Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-297-2013.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/297/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: S.. F. N., rod. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XX/XXXA, Y. proti odporcovi: R. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX, P., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo R. N., nar. XX.X.XXXX a S.. F. N., rod. X., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev R. úradu P. - Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.8.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po osemmesačnej známosti. Už v tom čase odporca trpel depresiami, čo však nepovažovala za dôležité. Až neskôr sa dozvedela, že u neho ide o vážnu poruchu osobnosti. Tá pravdepodobne spôsobila, že manželstvo sa zhoršovalo, nehádali sa len vtedy, keď spravila všetko, čo manžel chcel. Ak nie, trestal ju výčitkami, samotou a neskôr aj písaním mailov celej rodine, v ktorých ju urážal. Niekoľkokrát ju aj udrel - vraj ho vyprovokovala. V decembri 2012 ju vyhodil z domu. Keďže manžela napriek všetkému ľúbila, uprosila ho, aby to znova skúsili. Súhlasil s podmienkou, že mu bude za bývanie platiť nájomné, ktoré aj platila vo výške 180,- eur. Po pár týždňoch sa však situácia opakovala, prestali spolu komunikovať, intímne žiť a nehospodária spolu. Natrvalo sa odsťahovala k rodičom a zhodli sa na tom, že ich odcudzenie dospelo do štádia, keď už ani jeden z nich nechce takto ďalej žiť a že ich manželstvo nemá budúcnosť.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil, podaním doručeným súdu dňa 25.11.2013 potvrdil, že ku konaniu o rozvod manželstva nemá žiadne námietky a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti. V podaní doručenom elektronickou formou uviedol, že sa jedná o jednoduchý prípad bezdetného bezmajetkového rozvodu, nechce sa však s F. stretnúť, svoje vypočutie pokladá za zbytočné. Obaja z manželstva odchádzajú dobrovoľne a s tzv. radosťou, obaja vedie, že skončili. Uviedol, že „...F. nechcem už stretnúť najmä zo zdravotných dôvodov, zbytočne by som sa zase rozplakal, trpím silnými depresiami a beriem silné lieky, mám aj iné psychoafektívnomanické poruchy,...“.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa so sobášnym listom, lekárskou správou a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa X.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. Posledné spoločné bydlisko účastníkov je na adrese P. XX, P., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva účastníkov konania nepochádza žiadne dieťa.
Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že s odporcom sa spoznali cez internet a po krátkej známosti uzavreli manželstvo, ktoré bolo spočiatku harmonické, ale stále viac a viac sa u odporcu prejavovala duševná porucha. Trpí depresiami a poruchou osobnosti. Lieči sa, berie lieky, navštevuje psychiatričku a kvôli tejto chorobe má priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Pred uzavretím manželstva o svojej chorobe hovoril len to, že má depresie, čo odôvodňoval stratou zamestnania a partnerky. Myslela si, že takýmto typom depresií trpí každý druhý človek. Keď s ním chcela navštíviť jeho psychiatričku, vyhrážal sa jej rozchodom a keďže bola zaľúbená, nechala to tak. Ešte pred sobášom otehotnela, o dieťa však prišla. Po sobáši sa stále častejšie hádali a v decembri 2012 ju vyhodil z domu, odkedy býva u svojich rodičoch s krátkou prestávkou, kedy odporcu uprosila, aby to znova skúsili. Od júla 2013 je natrvalo odsťahovaná. Ako príčinu rozvratu manželstva označila duševnú poruchu odporcu.
Z lekárskej správy psychiatričky R.. Z. zo dňa 6.6.2012 súd zistil, že odporca je liečený na psychiatrii od r. 2004 pre depresívnu poruchu. V r. 2008 bol hospitalizovaný a prepustený s diagnózou zmiešaná porucha osobnosti, pričom napriek adekvátnej liečbe sa jeho stav opakovane zhoršuje.
Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
Manželstvo možno vymedziť ako právom upravený zväzok muža a ženy založený spôsobom stanoveným právom, s ktorým právne predpisy spájajú významné právne následky. Základným účelom manželstva je podľa Zákona o rodine založenie rodiny, ako harmonického a trvalého spoločenstva, v ktorom bude zabezpečená riadna výchova detí. Obsahom manželstva sú práva a povinnosti manželov, ich výkon a plnenie, pričom sa tu v plnej miere uplatňuje zásada rovnoprávnosti muža a ženy. Manželia majú v manželstve najmä povinnosť spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Manželstvo ako právny vzťah zaniká smrťou jedného z manželov, vyhlásením manžela za mŕtveho a súdnym rozhodnutím o zrušení manželstva rozvodom. K zrušeniu manželstva rozvodom môže prísť len v odôvodnených prípadoch, pričom dôvody, za ktorých možno manželstvo rozviesť sú ustanovené v § 23 Zákona o rodine. Súd môže manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky, za ktorých súd môže rozhodnúť o rozvode manželstva, súd berie do úvahy predovšetkým vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie a jeho dĺžku. Intenzitu narušenia vzťahov medzi manželmi treba skúmať aj s ohľadom na to, či je manželstvo schopné plniť svoj spoločenský účel.
V danom prípade súd zistil, že spolužitie účastníkov konania ako manželov trvalo necelé dva roky, pričom od februára do júna 2013 síce zdieľali spoločnú domácnosť, avšak navrhovateľka za bývanie platila odporcovi nájom vo výške 180,- eur mesačne. Intímne sa nestýkajú, pretrvávajú nezhody, hádky a konflikty, ich vzájomný vzťah a doterajšie spolužitie svedčí o tom, že intenzita narušenia vzťahov medzi manželmi je vysoká a manželstvo už nie je schopné plniť svoj spoločenský účel, čo potvrdili obaja manželia. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna, k zachovaniu manželstva obaja prezentovali jednoznačne odmietavý postoj. Najmä zhodnými tvrdeniami účastníkov mal teda súd za plne preukázané, že medzi účastníkmi už dlhšiu dobu nedochádza ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to rešpektovaní dôstojnosti, vzájomnej pomoci a vytváraniu zdravého rodinného prostredia, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Vzhľadom na nezáujem účastníkov nie je možnosť obnovenia manželského spolužitia reálna, navyše manželstvo je bezdetné. Súd vzhľadom na uvedené považoval rozvrat tohto manželstva za hlboký a trvalý, keďže obaja účastníci mali možnosť aj v priebehu tohto konania pričiniť sa o urovnanie vzťahov, a v prípade obojstranného záujmu sa pokúsiť o záchranu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval najmä zdravotné dôvody na strane odporcu, ktoré aj sám potvrdil. Je však potrebné uviesť, že v danom prípade išlo zároveň aj o neuvážené uzavretie manželstva, nakoľko účastníci konania pred uzavretím manželstva vopred dôkladne nepoznali svoje morálne kvality, svoj psychický a fyzický zdravotný stav a aj táto nedostatočná znalosť viedla k rozvratu manželstva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, pričom súd nezistil také pomery niektorého z účastníkov, ani okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.