce, ktorú vykonávali asi do konca septembra, resp. začiatku októbra 2012, keď ich navrhovateľ vyhodil z jeho pozemku. Taktiež ho obvinil z fyzického napadnutia. Uviedol, že sumu 400 eur neviedol v účtovníctve, nakoľko navrhovateľ roztrhal faktúru, ktorú vystavil. Na základe daňovej kontroly však túto sumu zdanil. Okrem auta a sumy 400 eur dostal od navrhovateľa vyplatených 50 eur za naftu.
Zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom Trenčín dňa 28.5.2012 bolo zistené, že odporca pri výsluchu pred týmto správnym orgánom uviedol, že spolu s Q. V. pracoval v roku 2012 na zateplení rodinného domu navrhovateľa, pričom za vykonané práce dostali každý auto, 50 eur a spolu 800 eur. Uvedené plnenia nezahrnul do svojich zdaniteľných príjmov, keď nemal vedomosť o tom, že hodnotu auta musí zdaniť ako nepeňažný príjem a sumu 450 eur považoval za náhradu cestovných nákladov. Navrhovateľovi nevystavil za vykonané práce žiadnu faktúru.
Vo výsluchu pred Obvodným oddelením PZ Trenčianske Teplice, konanom dňa 10.1.2013 a 16.1.2013, odporca a Q. V. uviedli, že za práce vykonané pre navrhovateľa dostali každý auto.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 80 písm. b) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Zmluva o pôžičke má reálnu, nie konsenzuálnu povahu. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu zmluvných strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Len čo je zmluva uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú dojednané práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.
Pôžička patrí k reálnym kontraktom, keď okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon
- odovzdanie predmetu pôžičky. Teda nielen puhým zmluvným dojednaním, ale aj predaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce práva veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma.
Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že odporca spolu s Q. V. pracovali na základe ústnej dohody s navrhovateľom na zatepľovaní rodinného domu v O. O.. Tak navrhovateľ, ako aj odporca uviedli, že pred začatím prác dostal odporca so svojim kolegom každý po ojazdenom motorovom vozidle. Cenu týchto áut si mali odpracovať vyššie uvedenými zatepľovacími prácami. Neskôr došlo medzi nimi a navrhovateľom k tak vážnym nezhodám, ktoré mali za následok ukončenie prác niekedy ku koncu mesiaca september 2012.
Medzi účastníkmi taktiež nebolo sporné, že dňa 7.9.2012 navrhovateľ odporcovi odovzdal v garáži na B. ulici v O. sumu 800 eur. Sporný zostal právny dôvod takéhoto konania. Zatiaľ čo podľa navrhovateľa išlo o ústne dojednanú bezúročnú pôžičku, ktorá mala byť vrátená v lehote 3 dní, odporca tvrdil, že navrhovateľ predmetnou sumou platil za už vykonané práce.
Navrhovateľ svoje tvrdenia ohľadne existencie pôžičky preukazoval svedeckými výpoveďami G. P. a Y.. Z. V.. Zo svedeckej výpovede Y.. V. vyplynulo, že v piatok dňa 7.9.2012 bola pritom, keď odporca navrhovateľa telefonicky požiadal o sumu 800 eur, s tým, že tieto peniaze do 3 dní vráti. Videla, ako navrhovateľ peniaze zobral a spolu s G. P. spoločne odišli do O.. Svedok G. P. potom vypovedal, že videl, ako navrhovateľ peniaze v garáži odporcovi odovzdal, pričom taktiež počul, ako mu odporca poďakoval za pomoc a ako sa rozprávali o dobe vrátenia pôžičky. Uviedol, že už v aute mu navrhovateľ povedal, že odporcovi ide poskytnúť pôžičku. Svedkyňa V. potom potvrdila, že v pondelok 10.9.2012 navrhovateľ od odporcu žiadal požičanú sumu. Odporca túto svoju povinnosť žiadnym spôsobom nespochybňoval, len uviedol, že nemá peniaze.
