Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4P-230-2013.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Subarea
4P/230/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci mal. M. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom M., M. M. XXXX/XX, t.č. bytom U. N. č. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, deti rodičov V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. M. XXXX/XX, t.č. bytom O.. XX, XXXXX L., W. a R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. M. XXXX/XX, t.č. bytom U. N. č. XXX, na návrh matky mal. detí, v konaní o vydanie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd dočasne zveruje mal. M. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke R. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Otec mal. detí V. J., nar. XX.XX.XXXX je povinný uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere mal. M. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250,- eur mesačne a mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250,- eur mesačne, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Otec mal. detí V. J., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi E. J. a M. J. vždy posledný víkend v každom kalendárnom mesiaci roka, a to v mieste bydliska matky mal. detí a tiež za prítomnosti matky mal. detí R. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorej deň vopred oznámi, či stretnutie s mal. deťmi zrealizuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého detí podala na tunajší súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti E. J., nar. XX.XX.XXXX a M. J., nar. XX.XX.XXXX do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva V. J. a R. J. do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletými deťmi a určil platiť výživné zo strany otca vo výške 250 eur na každé z maloletých detí k rukám matky na účet vedený vo U., a.s.
Podaný návrh odôvodnila tým, že R. a V. J. uzavreli po dlhoročnej známosti (8 rokov) dňa 6.9.2008 manželstvo, z ktorého sa im XX.XX.XXXX narodili dvojčatá M. a E. J.. Len cca pol roka po narodení detí podal V. J. na Okresnom súde v Trnave návrh na rozvod manželstva. Konanie je vedené na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 20P/238/2012. Ako potvrdil V. J. v uvedenej veci, má novú známosť, s ktorou má dieťa a žije s matkou dieťaťa a dieťaťom v W.. V. J. odišiel do Nemecka pracovne začiatkom roka 2012 a od vtedy sa s maloletými deťmi videl len krátko a sporadický raz za niekoľko mesiacov. Naposledy to bolo na Vianoce 2012. Tieto deti vzhľadom na uvedené vlastného otca nepoznajú. Vo veci vedenej na Okresnom súde v Trnave vo veci rozvodu manželstva boli vytýčené spolu štyri pojednávania. V. J.
sa zúčastnil len jedného. Pán J. sa o svoju rodinu od odchodu do Nemecka staral a to nie osobne, ale finančne. Rodine posielal od apríla 2013 mesačne priemerne 1000 eur. Od júna 2013 zasiela mesačne sumu 200 eur. V návrhu na rozvod manželstva navrhol určenie výživného po 400 eur na každé z detí. Otec mal. detí sa nevyhýba vyživovacej povinnosti voči deťom, túto svoju zákonnú povinnosť si však neplní tak, aby sa deti mohli podieľať na jeho životnej úrovni. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca sú vyššie, než aby deťom prispieval na výživu sumou 100 eur mesačne na jedno dieťa.
Matka mal. detí z dôvodu, že náklady na život prevýšili prostriedky, ktoré má mesačne k dispozícii odišla v apríli 2013 aj s deťmi bývať k svojim rodičom do U. N.. Na byt, v ktorom majú vedený trvalý pobyt a v ktorom pred odchodom do U. N. žili je čerpaná hypotéka, ktorú v mesačných splátkach 280 eur treba splácať + náklady na služby spojené s užívaním bytu. Uvedený byt je v nájme, nájomné pomáha väčšinu týchto nákladov pokryť a zachovať tak byt pre potenciálne budúce bývanie matky s deťmi v M., kde majú deti možnosť lepšieho vzdelania. Matka mal. detí má príjem len z materskej a rodinných prídavkov a to 295 eur mesačne. Náklady na mal. deti a bývanie zvláda len s pomocou rodičov. Tieto náklady sú na bývanie, stravu, plienky, hygienické potreby, lieky, mlieko, oblečenie a obuv pre deti, splácanie úverov a ostatné bežné náklady na život maloletých detí, ako aj jej.
Matka mal. detí ďalej uviedla, že otcovi nebráni ani nikdy nebránila v stretávaní sa s maloletými deťmi. Nemôže však akceptovať vyjadrenie, ktoré jej otec detí adresoval, že si deti vezme na istý čas do Nemecka, kde sa už viac ako rok pracovne zdržiava. Deti sú príliš malé na takéto cestovanie, odlúčenie od matky a trávenie času s im neznámymi ľuďmi. V súčasnosti je vzhľadom na vek a doterajší rozsah styku otca s deťmi aj pre ich psychický vývoj najvhodnejší styk otca s deťmi vždy za prítomnosti matky, a to v mieste ich aktuálneho pobytu s matkou. Toto prostredie a matku poznajú a je možné okamžite eliminovať prípadné negatívne dopady stretnutia s pre deti novým človekom. Hoci sa otec s deťmi v minulom roku niekoľkokrát stretol, sú ešte veľmi malé na to, aby si otca dlhodobo pamätali.
