Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-68-2006.pdf
PDF · 110.77 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/68/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľky: O. C., H.. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, C., zast. advokátom JUDr. Petrom Pandym, so sídlom L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské Nivy č. 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o zaplatenie 426,44 € (12.847,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 25,49 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 06.09.2005, osobne podaným na tunajší súd dňa 08.09.2005, sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie 12.847,- Sk (od 01.01.2009 suma 426,44 €) s príslušenstvom a náhrady trov súdneho konania, titulom nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, t. j. 10.09.2002.
Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, že u právneho predchodcu odporcu v Slovenskom plynárenskom priemysle š. p. bola v roku 2001 v pracovnom pomere. Nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 odvodila navrhovateľka od § 14 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 až 2003 uzavretej medzi Slovenským plynárenským priemyslom, š.p. a Plynárenským odborovým zväzom, podľa ktorého sa zamestnávateľ (odporca) zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskom výsledku vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku. Termín vyplatenia podielov bol v kolektívnej zmluve stanovený na výplatný termín za mesiac august príslušného roka.
Akciová spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v súlade s §§ 154 až 220 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe Uznesenia vlády SR č. 317/2001 zo dňa 11.4.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik. Slovenský plynárenský priemysel š. p. bol zrušený bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý tento majetok, práva, povinnosti a záväzky dňa 1.7.2001 vložil do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s..
Odporca nevyplatenie podielu na hospodárskom výsledku odôvodnil navrhovateľke tým, že zisk z 1. polroka prešiel do základného imania SPP, a. s. a druhý polrok roka 2001 bol uzatvorený so stratou. Navrhovateľka má za to, že vypracovanie čiastkových účtovných závierok, súvah a výkazov ziskov a strát nemali vplyv na konečný hospodársky výsledok SPP a.s., lebo v tom čase platný zákon č. 563/1991 Zb. v § 3 ods. 2 stanovil, že účtovným obdobím je kalendárny rok. Z výročnej správy SPP zistil, že táto uvádza zisk, ale správa nezávislého auditora a medzinárodné konsolidované výkazy k 31.12. za rok 2001 zo dňa 08.04.2002 od Deloitte & Touch spol. s r.o. uvádzal čistý zisk 591 miliónov korún. Navrhovateľka žiadala priznať žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania 16,5% ročne odo dňa 15.09.2002 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal dňa 16.01.2006 platobný rozkaz č. k. 31Ro/3543/2005-15, proti ktorému odporca včas podal odpor. V odpore uviedol, že podmienky na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku v roku 2001 neboli splnené. Vo veci konali v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní sprostredkovateľ a rozhodca. Rozhodca v tejto veci vydal rozhodnutie, pričom zamestnávateľ využil svoje právo, ktoré mu dáva zákon o kolektívnom vyjednávaní a podal námietky voči rozhodnutiu rozhodcu na Krajský súd v Bratislave.
Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, ktorí neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby sa pojednávanie, nariadené na deň 9.12.2013, konalo aj v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise: Pracovná zmluva zo dňa 15.5.1997, výpoveď zo dňa 30.1.2004, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2004, mzdový list navrhovateľky, Kolektívna zmluva SPP, š. p. uzatvorená na roky 2001 až 2003, vrátane jej Dodatkov 1, 2, 3 a 4, Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 odporcu, Kolektívna zmluva SPP, a. s. na roky 2002 až 2003, výpis z obchodného registra odporcu, rozhodnutia rozhodcu pre riešenie kolektívnych sporov Ing. Jaroslava Kulicha zo dňa 01.06.2004 a zo dňa 17.12.2007, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Sp/34/2006-183 zo dňa 28.9.2007 a č.k. 3Sp 28/2011-129 zo dňa 10.01.2012 a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Z pracovnej zmluvy zo dňa 15.5.1997, uzavretej medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľkou, súd zistil, že pracovný pomer navrhovateľky u právneho predchodcu odporcu vznikol dňa 15.5.1997. Miestom výkonu práce bola Rožňava.
Dňa 30.1.2004 si navrhovateľka prevzala výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v zmysle ktorej mal pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončiť dňa 30.04.2004 uplynutím 3- mesačnej výpovednej doby. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, v dôsledku ktorého sa zrušilo pracovné miesto zamestnanca a tento sa tak stal pre zamestnávateľa nadbytočným.
