Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-13-2013.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci žalobcu: O.. Z..L. D., E.. X.X.XXXX, I. Š. XXX/X, S., proti žalovanej : Ľ. M., E.. X.XX.XXXX, I. L. X, D., v konaní o náhradu škody takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3916,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne, ktoré úroky je povinná platiť od tretieho dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia , to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 234,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa X.X.XXXX sa domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 3916,88 eur. Vo svojej žalobe uviedol, že žalovaná v roku 2005 nadviazala s ním vzťah a v priebehu roku 2005 vylákala od neho peňažné prostriedky pod zámienkou zaobstarania dobre platených zamestnaní , aby mohla zaplatiť svoje dlhy a na zaplatenie sprostredkovateľského poplatku za vybavenie práce v zahraničí, kde mala dňa 1.9.2005 vycestovať, čo ale neurobila, a dňa 7.10.2005 od žalobcu vylákala pôžičku vo výške 52.000 Sk (1726,08 eur) na úhradu svojho záväzku voči spoločnosti Z. X. S. s.r.o. Bratislava, aby sa v nej mohla zamestnať, čo ale nemala v skutočnom úmysle, pričom zo žalobcom poskytnutej sumy uhradila žalobcovi iba sumu 1000 Sk (33,19 eur), hoci sa dňa 25.7.2006 písomne zaviazala, že bude žalobcovi plniť v mesačných splátkach po 1000 Sk (33,19 eur). Predmetné konanie žalovanej bolo klasifikované Okresným súdom Košice II ako trestný čin podvodu žalovanej podľa úst. § 250 ods. 1,2 Zákona č. 140/1961 Zb..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, pripojeným spisom Okresného súdu D. U. XT/XX/ XXXX, zmluvou o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa X.XX.XXXX, prípisom Z. T. zo dňa 4.3.2009, výpismi o vkladoch v hotovosti, a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Pojednávania dňa 9.XX.XXXX sa nezúčastnila žalovaná , u ktorej doručenie bolo vykázané riadne a včas a ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Súd v súlade s úst. § 101 ods. 2 OSP konal a pojednával v neprítomnosti žalovanej.
Okresný súd D. U. rozsudkom zo dňa X.X.XXXX Č..D.. XT/XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX uznal za vinnú žalovanú, že na presne nezistených miestach v Košiciach, potom, ako nadviazala priateľský vzťah s poškodeným (v tomto konaní žalobcom) pod zámienkou zaobstarania dobre platených zamestnaní, aby mohla uhradiť svoje dlhy, vylákala od neho pôžičku koncom júla 2005 vo výške 20.000 Sk (602,52 eur) na zaplatenie sprostredkovateľského poplatku za vybavenie práce v zahraničí , kde mala dňa 1.9.2005 vycestovať, čo ale neurobila a dňa 7.10.2005 od neho vylákala pôžičku vo výške 52.000 Sk (1726,08 eur) na úhradu svojho záväzku voči spoločnosti Z. S. S..X..F.. Bratislava aby sa v nej mohla zamestnať, čo ale nemala v skutočnom úmysle, pričom zo sumy 72.000 Sk (2389,96 eur) mu doposiaľ vrátila iba čiastku 1000 Sk (33,19 eur), hoci dňa 25.7.2006 sa písomne zaviazala, že mu pôžičky splatí v mesačných splátkach po 1000 Sk (33,19 eur) počínajúc mesiacom august 2006, čím poškodenému (v tomto konaní žalobcovi) spôsobila škodu vo výške 71.000 Sk (2356,77 eur) , teda na škodu cudzieho majetku sa obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu, nie malú. Tým spáchala trestný čin podvodu podľa §250 ods. 1,2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, za to jej ukladá podľa § 250 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) , § 59 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, podľa § 287 os. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu vo výške 2356,77 eur poškodenému (v tomto konaní žalobcovi). Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na konanie o veciach občiansko-právnych.
Z predloženej Zmluvy o pôžičke súd zistil, že XX.X.XXXX bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi veriteľom - žalobcom a dlžníkom - žalovanou. V článku 2 zmluvy je uvedené, že veriteľ požičiava dlžníkovi sumu 190.000 Sk. Dlžník sumu preberá s tým, že sa zaväzuje vrátiť veriteľovi pôžičku vo výške 190.000 Sk v mesačných splátkach na účet veriteľa v Slovenskej sporiteľni a to po 1000 Sk mesačne do 15.teho v kalendárnom mesiaci počnúc augustom 2006. V prípade prechodu na euro, prepočíta sa 1000 Sk na euro.