Vzhľadom na túto situáciu je potrebné, aby boli dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na rozvod rodičov mal. detí, upravené pomery a to predovšetkým styk otca s deťmi a povinnosť platenia výživného v nevyhnutnej miere.
Uznesením č.k. 4P/230/2013 zo dňa 02.12.2013 súd ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa (ÚPSVaR).
Podľa § 74, ods. 1, O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1, O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenia na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ods. 2, cit. zákonného ustanovenia návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79, ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežné ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejme, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa ods. 4 cit. zák. ust. o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu.
Podľa ods. 6 cit. zák. ust. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ods. 8 cit. zák. ust. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Účelom predbežného opatrenia v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť ani dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by pred vydaním predbežného opatrenia bolo potrebné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by potom rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím. Predbežné opatrenie by nemohlo plniť funkciu okamžitej i keď, len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov. Platí to pre takéto predbežné opatrenia, ktorých cieľom má byť dočasná úprava pomerov i pre také, ktorými sa má zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia pred jeho zmarením.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov.
Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Od predmetu prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí aj spôsob, akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného opatrenia.
Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť zrejmé podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z predložených listinných dôkazov a pripojených spisov súd zistil, že na Okresnom súde Trnava je vedené rozvodové konanie rodičov mal. detí pod č.k. 20P/238/2012, a to na návrh V. J. podaný na súd dňa 12.06.2012. Okrem návrhu na rozvod manželstva tiež žiadal mal. deti pochádzajúce z manželstva M. a E. J. zveriť do osobnej starostlivosti matke a jeho ako otca zaviazať na platenie výživného vo výške 400,- eur mesačne na každé z mal. detí. Matka mal. detí s podaným návrhom na rozvod nesúhlasí.
Vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
Súd po preskúmaní podaného návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade je dôvod a aj potreba dočasnej úpravy pomerov maloletých detí v záujme týchto maloletých detí v zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. ich zverením do starostlivosti jedného z rodičov.
Súd poukazuje predovšetkým na to, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec mal. deti videl naposledy na Vianoce 2012 t.j. cca pred rokom a deti majú teraz vek dvoch rokov. Otec sa teda so svojimi mal. deťmi nestretáva dlhodobo. Matka s mal. deťmi odišla v apríli 2013 z trvalého bydliska v M. k svojim rodičom do U. N., kde býva s deťmi prechodne doposiaľ. Dôvodom odchodu bolo nezvládnutie veľkých nákladov súvisiacich s platbami za byt a za hypotéku čerpanú na zabezpečenie tohto bytu, ktorý z týchto dôvodov dala do prenájmu.
Podľa vyjadrenia matky v predmetnom návrhu, otec mal. detí t.č. žije s inou partnerkou v Nemecku a narodilo sa mu ďalšie dieťa.
Pokiaľ ide o povinnosť platiť výživné, súd v tomto štádiu nemá všetky doklady o príjmových a zárobkových pomeroch rodičov, a preto otca zaviazal k povinnosti platiť výživné vo výške 250,- eur mesačne pre každé z mal. detí. V rámci predbežného opatrenia možno nariadiť rodičom platenie výživného iba v nevyhnutnej miere, a to v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a určenie výšky výživného bude predmetom ďalšieho konania vo veci úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva. Keďže otec mal. detí v návrhu na rozvod manželstva sám navrhol určiť výživné z jeho strany vo výške po 400,- eur mesačne pre každé z mal. detí, z čoho teda vyplýva a súd je toho
názoru, že príjmové a majetkové pomery na jeho strane mu každopádne aj umožňujú toto navrhované výživné riadne platiť.
Keďže rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného súd výživné určil predbežne vo výške 250,- eur mesačne pre každé z mal. detí a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, poukazujúc aj na výšku výživného, ktorú navrhol otec vo svojom návrhu na rozvod, v časti úpravy práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode.
Na základe spresnenia návrhu v časti úpravy styku otca s mal. deťmi súd tento styk upravil tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o požiadavku, aby otec 7 dní vopred matku informoval či sa stretnutie zrealizuje, súd je toho názoru, že ide o dosť dlhu dobu, v ktorej môže dôjsť k zmene okolnosti, zmene programu resp. môže dôjsť k iným nepredvídaným situáciám, ktoré môžu ovplyvniť realizovanie stretnutie.
Súd zároveň poznamenáva, že vo veci úpravy styku s mal. deťmi by mal vyvinúť skôr iniciatívu ten z rodičov, ktorému mal. deti neboli zverené t.j. v danom prípade otec mal. detí, nakoľko rodiča nemožne nútiť, aby realizoval stretnutia s mal. deťmi.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.