Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/110/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany so sídlom Škultétyho 1577/8, Topoľčany, matky: B. A., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, A., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Margita Kytnarová, advokátka so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, Topoľčany, IČO: 36 097 101, a otca: C. A., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, Nitra, IČO: 53 109 538, o zvýšenie a zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. -489 zo dňa 6. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov o zvýšení výživného, o zročnom výživnom, o zamietnutí návrhu na zníženie výživného, o trovách konania štátu a o náhrade trov konania (výroky I., II., IV., V., VI.) p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č. k. -48 zo dňa 2. decembra 2019, právoplatný dňa 9. decembra 2019 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. zo sumy 130 eur na sumu 200 eur mesačne, s účinnosťou od 27. júna 2022, výrokom II. zročné výživné za čas od 27. júna 2022 do 28. februára 2023 v sume 569,30 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody splátok, výrokom III. konštatoval, že v ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený (nadbytočne, nesprávne ), výrokom IV. návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania a výrokom VI. uložil otcovi zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania štátu v sume 64,80 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením z. č. (ďalej len „ “), 62 ods. 1, 2, 4 a 5, , , , a z. č. o rodine (ďalej len „“), z. č. (ďalej len „ “). Vecne odôvodnil, že maloletá A. sa narodila dňa XX. XXXXXXX XXXX v manželstve rodičov, ktoré rozviedol Okresný súd Topoľčany rozsudkom, č. k. -48 z 2. decembra 2019, právoplatným 9. decembra 2019, a schválil dohodu rodičov, ktorou zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 130 eur mesačne a styk otca s maloletou ponechal v neobmedzenom rozsahu. V čase rozvodu bola matka zamestnaná v E.

F. G., kde pracuje od 1. decembra 2017 doposiaľ, v tom čase na pozícii vedúca pošty v obci H.. Jej priemerný mesačný zárobok bol 975 eur v čistom. Otec v čase rozvodu pracoval ako opravár nákladných vozidiel v D., kde mal prenajatú dielňu, oficiálne nebol nikde zamestnaný, nemal ani platné živnostenské oprávnenie, podľa jeho tvrdenia mal mesačný príjem okolo 2 000 eur. Mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom z jeho prvého manželstva, na ktoré platil výživné v sume 185 eur. V čase, keď prebiehalo konanie o rozvod, už účastníci spolu nebývali, matka s maloletou bývala v dvojizbovom nájomnom byte v A., otec býval v novostavbe rodinného domu, ktorého výlučnou vlastníčkou bola matka maloletej. Rodičia maloletej mali za trvania manželstva zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 30.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. februára 2013. Návrh podala matka z dôvodu, že otec súkromne podnikal, a s návrhom súhlasil. V čase konania o rozvod manželstva rodičov otec nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty, čo v aktuálnom konaní potvrdil. Matka bola vlastníčkou rodinného domu v D., okrem toho splácala pôžičky, ktoré sú už v súčasnosti vyrovnané. Matka naďalej pracuje v E. F., G., aktuálne na pracovisku v A., jej priemerná čistá mesačná mzda je vo výške 833 eur, zamestnávateľom je hodnotená pozitívne. Býva s maloletou a s priateľom, ktorý je zamestnaný ako bezpečnostný technik na I. J. E., veliteľstvo A., a ktorého čistý mesačný príjem je v priemere 856 eur, v trojizbovom priateľovom byte, vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Mesačné náklady na bývanie predstavujú: správa bytu 189,32 eur, plyn 21 eur, elektrina 26 eur, telefóny a internet spolu približne 80 eur. Matka vlastní jednoizbový byt v A., ktorý prenajíma fyzickej osobe, z tohto titulu má mesačný príjem 380 eur. Maloletá A. je od septembra 2022 žiačkou piateho ročníka Základnej školy na ul. A. K. A.. Matka preukázala mesačné výdavky na maloletú: poplatok za členstvo v športovom klube 50 eur, lieky na alergiu 8 eur, stravné 26 eur, detské