Dňa 6.10.2005 bola spísaná žiadosť dlžníka - žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru od veriteľa Z. S. S.. S. X..F.. , v bode 5 zmluvy je uvedená požadovaná výška úveru 104.004,-Sk, splatnosť úveru (počet/splatnosť) 30/6/2024, poskytnutá čiastka 52.002 Sk a mesačná splátka 2889 Sk.
Spoločnosť PX. prípisom zo dňa 4.X.XXXX oznámila žalobcovi, že nakoľko v súlade so zmluvou o úvere uhradil všetky záväzky, v prílohe mu zasielajú vystavenú blankozmenku, ktorá slúžila ako zabezpečovací prostriedok.
Žalovaná založila do spisu listinný dôkaz- vklad v hotovosti na bežný účet v prospech exekútora vo výške 2357 eur.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.5.2011 uviedol, že rozsudok Okresného súdu D.U. U. S..Y.. XT/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, D. bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu podvodu určil zo sumy 189.000 Sk (6273,65 eur) žalobcovi náhradu škody v adhéznom konaní vo výške 2356,77 eur a so zvyškom v trestnom konaní pôvodne uplatneného nároku na náhradu škody odkázal poškodeného - žalobcu na konanie vo veciach občiansko-právnych. Zvyšok náhrady škody v tomto občianskoprávnom konaní je teda 3916,88 eur. Keďže žalovaná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladá vykonateľný trestný rozsudok Okresného súdu D.Š. U. S..Y.. XT XX/XXXX Y. B. X.X.XXXX, podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie sumy 2356,77 eur tak, ako to predmetný trestný rozsudok zakladá a to exekútorskému úradu O.. Z. G. , Bratislava. Podľa listinných dôkazov predložených žalovanou, žalovaná plnila až na základe exekučného konania, kde je exekučným titulom predmetný trestný rozsudok. Z listinných dôkazov plynie, že žalovaná doposiaľ neuhradila v exekučnom konaní celú vymáhanú sumu ani trovy exekúcie. Možno teda rezumovať, že plnenie žalovanej súdnemu exekútorovi nemá žiadnu súvislosť s aktuálnym občiansko-právnym konaním o náhrade škody, kde sa žalobca domáha od žalovanej plnenia, na ktoré ho odkázala trestný súd v trestnom rozsudku, teda sumy 3916,88 eur.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v priebehu roku 2005 sa zoznámil so žalovanou, ktorá pracovala v spoločnosti F. D., kde si kupoval mobilný telefón. Žalovaná sa k nemu ozvala s tým, či jej nemôže pomôcť, pretože prišla o zamestnanie, resp. prichádza o zamestnanie. Bol s ňou dlhšie v kontakte, keďže mal určité problémy s mobilným telefónom a mal kontakt na žalovanú. Žalovaná iniciovala s ním stretnutie, kde ho požiadala, či jej nevie finančne pomôcť, pretože prichádza o prácu, strechu nad hlavou a má malého syna. Niekoľkokrát ho požiadala o finančnú pomoc. V roku 2005 jej požičal peniaze na jej iniciatívu, ktoré podľa jej slov mala použiť na zaplatenie svojich dlhov, preddavkov na nájomné, úpravu a zariadenie bytu, celkovo vo výške 86.000 Sk. Žalovaná si nemohla nájsť zamestnanie, opätovne ho požiadala, či jej nemôže nájsť zamestnanie, on jej našiel zamestnanie v zahraničí. Žalovaná do zahraničia nevycestovala, peniaze mu však nevrátila a prestala s ním komunikovať. Ozvala sa o mesiac, o dva, s tým, že si našla prácu v spoločnosti Z. X. D. ale nakoľko má v tejto spoločnosti dlhy, musí ich najprv vyrovnať, aby sa mohla zamestnať. Požiadala žalobcu, aby žalobca vo svojom mene pre žalovanú uzatvoril so spoločnosťou Z. X. tzv. zmluvu o úvere, s tým, že ona tento úver bude splácať. On ju upozornil, že zo sumy 52.000 Sk ktorá mu bola poskytnutá ako úver je potrebné zaplatiť až 104.000 Sk a to podľa podmienok spoločnosti Z. X.. Žalovaná ho ubezpečila, že v spoločnosti sa zamestná a že nebude pre ňu problém splácať úver vo výške 104.000 Sk. Žalobca od spoločnosti Z. X. úver vo výške 52.002 Sk obdŕžal niekedy na jeseň r. 2005, on tie peniaze poskytol žalovanej, ktorá sa už neozvala a následne žalobca zistil, že žalovaná v spoločnosti Z. X. sa nezamestnala. Žalovaná prestala komunikovať so žalobcom a on mal podozrenie, že konanie žalovanej vykazuje známky trestného činu, podal podnet na začatie trestného stíhania. Žalovaná bola uznaná vinnou z trestného činu podvodu. V roku 2006 žalobca inicioval stretnutie so žalovanou, kde uzatvorili dohodu o výške jej záväzku. Teda listina z roku 2006 je svojim obsahom dôkazom, ktorý odôvodňuje nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 189.000 Sk. Následne po spísaní listinného dôkazu, ktorý odôvodňuje výšku jeho nároku na náhradu škody v tomto konaní, žalovaná mu na jeseň r. 2007 zaslala sumu 1000Sk. Následne bolo začaté trestné stíhanie, žalovaná bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu D.U. U. XT/XX/XXXX Y. B. X.X.XXXX. Bola uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu podvodu za konanie v roku 2005 a bola jej uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 2356,77 eur a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalobca uviedol, že zvyšok škody pozostáva z čiastky 3916,88 eur, keďže škoda mu bola spôsobená v celkovej výške 6.273,65 eur a v trestnom konaní mu bola priznaná suma 2356,77 eur.
Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že má za to, že sú naplnené všetky zákonné dôvody na vydanie súdneho rozhodnutia o náhrade škody v jeho prospech. V priebehu roku 2005 od neho žalovaná vylákala peňažné prostriedky , ktoré tvrdila, že potrebuje na pracovné zamestnanie, na úhradu svojich dlhov, na základné životné potreby vo výške 86.000 Sk a neskôr 52.000 Sk, ktoré sa vybavili ako pôžička od spoločnosti Z. X. , keď žalovaná tvrdila, že sa v spoločnosti Z. X. zamestná. Žalovaná tvrdila, že v spoločnosti Z. X. má nejaké dlhy a nemôže sa tam zamestnať, pokiaľ tieto dlhy nevyrovná. Preto žalobca vo svojom mene vybral pôžičku, tým že žalovaná ústne a neskôr písomne sa zaviazala, že celú sumu 190.000 Sk mu uhradí. Po obdŕžaní peňažných prostriedkov od spoločnosti Z. X. žalovaná prestala s ním komunikovať, nedvíhala telefóny, nereagovala na písomné výzvy. Žalobca mal podozrenie, že konanie žalovanej voči jeho osobe vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Oznámil tieto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní. Vyšetrovateľ a prokurátor ustálili toto konanie ako konanie v rozpore s trestným zákonom a vo veci neskôr trestný súd D. U. vydal rozhodnutie, v ktorom označil konanie žalovanej ako podvodné konanie a bola uznaná za vinnú. Žalobca uviedol, že v trestnom konaní konaní si uplatnil náhradu škody vo výške 189.000 Sk, keďže v priebehu roku 2007 mu žalovaná uhradila raz 1000 Sk. V trestnom konaní súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi škodu vo výške 2356,77 eur a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie. Zároveň existuje nespochybniteľný dôkaz a to zmluva o pôžičke z roku 2006 ako jednoznačné potvrdenie žalovanej, že výška škody, ktorú mu svojim zavineným konaním spôsobila je 189.000 Sk. Žalovaná teda porušila povinnosti, ktoré mala voči jej osobe a porušením týchto povinností mu vznikla škody vo výške 189.000 Sk, tak ako to zakladá tzv. zmluva o pôžičke, teda existuje jednoznačná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovanej a výškou škody, ktorá mu vznikla a že takto konala žalovaná úmyselne. Uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 2% ročne, ktoré žiada priznať od tretieho dňa po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia.
Podľa § 420 ods. 1,3 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Uvedené ust. upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť spočínať si tak, aby sa nikomu neškodilo, pričom statky v ňom vymenované sú chránené aj inými ust. či už OZ alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinnosti pri ich ochrane spájajú zodpovednostné následky, preto ak bola porušená konkrétna povinnosť použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ust., ak však tieto konkrétne ust. neboli porušené a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do vymenovaných chránených statkov a spôsobila sa na nich škoda, treba skúmať, či ten, kto takto zasahoval si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám alebo či si takto nepočínal, lebo ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu § 415 OZ a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu, t.zn. že porušenie uvedenej preventívnej povinnosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody podľa § 420 OZ. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným a obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.
Na základe vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, ako aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu D. U. XT/XX/XXXX a v súlade s vyššie cit.zák. ustanoveniami, súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi škodu vo výške 3916,88 eur spolu s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 v znení zákona č. 281/2010 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8%-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 2% ročne z istiny, ktorý si žiada priznať od tretieho dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, čo mu súd aj priznal.
O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania rozhodol súd podľa úst. § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v zmysle ktorého, ak je žalobca konania od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ceny (z úhrady) a podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť sumu 234,50 eur na účet Okresného súdu D. U..
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. t.j. podľa zásady úspešnosti a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, žiadne trovy konania nevznikli a žalovaná, ktorá bola v konaní neúspešná, nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.