Zároveň dňa 30.1.2004 uzatvorila navrhovateľka s odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu tak skončil dňa 30.01.2004.
Z výpisu z obchodného registra odporcu súd zistil, že akciová spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v súlade s §§ 154 až 220 zák. č. 513/91 Zb. v znení noviel, s dňom zápisu do obchodného registra 01.07.2001, v dôsledku Rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo dňa 11.04.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, IČO: 00 211 290 zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňa 01.07.2001 vložil do akciovej spoločnosti, Slovenský plynárenský priemysel, a. s.
Podľa § 14, s názvom Podiely na hospodárskych výsledkoch, Kolektívnej zmluvy SPP š. p. uzavretej dňa 15.11.2000 na roky 2001 až 2003 medzi SPP, š. p. ako zamestnávateľom a odborovými základnými organizáciami (ďalej len "OZO") pôsobiacimi v SPP, š. p., zastúpenými predsedom Plynárenského odborového zväzu Q. E., zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š. p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka.
Dňa 11. decembra 2001 uzavreli odporca a predseda Plynárenského odborového zväzu ("POZ") Q. E. Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorým sa pre rok 2001 zrušil celý paragraf 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch". Nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 - "Doplnkové dôchodkové poistenie" atď. ... . Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 a nadobudol účinnosť dňom jeho podpisu zmluvnými stranami, t. j. dňom 11.12.2001. Nadobudnutím účinnosti tohto dodatku už nebolo možné odvolávať sa na § 14 a požadovať vyplatenie podielov v zmysle tohto ustanovenia.
Podľa Výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2011 odporcu, ktorý tvoril prílohu k daňovému priznaniu k dani z príjmov odporcu, hospodárskym výsledkom odporcu v roku 2001 bola strata.
Rozhodca pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ing. Jaroslav Kulich v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a. s. a Plynárenským odborovým zväzom rozhodnutím zo dňa 01.06.2004 rozhodol tak, že zamestnávateľ
- Slovenský plynárenský priemysel, a. s. je povinný zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu 31.12.2001 vykonával u odporcu práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12 847,- Sk (od 01.01.2099 suma 426,44 €), a to ako podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2007 č. k. 4Sp/34/2006-183 na návrh Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. rozhodnutie rozhodcu Ing. Jaroslava Kulicha zo dňa 1.6.2004 zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou rozhodcu vec opätovne prejednať.
Rozhodnutím zo dňa 17.12.2007 rozhodca Ing. Jaroslav Kulich v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy rozhodol tak, že nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 z 15.11.2000 nepriznal.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.01.2012 č. k. 3 Sp 28/2011-129 rozhodol tak, že rozhodnutie rozhodcu Ing. Jaroslava Kulicha, rozhodcu pre kolektívne spory Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy zo dňa 17.12.2007 vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 zrušil a vec rozhodcovi vrátil na ďalšie konania. Zároveň v odôvodnení uviedol, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi (Slovenský plynárenský priemysel, a. s.) na ďalšie konanie, pričom bude povinnosťou odporcu a konajúceho orgánu vo veci nárokov na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 opätovne rozhodnúť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2012.
Z oznámenie rozhodcu Ing. Jaroslava Kulicha zo dňa 15.10.2012 a zo dňa 26.08.2013 súdu vyplynulo, že tento vo veci ďalej nekoná, ani nevydal nové rozhodnutie.
Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období od 01.5.2001 do 01.4.2002 (Zákonník práce), postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje zákon.
Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb., v kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Ak tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky zamestnancov, vzťahuje sa to na zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, ak sa výslovne neustanovuje inak. Zamestnávateľmi, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, sa na účely tohto zákona rozumejú všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej výdavky na mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky sú zabezpečované jej finančným vzťahom na rozpočet zriaďovateľa.
Podľa § 20 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb., nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
Podľa § 111 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb., zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.
Podľa § 111 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb., mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 111 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb., mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.
Podľa § 111 ods. 4 zák. č. 65/1965 Zb., zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 112 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb., zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.