poistenie 15 eur, maliarske potreby 20 eur, školské aktivity (výlety, kino, múzeum), v priemere 9 eur, mobilný telefón 10 eur, náklady na psa maloletej 25 eur, ročne daň za psa 36 eur, ročný poplatok v jazykovej škole 500 eur. Otec je v súčasnosti súkromným podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia. Podľa daňového priznania za rok 2021 mal úhrn príjmov vo výške 2 088 eur. Po rozvode uzavrel dňa 28.11.2020 manželstvo s I. I., ktorá takisto podniká v obdobných predmetoch podnikania ako otec. Otec s manželkou a jej dcérou narodenou v jej predošlom manželstve, ktoré bolo rozvedené, a na ktorú poberá výživné od bývalého manžela v sume 60 eur mesačne, býva v dvojizbovom byte, ktorý je súčasťou budovy, v ktorej otec podniká, a ktorá sa nachádza v obci D.. Budovu spolu s bytom otcovi prenajíma fyzická osoba, na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 20. februára 2022 je výška mesačného nájomného 1 000 eur. Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť k synovi I. A., nar. X. XXXXXXXX XXXX v jeho predošlom manželstve, keďže tento ešte študuje. Otec na neho platí výživné v sume 85 eur. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože od určenia výživného došlo k takým zmenám pomerov účastníkov, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného na maloletú. Predovšetkým maloletá prirodzene vyrástla, došlo k rastu jej životných nákladov, v čase určenia výživného bola druháčka na základnej škole, v súčasnosti je na druhom stupni základnej školy. Okrem bežných nákladov na jej stravu, hygienu, ošatenie, má matka náklady na financovanie mimoškolských aktivít maloletej, ako je členstvo v športovom klube, návšteva súkromnej jazykovej školy, starostlivosť o psíka, ktorého má maloletá, pričom matka tieto výdavky aj zdokladovala. K zmene pomerov od rozvodu došlo aj u rodičov, obidvaja žijú v partnerských vzťahoch, matka s priateľom, otec s manželkou. Zmenili sa aj ich bytové pomery, matka s maloletou býva s priateľom v jeho byte, v čase rozvodu bývala sama s maloletou v prenajatom byte. Otec v čase rozvodu býval sám v rodinnom dome, ktorého výlučnou vlastníčkou bola matka, v súčasnosti býva s manželkou v byte, ktorý sa nachádza v budove, v ktorom obidvaja vykonávajú podnikateľskú činnosť. Náklady na bývanie matka, aj otec neznášajú sami, ale na týchto nákladoch sa podieľajú aj ich partneri. Čo sa týka zamestnania a príjmov rodičov, matkin príjem sa od rozvodu výrazne nezvýšil, pracuje u toho istého zamestnávateľa ako v čase rozvodu. U otca došlo k podstatnej zmene, čo sa týka práce a príjmov, pretože v čase rozvodu bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, nemal povolenie na prevádzkovanie živnosti, de facto pracoval na čierno ako opravár v dielni, ktorú si prenajímal. V súčasnosti legálne podniká, sám uviedol, že z podnikateľskej činnosti má príjem okolo 1 200 eur mesačne. K ďalšej zmene pomerov u otca došlo v tom, že v súčasnosti má okrem maloletej A. už len jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi I., ktorý ešte študuje, a na ktorého má určené výživné v sume 85 eur mesačne. K najstaršej dcére I. mu zanikla vyživovacia povinnosť. Matke vyživovacie povinnosti nepribudli. U otca došlo k zlepšeniu jeho finančnej situácie v tom, že od minulého roka podniká, zanikla mu jedna vyživovacia povinnosť, v čase rozvodu, teda v čase prvého rozhodnutia súdu o výživnom pre maloletú A., nebol zamestnaný, nepodnikal, býval sám, v súčasnosti náklady na domácnosť a bývanie znášajú spoločne s manželkou. Otec maloletej v konaní poukazoval na to, že finančné a celkové majetkové pomery matky sú oveľa lepšie než jeho, že matke zostal po rozvode

