Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1073-2013.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/1073/2013
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: F. K., X.. XX.XX.XXXX, L. K. Č.. XXXX/ X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Novický, advokát so sídlom Františkánska č. 5, 040 01 Košice, proti povinnému: Š. F., X.. XX.XX.XXXX, L. P. Č.. XX/X, XXX XX B. F., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Hlavňová, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná č. 115, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 933/13, o vymoženie uloženej povinnosti 357,00 €, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
Súd ukladá povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 25,31 € na trovách právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu oprávneného.
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.07.2013 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 10Ro/401/2013-25, zo dňa 10.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2013 a vykonateľnosť dňa 04.06.2013. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 03.09.2013 pod. č.k. 12Er/1073/2013-14 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Súdny exekútor postúpil dňa 01.10.2013 tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na zastavenie exekúcie. Dňa 12.09.2013 vydal súdny exekútor vo veci upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré následne doručil povinnému. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk dňa 17.09.2013, v ktorom bol povinný náležite poučený o možnosti vzniesť proti exekúcii námietky, povinný svoje právo využil a námietky podal dňa 24.09.2013.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14-dňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota ja zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že sa povinný spravoval nesprávnym poučením v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovení § 204 a § 251 ods. 4 O.s.p.) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť, v posledný deň lehoty. V exekučnom konaní je vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty. Preto nie je možné odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v 14-dňovej lehote.
Vo svojich námietkach povinný uvádza, že povinný a oprávnená uzatvorili so Slovenskou štátnou sporiteľňou, š.p. Bratislava v roku 1991 zmluvu o pôžičke, avšak po ich rozchode zostala dcéra v starostlivosti povinného. Podľa vzájomnej dohody oprávnenej a povinného, nakoľko oprávnená začala ich pôžičku splácať, dohodli sa, že nebude povinný za ten čas žiadať od nej platenie výživného na spoločnú dcéru. Oprávnená na maloletú dcéru výživné neplatila, nakoľko splácala spoločnú pôžičku. O týchto skutočnostiach svedčí aj priložená fotokópia listu oprávnenej, ktorý bol priložený k námietkam povinného. Ďalej uviedol, že pokiaľ bude musieť zaplatiť vymáhanú sumu cestou súdneho exekútora, bude od oprávnenej žiadať spätne výživné za všetky zameškané roky. Na základe týchto skutočností žiada povinný súd, aby jeho námietkam vyhovel a exekučné konanie zastavil, nakoľko exekúcia je neoprávnená a odporuje dohode s oprávnenou.
Tunajší súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré uvádza povinný vo svojich námietkach. Oprávnený listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2013 sa vyjadril k námietkam povinného nasledovne: Oprávnený považuje tvrdenie povinného za irelevantné, a to z dôvodu, že ak by sa aj oprávnený s povinným takto dohodli, takáto dohoda by odporovala zákonu a bola by absolútne neplatná. Z dôkazu predloženého povinným nie je možné presne určiť, kedy bol tento povinnému doručený, avšak s ohľadom na jeho obsah je možné usudzovať, že tento bol doručený ešte v čase, keď povinný ako dlžník neplnil riadne a včas svoj dlh vzniknutý na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX R. R. Š.V. R., Š..J.., v súčasnosti R. R., C..R.. a v čase, keď bol vydaný platobný rozkaz proti povinnému a oprávnenej o zaplatenie 6.710,- Kčs s príslušenstvom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.03.1993. Vzhľadom na tieto skutočnosti je možné usudzovať, že k doručeniu tohto dôkazu a k tejto „dohode“ teda došlo približne v prvej polovici 90. rokov minulého storočia, teda v čase keď dcéra účastníkov konania bola ešte maloletá, a preto oprávnený považuje za potrebné poukázať na § 97 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine platného a účinného v rozhodnom čase: „Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je však takéto započítanie prípustné.