Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-387-2013.pdf
PDF · 108.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/387/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu : CEE COLLECT FUND 1LTD so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi 2408, Nikózia, Cyprus, IČO: HE 308237, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 30,036 01 Martin, IČO: 367 15 352, proti žalovanému: Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX S. XXX, o zaplatenie 1.201,93 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.201,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 15.07.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom január 2014 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok.
Žalovaná je p o vi n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 72,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 166,13 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie Gallo s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.11.2005 uzatvorila žalovaná so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Prehľad čerpania úveru žalovanou preukazuje výpis Uviedol ďalej, že žalovaná podpisom zmluvy vyslovila súhlas aj so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa. Žalovaná sa zaviazala povolené prečerpanie splácať pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovanej z jej účtu a to vždy k momente vzniku pohľadávky žalovanej z jej účtu a v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Pôvodný veriteľ svoj záväzok splnil a žalovanej poskytol povolené prečrpanie k účtu. Žalovaná využila možnosť prečrpania svojho bežného účtu v zmysle zmluvy avšak svoj záväzok vrátiť pôvodnému veriteľovi prečerpanie nesplnila riadne a včas. Žalovaná bola na splnenie svojho záväzku vyzvaná. Ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval dlh voči žalovanej vo výške 1.201,93 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 21.08.2012 medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo následne k postúpenie pohľadávky na žalobcu voči žalovanej. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania v zákonnej výške 8,50% ročne odo dňa spísania návrhu, t.j. od 15.07.2013 do zaplatenia.
Žalovaná so žalobou súhlasila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to Zmluvou o bežnom účte zo dňa 16.11.2005, prehľadom platobnej histórie-výpisom z účtu žalovanej, výzvou na úhradu zo dňa 23.08.2012, oznámením o postúpení zo dňa 23.08.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
zmluvou o postúpení zo dňa 14.08.2012 vrátane prílohy, vyjadrením žalobcu zo dňa 05.12.2013 a základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Podľa Zmluvy o bežnom účte zo dňa 16.11.2005 Postupca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 29.5.2006 v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu ( ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal zriadiť pre žalovanú v rámci flexiúčtu bežný účet, č.ú. 1824244256/0200 s povoleným prečerpaním na účte s maximálnym denným limitom 15 000,- Sk. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty a majiteľ zmluvy vyhlásil, že je s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. V zmysle záverečných ustanovení zmluvy - písm. o), právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR.
Podľa Článku 4. bod. 4.1.1. a 4.1.2. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty ( ,,ďalej len ,,VOP“), zmluvou o bežnom účte Vám zriaďujeme bežný účet v SK alebo CM, ktoré oznamujeme zverejnením. Bežný účet sa zriaďuje v deň podpísania zmluvy o bežnom účte.
Podľa Článku 4. bod 4.4.1. a 4.4.5. VOP, na základe nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na Vašom bežnom účte a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na bežnom účte môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie Vám poskytneme na dobu trvania zmluvy o bežnom účte , ku ktorému sa povolené prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou pre povolený debet. Dňom vzniku debetného zostatku z dôvodu povoleného prečerpania Vám účtujeme úroky počnúc dňom vzniku debetného zostatku na Vašom bežnom účte do dňa predchádzajúceho dňu úplného zaplatenia dlžnej čiastky zodpovedajúcej debetnému dodatku najviac do výšky povoleného prečerpania. Podľa Článku 4., bod 4.5.1. VOP, sme oprávnení vykonať bankové inkaso na ťarchu Vášho bežného účtu aj prípade, ak na Vašom bežnom účte nie dostatok peňažných prostriedkov aj pre prípad bankového inkasa nie je na Vašom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov. Ak sa zúčtovaním prekročí hranica povoleného prečerpania účet sa dostane do nepovoleného prečerpania . Podľa Článku 7 , bod. 7.8.1. VOP, zmluvu o účte je možné skončiť dohodou, výpoveďou a zánikom zmluvy o účte. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 postupca pôvodný veriteľ VÚB banka, a.s. postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávky vzniknuté na základe zmlúv so všetkými právami s nimi spojenými, medzi ktorými bola aj pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania. Na základe uvedeného je preto žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Z výzvy zo dňa 23.08.2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.342,16 eur vzniknutej zo zmluvy VS č. 1824244256.
Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2012 vyplýva, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že postúpil svoju pohľadávku voči nej zo zmluvy o bežnom účte č. 1824244256 na žalobcu.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.12.2013 okrem iného vyplýva, že k zosplatneniu celej žalovanej sumy došlo v deň kedy bol zrušený účet žalovanej, t.j. dňa 22.08.2012. Uviedol, že kreditná operácia bola uskutočnená dňa 11.02.2008 vo výške 10.608,- Sk z toho na vedenie konta Flexiúčet si pôvodný veriteľ započítal 187,- Sk, na účtovné položky si pôvodný veriteľ započítal 6,- Sk, na debetný zostatok si pôvodný veriteľ započítal 255,37 Sk, debetné operácie odporkyňa uskutočnila dňa 11.02.2008 vo výške 376,48 Sk, odporkyňa uskutočnila dňa 11.02.2008 vo výške 55,- Sk, odporkyňa uskutočnila dňa 11.02.2008 vo výške 200,- Sk, odporkyňa uskutočnila dňa 11.02.2008 vo výške 1051,98 Sk, odporkyňa uskutočnila dňa 12.02.2008 vo výške 8.600,- Sk. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na bežnom účte odporkyne boli v mesiaci február 2008 uskutočnené kreditné operácie vo výške 10.608,- Sk a debetné operácie vo výške 10.631,83 Sk. Debetné operácie v tomto mesiaci prevyšovali kreditné operácie o 23,83 Sk. Vzhľadom na to, na istinu úveru tento mesiac nepripadla žiadna čiastka. Na úrok úveru pripadá čiastka 348,37 Sk, ktorú získali sčítaním všetkých položiek, ktoré si pôvodný veriteľ započítal ( t.j. vedenie konta Flexiúčet, účtovné položky a debetný úrok). Rovnako sa postupuje pri výpočte debetných a kreditných operácií pri každom nasledujúcom mesiaci.
Z prehľadu platobnej histórie žalovaného vyplýva, že žalovaná má ostatok na bežnom účte -1.201,93 eur. Z výpovede žalovanej vyplýva, že so žalobou ako takou súhlasí. Je si vedomá dlhu. Na bežnom účte čerpala finančné prostriedky do debetu. Žiada, aby jej bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 80,- eur. Na dotaz súdu aby ozrejmila svoje majetkové, osobné a rodinné pomery uviedla, že jej čistý príjem je okolo 140,- eur je to príjem na dohodu. Manžel pracuje má minimálnu mzdu 317,- eur. Výdavky majú inkaso 160,- eur je v tom aj plyn, elektrina, voda. Telefón platí 10,- eur plus internet tiež 10,- eur. Maloleté nezaopatrené deti nemám. Splácam exekútora 50,- eur mesačne. Iné pravidelné mesačné výdavky nie sú. Zvyšok ide na stravu a domácnosť. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel. Bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí manželovi, nakoľko ho zdedil po otcovi. Motorové vozidlo nemajú.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
V danej právnej veci pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte a následne z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo aj k uzavretiu zmluvy o úvere. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol formálne absolútny obchodný vzťah a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere, je absolútnym obchodno záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade žeby išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov z omeškania.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola platne uzatvorená zmluva o bežnom účte, dňa 16.11.2005, ktorou postupca ako veriteľ sa zaviazal zriadiť pre žalovanú v rámci flexiúčtu bežný účet, č.ú. 1824244256/0200 s povoleným prečerpaním na účte s maximálnym denným limitom 15 000,- Sk. Pôvodný veriteľ svoj záväzok splnil a žalovanej poskytol povolené prečrpanie k účtu, čo dokumentuje a preukazuje výpis z účtu žalovanej. Žalovaná využila možnosť prečrpania svojho bežného účtu v zmysle zmluvy avšak svoj záväzok vrátiť pôvodnému veriteľovi prečerpanie nesplnila riadne a včas. Žalovaná bola na splnenie svojho záväzku vyzvaná. Ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval dlh voči žalovanej vo výške 1.201,93 eur ako to vyplýva z výpisu z účtu žalovanej. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 14.08.2012 medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo následne k postúpenie pohľadávky na žalobcu voči žalovanej a preto sa žalobca stal aktívne legitimovaná v tomto konaní.
V tejto časti preto súd považoval žalobný návrh na dôvodný a preto mu vyhovel.
Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania zo sumy 1.201,93 eur 15.07.2013, teda odo dňa spísania žalobného návrhu. Súd má za to, že k tomuto dňu bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Účet bol zrušený dňa 22.08.2012 a dňa 23.08.2012 bola žalovaná žalobcom vyzvaná na úhradu celej dlžnej sumy z titulu povoleného prečerpania na bežnom účte. Na základe uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenie vyhovel žalobe aj čo do úrokov z omeškania v požadovanej zákonnej výške 8,50 % ktorá bola v súlade so zákonom ( podľa času omeškania ) z dlžnej sumy 1.201,93 eur, priznanej súdom od 15.07.2013 do zaplatenia.
Pre úplnosť súd poukazuje, že žalovaná suma neobsahuje žiadne neprimerané úroky, poplatky či sankcie a ani iné nároky, ktoré by boli v rozpore so zákonnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Započítané riadnych úrokov a poplatkov pôvodným veriteľom bolo v súlade so zmluvou.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, prihliadnuc k jej osobným, majetkovým a rodinným pomerom, výšku pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanej uhradiť dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok vo výške 80,- eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci bol žalobca v celom rozsahu úspešný a preto má právo na plnú náhradu trov konania. Preto mu súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal plnú náhradu trov konania , ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 72 eur a z trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia u žalobcu pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vrátane platného režijného paušálu, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v návrhu na začatie konania.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto : Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ............................................................ 61,41 eur
- písomné podanie na súd - žaloba................................................................ 61,41 eur
Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál rok 2012) - 2 x 7,81 eur.
Spolu je to 138,44 eur.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. DPH z tejto sumy 138,44 eur je 27,69 eur, čo je spolu 166,13 eur, celkove trovy právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.