spoločný majetok, že získala finančné prostriedky z predaja rodinného domu, ktorý nadobudla za trvania ich manželstva, z čoho potom financovala kúpu bytu. Matka toto nespochybnila, svoje majetkové pomery zdokladovala, ako aj príjem z prenájmu bytu, ktorý vlastní, zároveň však poukázala na to, že povyplácala pôžičky, ktoré boli vedené na jej meno, a ktoré mala za trvania manželstva s otcom maloletej. Vzhľadom na návrhy otca na preverovanie majetkových pomerov matky nielen v súčasnosti, ale aj v období ďaleko pred rozvodom sa otec snaží ozrejmiť, že matke zostal všetok majetok, ktorý v skutočnosti nadobudli spoločne, teda nie matka sama. Rodičia však mali od roku 2013 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom otec so zrušením BSM za trvania manželstva súhlasil. V čase rozvodu otec nevlastnil žiaden majetok, svoje prípadné nároky si voči matke môže uplatniť v občianskom súdnom konaní, toto však nie je predmetom konania o výživné pre maloleté dieťa. Pracovné postavenie otca sa od rozvodu zlepšilo, v čase rozvodu nemal riadne zamestnanie, nemal platné povolenie na podnikanie, v súčasnosti je živnostník, pracuje. Pokiaľ by otcovi podnikanie nešlo podľa jeho predstáv, napríklad, že v ňom nedosahuje taký príjem, s ktorým by bol spokojný, môže sa s jeho pracovnou kvalifikáciou na základe dosiahnutého vzdelania zamestnať v pracovnom pomere, aby tak dosiahol pravidelný príjem, pričom v súčasnosti podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch zo dňa 22. februára 2023 spoločnosť L. G.. A., má voľné pracovné miesto zodpovedajúce otcovmu vzdelaniu, s ponukou hrubej mzdy vo výške 900 eur. Súd prvej inštancie po takto vyhodnotených výsledkoch vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej, na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov, na zárobkové možnosti a schopnosti otca, na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči plnoletému, ešte študujúcemu synovi, na dobu, ktorá prešla od určenia výživného, je primerané zvýšenie výživného na maloletú A. na sumu 200 eur mesačne, ktorú je otec schopný z jeho príjmu so zohľadnením jeho odôvodnených výdavkov na bývanie, stravu, ošatenie a podobne, platiť. Uvedená suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ktoré boli v konaní preukázané, ako aj otcovým potenciálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Súd prvej inštancie je pri rozhodovaní povinný prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov sa o maloleté dieťa osobne stará, čím si takýto rodič čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť. V danom prípade sa o maloletú osobne riadne stará matka, otec okrem platenia určeného výživného sa na výchove svojej maloletej dcéry iným spôsobom nepodieľa, nestýkajú sa už dlhší čas. Vyživovaciu povinnosť súd prvej inštancie zvýšil s účinnosťou od 27. júna 2022, teda odo dňa, kedy bol súdu prvej inštancie doručený návrh matky. Od uvedeného dátumu do konca mesiaca február 2023 je zročné výživné v sume 569,30 eur ako rozdiel medzi zvýšeným a doteraz určeným výživným, t. j. 70 eur za 8 mesiacov (júl 2022 až február 2023 a alikvótna časť mesiaca jún 2022 v sume 9,30 eur). Pri vyhlásení rozsudku súd prvej inštancie urobil chybu v počítaní, keď nesprávne uviedol sumu zročného výživného vo výške 1 627 eur, preto túto chybu napravil v písomnom vyhotovení rozsudku tak, že do výroku II. rozsudku uviedol správnu výšku zročného výživného. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného, súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal návrhu otca vyhovieť, pretože v konaní bolo preukázané, že životná úroveň otca sa oproti dobe, kedy súd prvýkrát určil výživné na maloletú A., neznížila, práve naopak súd prvej inštancie konštatoval jej zvýšenie z dôvodov rozvedených vyššie, a zároveň poukázal na to, že otec vlastne ani riadne neodôvodnil, prečo výživné žiada znížiť a z akých dôvodov, len vo vyjadrení k matkinmu návrhu všeobecne uviedol, že s ním nesúhlasí, keďže má za to, že je tu dokonca priestor na zníženie výživného, ale ďalej už nekonkretizoval, v čom tento priestor vidí. Súd prvej inštancie preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žiaden zo strán (správne „účastníkov konania“ – pozn. odvolacieho súdu) nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Na návrh otca súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vyžiadaním správ od bánk. Za poskytnutie informácií si banky fakturovali úhrady a to E. E. G. vo výške 2x po 24 eur a Tatrabanka vo výške 16,80 eur, ktoré im súd prvej inštancie vyplatil zo štátnych peňazí. Preto súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu vo výške 64,80 eur, čo je súčet uvedených platieb. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie proti výrokom I., II., IV. a VI. podľa a . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú zamietol v celom rozsahu. Poukázal na viaceré doteraz nepreukázané tvrdenia matky, ktoré súd prvej inštancie bral za dané, a to aj napriek tomu, že tieto okolnosti namietal. Matka v návrhu poukazuje