Podľa § 112 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb., zamestnancom sa nezávisle od celkových výsledkov zamestnávateľov zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.
Podľa § 112 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb., zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.
Pojem mzda z právneho hľadiska vychádza z jej ekonomickej úlohy. Súvisí s účasťou zamestnanca v spoločenskej výrobe a v službách vo forme pracovnoprávneho vzťahu. Predstavuje odmenu za vykonanú prácu, ktorá sa realizuje podľa vopred stanovených zásad mzdovej politiky konkretizovaných najmä v mzdových sústavách a ustanoveniach kolektívnych zmlúv. Mzda za prácu má peňažnú formu, vyjadruje určité množstvo a kvalitu práce podľa vopred stanovených noriem, odráža celkovú efektívnosť príslušnej organizácie, význam príslušnej pracovnej profesie, jej kvalifikačnú náročnosť a individuálny výkon a prínos zamestnanca. Z tohto hľadiska mzda vyjadruje na jednej strane individuálne oprávnenie zamestnanca na mzdu, na druhej strane najmä povinnosť zamestnávateľa odmeňovať zamestnancov za vykonanú prácu nielen v predpísanej miere, ale aj progresívnym spôsobom.
Mzda sa teda viaže na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancom za jeho vykonanú prácu podľa množstva, akosti a vopred stanovených noriem.
Mzda je splatná za predchádzajúce mesačné obdobie, prémie a odmeny sa môžu vyplatiť za dlhšie časové obdobie. Ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, mzda je splatná v deň jeho skončenia. Prémie a iné pohyblivé zložky mzdy, výška ktorých nie je v čase skončenia pracovného pomeru známa, sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení ich výšky. U odporcu bol deň určený na výplatu mzdy stanovený na 10. deň nasledujúceho mesiaca.
Kolektívna zmluva môže byť prameňom práva zásadne len vtedy, ak jej ustanovenia sú všeobecnej povahy a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ide o tzv. normatívnu zmluvu, ktorú nevyhnutne treba odlišovať od individuálnych právnych aktov vzťahujúcich sa len na určitý individuálny, výnimočný prípad, ktoré zakladajú, menia a rušia práva a povinnosti konkrétne určených subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Okrem normatívnej časti obsahuje aj záväzkovú časť, ktorá reprezentuje záväzky zmluvnej povahy a záväzky morálne. Z normatívnej časti kolektívnej zmluvy upravujúcej mzdové a pracovné podmienky vznikajú pre pracovníka nároky, ktoré môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru.
Prínos práce zamestnanca pre zamestnávateľa nemožno vždy oceniť v rámci zamestnancovej základnej mzdy alebo platu. K jeho motivácii slúžia aj podiely na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa. Pravidlá pre ich poskytovanie musia byť stanovené pre vyplatenie určitej peňažnej čiastky (časti mzdy) vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne na základe splnenia vopred stanovených merateľných ukazovateľov. V danom prípade podmienkou priznania podielov na hospodárskych výsledkoch a ich tvorba bola odvíjaná od hospodárskeho výsledku zamestnávateľa za rok 2001, z ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š. p. Pod pojmom priaznivé hospodárske výsledky treba rozumieť stav, keď zamestnávateľ v príslušnom období, v tomto prípade kalendárnom roku 2001, dosiahne zisk - kladný hospodársky výsledok po tom, čo splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych skutočností. Z Výkazu ziskov a strát k 31.12.2001, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým priznaním za rok 2001, je zrejmé, že odporca vykázal v riadku 60 hospodársky výsledok za účtované obdobie roka 2001 v mínusovej hodnote, teda vykázal stratu.
Pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku na výplatu tejto pohyblivej zložky mzdy. Pohyblivé zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na ich výplatu zamestnanec získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ neexistuje norma upravujúca priznanie podielov podľa vopred vydaných interných predpisov, dojednaní v dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na jej priznaní, ak je priznaná - teda existuje nárok na jej vyplatenie napríklad v kolektívnej zmluve, stane sa jej vyplatenie zložkou nárokovou. V danom prípade už v čase podania návrhu na súd, bolo ustanovenie kolektívnej zmluvy a to § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch" - pre rok 2001 zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti dňa 11.12.2001, ktorý dodatok za POZ uzavrel a podpísal jeho predseda Q. E., ktorý za POZ rovnako uzavrel a podpísal aj Kolektívnu zmluvu SPP, š. p. uzavretú na roky 2001 až 2003, všetky jej predchádzajúce dodatky č. 1, 2 ako aj posledný dodatok č. 4 a Kolektívnu zmluvu SPP, akciovej spoločnosti na roky 2002 až 2003.