Odporca sa vyššie uvedené svedecké výpovede snažil vyvrátiť tak vlastnou výpoveďou, ako aj výpoveďou svedka Q. V.. Podľa ich tvrdení mala uvedená suma predstavovať časť ceny za práce vykonané na dome navrhovateľa. Obaja zhodne uviedli, že im navrhovateľ dlžil a oni viac nechceli pokračovať v ďalších prácach bez toho, aby im aspoň časť dlhu uhradil. Po zaplatení sumy 800 eur mal dať odporca polovicu Q. V. a obidvaja pokračovali v objednaných prácach, a to až do doby, kedy neprišlo k ďalšiemu konfliktu s navrhovateľom a práce boli definitívne ukončené. Z predloženej zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom Trenčín bolo zistené, že odporca pred správnym orgánom uviedol, že navrhovateľ mu za vykonané práce zaplatil automobilom, sumou 50 eur a 800 eur, z ktorej polovicu dal Q. V.. Uvedené plnenia žiadnym spôsobom neviedol v účtovníctve a neodviedol z nich dane. Navrhovateľovi v súvislosti s vykonávanými prácami nevystavil žiadnu faktúru. Na druhej strane zo zápisníc o výsluchu pred OO PZ vyplynulo, že odporca a Q. V. zhodne uviedli, že za vykonané práce dostali len motorové vozidlá. Súd pri hodnotení týchto dôkazov prihliadol na to, že zatiaľ čo výsluch pred Daňovým úradom sa konal po doručení návrhu na začatie konania, teda v čase, keď mal odporca vedomosť o tom, že od neho navrhovateľ žiada zaplatenie pôžičky, výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní bola realizovaná v dobe, keď o začatí konania nevedel. Je teda zrejmé, že bez vedomosti o tomto konaní, pri poučení o povinnosti vypovedať pri svedeckej výpovedi pravdu, odporca sumu 800 eur ako úhradu za vykonané práce neuviedol. Z uvedeného súd dovodil účelovosť jeho tvrdení, keď odporca začal o úhrade sumy 800, resp. 400 eur hovoriť až vtedy, keď vedel, že navrhovateľ sa povinnosti plniť domáha súdnou cestou. Okrem toho svoje tvrdenia o platbe za vykonané práce nemôže odporca a ani svedok Q. V. doložiť žiadnymi účtovnými podkladmi, keď takúto platbu ako podnikatelia vo svojich príjmoch neviedli, nezaúčtovali ju. Taktiež zo správania svedka Q. V. a navrhovateľa pri výsluchu bolo zistené, že títo majú narušené vzťahy poznačené aj skutočnosťou, že navrhovateľ podal na tohto svedka trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví. Uvedené znižuje dôveryhodnosť tohto svedka.
Za tejto situácie mal súd za to, že navrhovateľ súdu preukázal, že dňa 7.9.2012 uzavrel s odporcom ústne zmluvu o bezúročnej pôžičke v sume 800 eur, keď v tento deň došlo aj k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky. Odporca si svoju povinnosť vrátiť predmet pôžičky v dohodnutej lehote 3 dní, t.j. do 10.9.2012, nesplnil a preto ho súd na zaplatenie tejto istiny zaviazal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom ku dňu splatnosti pôžičky.
Keďže odporca v dohodnutej lehote do 10.9.2012 nezaplatil navrhovateľovi dlžnú sumu 800 eur, dostal sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od neho v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pretože si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj toto právo na zaplatenie úroku z omeškania a úrok z omeškania určil v súlade so zákonom, súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny 800 eur, a to vo výške 8 % ročne od 12.9.2012. Súd bol pritom viazaný návrhom navrhovateľa, ktorý žiadal úrok z omeškania až od tejto doby a vo výške o 0,75 % nižšej ako je výška úrokov z omeškania určená v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Takto súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 800 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 12.9.2012 do zaplatenia.
O trovách súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania v celkovej sume 48 eur spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh. Súd navrhovateľovi nepriznal trovy spojené s podaním návrhu vo výške 250 eur. Z predloženej faktúry bolo zistené, že navrhovateľ mal spoločnosti TRIXIE real, s.r.o. zaplatiť uvedenú sumu za vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Keďže navrhovateľ nebol v konaní právne zastúpený, súd mu nepriznal náklady na právne poradenstvo a vypracovanie návrhu, ktoré okrem toho neboli vyúčtované v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.