na to, že sa dlhodobo lieči na chronické ochorenie močových ciest, tetániu a aj na alergiu postihujúcu dýchacie cesty. Takéto tvrdenie matky o jej chorobách je v súvislosti s určením výšky výživného na dieťa úplne bezpredmetné, matka doteraz nepredložila žiadne potvrdenie o jej zdravotnom stave, a tým pádom je takéto jej tvrdenie vymyslené. Matka ďalej v návrhu uviedla, že spolu s manželkou žije otec nadštandardne, keďže pravidelne majú chodiť najmenej 2x ročne na drahšie (exotické) dovolenky a sú motorkári. Nie je mu pritom vôbec zrejmé, z čoho matka vychádzala pri jej tvrdení, že žije nadštandardne, pretože toto sa nezakladá na pravde, aj keď to matka nedokázala, súd prvej inštancie mal túto okolnosť evidentne nesprávne za danú bez potreby ďalšieho dokazovania. Matka doposiaľ riadne nepreukázala všetky ňou tvrdené výdavky na dcéru, resp. uvádzala také výdavky, ktoré nie sú v prípade maloletej relevantné. Matka v rámci návrhu uviedla náklady na maloletú, ktoré majú byť podľa matky vo výške cca 252 eur mesačne, avšak členstvo v športovom klube stolného tenisu 50 eur - existuje len od apríla 2022, teda zjavne išlo o účelové prihlásenie maloletej na tento krúžok z dôvodu umelého zvýšenia nákladov na dcéru, liek na alergiu 8 eur - matka predložila len jeden recept, z ktorého nijako nevyplýva, že by mali byť poplatky za lieky pravidelne mesačne v tejto výške, detský jazykový tábor 170 eur : 12 mes. = 14 eur - teda je potrebné rátať so sumou 14 eur mesačne a nie so sumou 170 eur, jazyková škola B. L. ročne 500 eur : 12 mesiacov = 42 eur - toto nie je ničím preukázané, maliarske potreby, potreby na kaligrafiu 20 eur - toto nie je ničím preukázané, daň za psa 36 eur/rok 3 eur - toto nie je možné zarátať do nákladov na maloletú, mobilný telefón 10 eur - toto nie je ničím preukázané, náklady na starostlivosť o psíka (potrava, strihanie) 25 eur - toto nie je možné zarátať do nákladov na maloletú. Matka v rámci návrhu a ani v priebehu súdneho konania nepreukázala všetky ňou uvedené mesačné náklady na dcéru, pričom niektoré z nich dokonca ani nie je možné považovať za nevyhnutné výdavky na maloletú. Ak by aj pripustil, že matkou vyčíslené výdavky na maloletú sú vo výške 252 eur mesačne, s čím samozrejme nesúhlasí, sumu výživného určeného súdom prvej inštancie vo výške 200,- eur mesačne považuje za neadekvátnu, keďže aj matka má povinnosť sa o maloletú starať a to aj finančným prispievaním na výživu dcéry, teda nemôže byť celá ťarcha daná len na neho ako otca. Súd prvej inštancie sa nijako konkrétne nevysporiadal ani s tým, že matka v návrhu uviedla náklady na domácnosť, pričom viaceré z nich sa vôbec netýkali maloletej, avšak súd prvej inštancie aj napriek tomu tomuto nevenoval žiadnu pozornosť. To znamená, že opäť sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniam matky, ktoré neboli pre posudzovanie výšky výživného relevantné. Napr. matka presne nešpecifikovala výšku mesačného výdavku na stravu maloletej, čím tak nie je možné bez dôvodných pochybností určiť relevantnú výšku výživného. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že matka vlastní byt v A., ktorý však prenajíma za menej, ako sú reálne, dokonca ňou uvedené, náklady, čo znamená, že matka sa týmto zrejme dobrovoľne, a teda na jeho úkor, vzdáva lepšieho príjmu z prenájmu. Matka síce v priebehu súdneho konania uviedla, že nie je pravda, že byt prenajíma za nižšiu sumu, avšak sama uviedla, že má náklady na svoj jednoizbový byt v hodnote 392 eur, nájomcovia jej platia 380 eur, správa bytu ako sama matka na pojednávaní dňa 23. januára 2023 uviedla na jej byte zdvihla poplatok z 98 eur na 209 eur, na sumu spolu 503,51 eur. Čiže matka opätovne nehovorila pravdu v tom, že byt prenajíma za takú sumu, aby nebola stratová. Zostalo nezodpovedané, z akého dôvodu matka prenajíma byt za sumu, akú za tento byt platí, teda len za výšku nákladov. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či sa matka dobrovoľne nevzdáva lepšieho príjmu, čím konal nezákonne. Majetkové pomery matky sú oveľa lepšie ako jeho, pretože on nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani žiadne motorové vozidlo na rozdiel od matky, keďže spolu s manželkou a jej dcérou bývajú v prenajatom priestore, v rámci ktorého je aj budova servisu, ktorý od apríla prevádzkuje. Nie je jasné podľa čoho matka usudzuje, že on s rodinou žije nadštandardným životom, keďže matka nešpecifikovala, čo je to nadštandardný život, pričom ani súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žiadny nadštandardný život nežije. Matka poukazuje na údajnú drahú motorkársku výbavu jeho a jeho mojej manželky, náklady na poistenie motorky, opravy, pričom motorka je firemná a je jeho manželky, žiadne opravy na nej nie sú treba, keďže je v záruke a je pravidelne servisovaná. Manželka taktiež predala ich spoločný rodinný dom v D. súp. č. XXX a to za kúpnu cenu 170.000 eur. Bol práve on, kto platil splátky úverov a pôžičky a finančne zabezpečoval domácnosť. Predala aj vozidlá, ktoré kúpil, avšak boli napísané na ňu, aby o ne neprišli, keďže podnikal. Navrhovateľka ho tiež vyhodila z ich rodinného domu, ktorý platil a využila situáciu a uzurpovala si vozidlá. Pred policajtmi musel odovzdať kľúče od ich rodinného domu a aj kľúče od vozidiel, ktoré on kúpil a boli písané na matku. Matka tiež zavádzala, že nechodí na dovolenky, pretože do spisu doložil fotografiu, na ktorej sa sama odfotila na dovolenke v 5* hoteli TRENDY ASPENDOS BEACH, ktorú absolvovala spolu so svojím priateľom F. I. a maloletou v júli 2022, teda mesiac po podaní návrhu na zvýšenie výživného. Matka má peniaze z predaja ich rodinného domu na financovanie nového auta a aj na dovolenky s priateľom a maloletou. Matka v návrhu pôvodne uviedla náklady na maloletú sú vo výške 252 eur, avšak v záverečnom návrhu už uviedla sumu cca 567 eur, čo považuje za neadekvátne a taktiež za ničím nepreukázané, a teda evidentne umelo

uvedenú výšku výdavkov na dcéru. Matka má okrem príjmu aj platené výživné na maloletú, podľa jej vyjadrenia má príjem z prenájmu bytu a ešte dostáva od štátu 200 eur mesačne ako daňový bonus a rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, čo súd prvej inštancie nezobral do úvahy a pri rozhodovaní nijako nevyhodnotil. On má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi I., nar. X. XXXXXXXX XXXX vo výške 85 eur. Jeho manželka má okrem dcéry E. ešte dve deti a to dcéru M., nar. XX. XXXX XXXX, ktorá pracuje a končí diaľkové štúdium nadstavby, a syna M., nar. XX. XXXXXXX XXXX, ktorý navštevuje denné štúdium bakalárskeho štúdia, a na ktorého prispieva výživným 100 eur mesačne. V čase rozvodu s matkou bol jeho príjem vyšší aký dosahuje teraz, pričom aj napriek tomu súd prvej inštancie zvýšil sumu výživného na maloletú. Namietal existenciu pracovného miesta v spoločnosti L. s ponúkaným platom 900 eur mesačne, pretože uvedené pracovné miesto je na prácu elektromechanika, avšak on je vyučený automechanik, pričom aj keby túto okolnosť zobral do úvahy, 900 eur v hrubom predstavuje čistý mesačný príjem vo výške len 694 eur. Vzhľadom na to, že jeho príjem sa výrazne znížil oproti času, kedy sa pôvodne rozhodovalo o výške výživného na maloletú, zároveň z dôvodu, že matka dostáva od štátu o 200 eur viac ako to bolo v čase rozhodovania o rozvode a určení výživného, tiež si kúpila nové auto, kúpila si byt, chodí na dovolenky, má za to, že tu nie je dôvod na zvýšenie výživného, ale priam naopak, existuje tu priestor na zníženie výživného. Súd prvej inštancie nemohol mať ničím za preukázané, že u maloletej vzrástli výdavky, ako aj potreby týkajúce sa stravy a ošatenia, a že má zdravotné problémy iba tvrdené matkou a nepreukázané ničím iným.