“ S poukazom na citované ustanovenie je zrejmé, že „dohoda“ v tomto znení odporuje zákonu. Pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nie je započítanie možné ani dohodou. Takáto dohoda totiž odporuje kogentným ustanoveniam zákona, preto je postihnutá absolútnou neplatnosťou so všetkými následkami, ktoré s ňou tento zákon spája. Na základe uvedených skutočností má oprávnený za to, že táto dohoda je absolútne neplatná, a preto nemá žiaden vplyv na výkon exekúcie a nepredstavuje prekážku spôsobilú zapríčiniť zastavenie prebiehajúcej exekúcie. Ďalej sa oprávnený domnieva, že v tomto prípade nie je daný dôvod na vznesenie námietok proti exekúcii zo strany povinného, pretože poukázanie na vyššie spomínanú dohodu neobstojí, a to z dôvodu jej už preukázanej absolútnej neplatnosti. Povinný neuviedol žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré možno vzniesť námietky proti exekúcii, navyše v zmysle § 50 Exekučného poriadku námietky musia byť odôvodnené, avšak takéto odôvodnenie námietok podľa názoru oprávneného povinný neuviedol. Oprávnený má rovnako za to, že povinný neuviedol ani jeden zo zákonných taxatívne určených dôvodov na zastavenie exekúcie. Navyše oprávnený je presvedčený, že v tomto prípade neprichádza do úvahy aplikácia ani jedného z taxatívne určených dôvodov na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený považuje námietky a návrh na zastavenie exekúcie za neodôvodnený a bezpredmetný, a preto navrhuje súdu, aby súd námietky ako aj návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Podané námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Konanie o námietkach je sporom, v ktorom súd rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Konajúci súd za účelom rozhodnutia o podaných námietkach vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť. Vo svojich námietkach povinný poukazuje na uzavretú dohodu medzi ním a oprávneným, ktorej dohode podľa tvrdenia povinného odporuje vykonávanie exekúcie. Súd nemohol považovať predmetnú kópiu listu za relevantný dôkaz, nakoľko z obsahu listu nevyplývala žiadna dohoda odporujúcich strán. Dohoda je dvojstranným právnym úkonom, ktorá musí vyjadriť aj vôľu toho, kto takúto dohodu uzatvára. Predmetný list bol podľa tvrdenia povinného adresovaný jemu, pritom nie je ani datovaný, nie je podpísaný povinným (hoci sa na uzavretie písomnej dohody vyžaduje vyjadrenie oboch strán), nie je ani jednoznačne určená osoba odosielateľa a adresáta. Okrem už uvedeného predmetná dohoda nič nemení na tej skutočnosti, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, ku ktorému sa povinný vôbec nevyjadril, ani ho nenamietal. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by mohol súd predmetným námietkam vyhovieť, nakoľko námietky neobsahujú ani jeden z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúcia začala a je vedená na základe právoplatného a vymáhateľného exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a oprávnene, a nenastali dôvody uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd námietky povinného proti exekúcii zamietol ako zjavne neopodstatnené a nedôvodné.
Zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie. Konanie o zastavenie exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezistil žiadny relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2013 uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podané vyjadrenie k námietkam povinného vo výške 25,31 €. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Z toho vyplýva, že povinný je povinný nahradiť nielen súdnemu exekútorovi ale aj oprávnenému trovy, ktoré mu vznikli v rámci exekučného konania. Podľa ustanovenia § 200 ods. 3 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. To znamená, že aj pre trovy, ktoré vznikli oprávnenému v rámci exekučného konania, platí, že ich exekútor vymôže ako príslušenstvo pohľadávky niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a oprávnenému ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov voči povinnému, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom vo vyjadrení vo výške tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k námietkam povinného) po 13,28 eur, paušálne výdavky 1x 7,81 eur a DPH.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia za podané vyjadrenie k námietkam vo výške 25,31 €. Následne exekútor predmetné trovy vymôže v súlade s § 200 ods. 3
Exekučného poriadku ako príslušenstvo pohľadávky niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky.
Poučenie:
Proti výroku o námietkach možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Proti výroku o zastavení konania a proti trovám konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).