Nové ustanovenie upravujúce poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 v Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti nebolo prijaté, preto sa vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy navrhovateľky. V danom prípade však 01.04.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š. p., na roky 2001 až 2003. Aj v prípade, že by nárok navrhovateľky na zaplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nezanikol uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a. s., pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nebola splnená základná podmienka spočívajúca v tom, že odporca nedosiahol
v roku 2001 kladný hospodársky výsledok, preto odporca nie je povinný zaplatiť navrhovateľke podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001.
Navrhovateľka vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.12.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.12.2013 navrhovala, aby bol v konaní vypočutý ako svedok Q. E., vtedajší predseda odborov, k okolnostiam, za akých došlo k podpisu dodatku č. 3 ku kolektívnej zmluve. Súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal dokazovanie výsluchom tohto svedka, nakoľko z jeho výpovede nemohla vyplynúť žiadna skutočnosť, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu. Samotný navrhovateľ netvrdil žiadnu konkrétnu okolnosť, ku ktorej by malo dôjsť pri podpise dodatku č. 3 ku kolektívnej zmluve, ktorá by mala mať vplyv na posúdenie nároku navrhovateľa, a ktorú by mal teda svedok svojou výpoveďou potvrdiť.
Súd zdôrazňuje, že aj v prípade, že by nebolo ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy na rok 2001 vypustené uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s., pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001, nebol v danom prípade splnený základný predpoklad, pretože odporca nedosiahol v rozhodnom období (v roku 2001) kladný hospodársky výsledok.
Súd poukazuje na to, že z hľadiska určenia hospodárskeho výsledku je rozhodujúci Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 predkladaný odporcom Daňovému úradu a nie výročná správa, ako tvrdí navrhovateľka. Výročná správa sa zostavuje na základe iných finančných ukazovateľov (vypracováva sa tzv. konsolidovaná závierka) a táto z právneho hľadiska pre posúdenie hospodárskeho výsledku odporcu nemôže byť záväzná. Jediným záväzným a určujúcim dokumentom v tomto prípade je výkaz predkladaný príslušnému daňovému úradu, z ktorého jednoznačne pre dané obdobie vyplýva záporný hospodársky výsledok (strata). Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za dôvodné a hospodárne ani vykonanie dokazovania znaleckým posudkom na zistenie hospodárskeho výsledku odporcu za rok 2001. Daňový úrad ani iný štátny kontrolný orgán nespochybnil údaje uvádzané odporcom vo výkazoch predložených príslušným finančným orgánom.
V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že z pôvodného ust. § 14 Kolektívnej zmluvy na rok 2001 nevyplýva konkrétny nárok žiadneho zamestnanca (teda ani navrhovateľa) na vyplatenie akéhokoľvek podielu na hospodárskom výsledku odporcu za rok 2001. V tomto ustanovení kolektívnej zmluvy sa odporca iba zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov mal byť upravený vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným s POZ. K prijatiu takéhoto vnútropodnikového predpisu nedošlo. Z pôvodného ust. § 14 Kolektívnej zmluvy na rok 2001 nevyplýva za akých konkrétnych podmienok, a ktorým zamestnancom mal byť prípadne podiel na hospodárskom výsledku vyplatený. Pri absencii úpravy takýchto konkrétnych podmienok, či už v kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise odporcu, vychádzajúc zo znenia § 14 kolektívnej zmluvy, nemožno konštatovať, že by navrhovateľke (ako aj ktorémukoľvek inému zamestnancovi) odporcu vznikol nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi vo veci priznal na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala. Trovy konania odporcu sú odporcom zaplatený súdny poplatok za odpor podaný proti platobnému rozkazu v sume 25,49 € (do 31.12.2008 suma 768,- Sk).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).