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a správne právne odôvodnený, vychádzajúci z dôsledného dokazovania súdu prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č.k. -489 zo dňa 6. marca 2023 v napadnutých výrokoch I., II., IV. a VI. potvrdil ako vecne správny a právne správne, dostatočne a riadne odôvodnený. Dôkazmi bola nesporne preukázaná dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú, čo procesne vylučuje odôvodnenosť návrhu otca na zníženie výživného, ktorý ani nebol ničím právne relevantným odôvodnený. Z návrhu otca na zníženie výživného a následne aj z odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že cez konanie o zmenu výživného chce otec maloletej riešiť apriori ním tvrdené majetkové práva údajne vyplývajúce z jeho manželstva s matkou maloletej. V konaní bolo preukázané a súd prvej inštancie na uvedené odkazuje v odôvodnení rozsudku (odseky 10. a 11.), že otec maloletej s matkou mali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené za trvania manželstva ešte v roku 2013 rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 30. januára 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. februára 2013. V čase konania o rozvod manželstva rodičov maloletej otec nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty, čo v aktuálnom konaní otec potvrdil. Matka bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu v D., okrem toho splácala pôžičky, ktoré vznikli ešte za trvania manželstva účastníkov, a ktoré sú už vyrovnané. Uvedené bolo súdom prvej inštancie nesporne zistené z pripojených príslušných súdnych spisov. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s návrhmi otca na preverovanie majetkových pomerov matky (najmä bod 33. odôvodnenia rozsudku). Tvrdenia otca zostali v rovine účelových subjektívnych vyjadrení. Otec aj v odvolaní manipulatívne narába s faktami, keď tvrdí, že náklady na maloletú matka uvádza v sume 252 eur. Z návrhu matky je nesporné, že okrem uvedených nákladov v sume 252 eur pripadajú na maloletú vo výške jednej tretiny aj náklady bývania, stravovania v domácnosti (mimo školskej jedálne), daní, poistiek, komunálneho odpadu a ďalšie podrobne uvedené. Celkové náklady na maloletú v čase podania návrhu boli cca 567 eur mesačne. Matka preukázala, že vlastní jednoizbový byt, náklady naň sú vo výške 98 eur bytovému družstvu, 30,30 eur internet a TV, 20 eur elektrická energia, 6 eur plyn, 4,64 eur poplatok RTVS eur. Keďže s dcérou žije v trojizbovom byte životného partnera, svoj jednoizbový byt prenajíma za sumu 380 eur mesačne (v tomto nájomnom je zohľadnený aj náklad na mesačnú splátku hypotekárneho úveru na kúpu predmetného bytu vo výške 190,73 eur). Tvrdenie otca maloletej, že jednoizbový byt prenajíma za nižšiu sumu než sú náklady naň nekorešponduje s pravdou a dôkazmi. Zvýšenie nákladov na bývanie na sumu 209 eur, ktoré navrhovateľka uviedla na pojednávaní dňa 23. januára 2023, sa týka trojizbového bytu vo vlastníctve jej životného partnera, v ktorom reálne bývajú a majú v ňom všetci traja trvalé bydlisko. Otec maloletej buď nepochopil alebo zjavne úmyselne zavádza súd prvej inštancie, pretože aj v zápisnici z pojednávania dňa 23. januára 2023 je uvedené, že matka za byt platí rovnaké platby, tam sa nič nezmenilo. Pokiaľ ide o vyjadrenia otca, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo na rozdiel od matky, uvádza, že otec maloletej má všetok majetok napísaný na tretie osoby, čo sa z dôkazov dalo vyvodiť, keď bolo v konaní preukázané, že hoci dlhodobo používa motorku a hradí na ňu všetky náklady, táto je evidovaná na jeho manželku, dlhodobo používa a hradí všetky náklady na luxusné osobné auto, ktoré je evidované na inú osobu. Týmto sa otec maloletej dlhodobo vyhýba exekúciám, ktoré mu však nebránia chodiť opakovane viackrát v roku na zahraničné a domáce dovolenky. K vyjadreniam otca na str. 6,

7, 8 odvolania ohľadom majetkov poukazuje na vykonané dokazovanie a záver súdu prvej inštancie premietnutý do odôvodnenia (už spomenuté body 10., 11., ďalej 32., 33.). K tvrdeniu otca na strane 9 matka uvádza, že prídavky na dieťa poberá vo výške 60 eur, nepoberá však žiadny rodičovský príspevok

- maloletá už má 11 rokov. Pokiaľ ide o príjem otca, otec sám súdu prvej inštancie v priebehu konania oznámil mesačný príjem okolo 1 200 eur, preto neobstojí jeho výhrada týkajúca sa výšky vypočítaného výživného na str. 9 odvolania.

4. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu matky zotrval na svojom odvolacom návrhu. Uviedol, že počas manželstva s matkou financoval všetky poplatky za splátky úverov, pôžičiek, keďže na jej účet vkladal peniaze na splácanie a zároveň jej dával peniaze v hotovosti na chod domácnosti a vyplácanie odvodov a poplatkov za jeho firmu. Matka nemala dostatok peňazí na vyplácanie splátok úverov, pôžičiek a chodu domácnosti, keďže v čase trvania manželstva zarábala (ako sama uviedla) okolo 900 eur a uvedené splátky úverov, pôžičiek, chod domácnosti a chod firmy boli viac ako 3 000 eur. Matka uvádza, že má exekúcie, a že sa vyhýba ich splácaniu, pritom sama mu tieto exekúcie spravila. Matke dával peniaze na tieto poplatky a ona mu ich neodvádzala a peniaze si nechávala pre seba. Zatajovala mu jeho poštu. Exekúcie, ktoré mu matka spôsobila, postupne spláca s pomocou svojej manželky. Matka pôvodne uvádzala mesačné náklady na jednoizbový byt v A. - správa domu: 98 eur, elektrina: 20 eur, TV + internet: 27,90 eur, spotrebiteľský úver na spotrebiče: 45 eur, plyn: 6 eur, splátka úveru na bývanie: 190,73 eur, poistenie bytu: 48,8 eur (488 eur ročne), celkom 392,41 eur. Matka vo vyjadrení uviedla nové mesačné náklady na jednoizbový byt: bytové družstvo: 98 eur, TV + internet: 30,30 eur, elektrina: 20 eur, plyn: 6 eur, poplatok RTVS: 4,64 eur, hypotekárny úver: 190,73 eur, celkové náklady: 349,67 eur. Rozdiel v nákladoch je 42,74 eur mesačne, teda došlo k ich zníženiu. Celkové mesačné náklady na maloletú (uvedené matkou) sú 252 eur, pôvodne strava pre maloletú činila 45 eur mesačne, od 1. mája 2023 sú obedy pre maloletú zadarmo, čím sa náklady znížili o 45 eur mesačne. U matky došlo k celkovému zníženiu nákladov o 87,74 eur (zníženie nákladov na byt: 42,74 eur mesačne a zníženie nákladov na stravu pre maloletú: 45 eur mesačne). Matka pritom poberá rodinné prídavky: 60 eur mesačne a uplatňuje si daňový bonus na dieťa: 140 eur mesačne. Matka deklaruje náklady na športový klub stolného tenisu pre maloletú A., avšak matkou predložené príjmové doklady nie sú relevantné, pretože nemajú uvedené číslo príjmového dokladu a existuje možnosť, že sú falošné. Matka vlastní jednoizbový byt, ktorý prenajíma, pričom uviedla, že z nájomného neprijíma vyššie sumy, pretože prenajíma byt známym a nechce na nich zarábať. Motorka je majetkom jeho manželky a je využívaná v rámci jej firmy. Všetky poplatky si hradí sama manželka zo svojho účtu. Otec spochybnil matkino tvrdenie, že vlastní luxusné autá vedené na inú osobu, sú majetkom jeho otca, ktorý si sám hradí poplatky. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že otec a jeho manželka často chodia na zahraničné a domáce dovolenky a žijú nadštandardným luxusným životom. Navrhol, aby matka predložila dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Naopak, otec tvrdí, že matka bola mesiac po podaní návrhu na zvýšenie výživného na dovolenke v Turecku v 5* hoteli, čo sama verejne potvrdila na sociálnej sieti Facebook. Na strane matky došlo k finančnému zlepšeniu, pretože sa jej znížili náklady na maloletú o 45 eur mesačne kvôli zrušeniu poplatku za obedy od 1. mája 2023, k zníženiu nákladov na jednoizbový byt o 42,74 eur mesačne oproti pôvodným údajom (z 392 eur na 349,67 eur). Matka má pritom nárok na príspevok na rekreáciu a letný tábor pre maloletú do sumy 275 eur ročne. Súčasne sa jej zvýšili rodinné prídavky na sumu 60 eur a daňový bonus na 140 eur mesačne.

5. Matka v odvolacej duplike navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č.k. -489 zo dňa 6. marca 2023 v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., IV., a VI. potvrdil ako vecne správny a právne dostatočne a riadne odôvodnený. Uviedla, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č.k. -48 z 2.12.2019, uplynuli 3 roky a 5 mesiacov. Počas tejto doby sa zmenili pomery na strane účastníkov aj maloletej. Okresný súd Nitra rozhodnutím, sp. zn. zo dňa 30.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.02.2013, zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo matky a otca maloletej za trvania ich manželstva. Toto rozhodnutie bolo vydané pred 10 rokmi. Otec maloletej predložil dňa 29. mája 2023 súdu prvej inštancie Zápisnicu z ústneho daňového pojednávania zo dňa 8. februára 2021, kde je uvedený ako daňový subjekt s nedoplatkom 8,040.60 eur. Otec podnikal na základe živnostenského listu do roku 2010 resp. 2011, v čase, keď ešte neboli manželmi. Potom už ako fyzická osoba nepodnikal. Rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k. -37 zo dňa 20. marca 2012, právoplatným dňa 25. apríla 2012, bolo vyporiadané BSM medzi otcom a D. N.. Otec maloletej mal dlhy už z obdobia tohto manželstva, vrátane dlhu voči matke. Súdom prvej inštancie určené výživné na sumu 200 eur mesačne nepokrýva ani polovicu nákladov na maloletú, ktoré pri podaní návrhu dňa 24. júna 2022 predstavovali 567 eur

mesačne (252 eur výlučné náklady na dieťa a 315 eur ďalšie náklady rozdelené na tri osoby. Náklady matky na 1-izbový byt, ktorý prenajíma, sú vo výške 392.51 eur mesačne, pričom nájom za byt je 380 eur. Náklady hradené správcovi bytového domu za služby spojené so spoločným užívaním bytu sa zvýšili o 25 eur na celkovú sumu 209 eur mesačne. Zvýšenie prídavku na dieťa o 30 eur mesačne nezmenšuje výrazne právo maloletej na výživu zo strany otca. Štátne príspevky a benefity nemajú nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov. Otec predložil po ukončení dokazovania dňa 29. mája 2023 kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 6. augusta 2012, týkajúcu sa nákladného auta SCANIA, s cieľom vyrovnania dlhu voči B. O., čo matka považuje za nezmyselné tvrdenie. K rozvodu manželstva rodičov maloletej došlo rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č.k. -48 zo dňa 2. decembra 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. decembra 2019. Rodičia maloletej vtedy nemali žiadny spoločný majetok. Náklady na maloleté dieťa sa všeobecne zvýšili v dôsledku rastu cien potravín a energií. Aj napriek zvýšeniu prídavku na dieťa o 30 eur mesačne, súdom prvej inštancie určené výživné 200 eur mesačne nepokrýva ani polovicu nákladov na potreby maloletej. Osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka a všetky jej každodenné výdavky hradí tiež iba matka, prípadne s finančným prispením jej životného partnera. Otec vyživovaciu povinnosť uloženú vo výroku I. v sume 200 eur mesačne a aj splátky na zročné výživné – ako povinnosť uložené vo výroku II. rozsudku zo dňa 6. marca 2023 v sume 100 eur hradí pravidelne mesačne na účet matky vždy do 15. dňa bežného mesiaca.

6. Otec vo vyjadrení k odvolacej duplike matky zotrval na odvolacom návrhu uvedenom v odvolaní a navrhol, aby odvolací súd prihliadol na uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o výživnom. Otec tvrdí, že matka zavádza súd ohľadom svojich finančných pomerov a vyživovacej povinnosti, nemohla sama platiť úvery, splátky, dovolenky, chod domácnosti a firmy, nakoľko nemala príjem na tieto platby. Sama na súde pri rozvode dňa 2. decembra 2019 uviedla, že zarába okolo cca 900 eur mesačne na pošte ako zamestnankyňa pošty. Mesačné náklady boli len v uvedenom rozpise, ktorý sama písala, boli v sume 2 251,10 eur. Matka nemohla platiť všetko len sama ako to uvádza. Dával jej peniaze v hotovosti a aj vkladal na jej účet peniaze - 14.12.2017: 299,50 eur, 26.09.2019: 465 eur, 04.10.2019: 400 eur, 15.10.2019: 1100 eur, 27.10.2019: 333,11 eur, 27.10.2019: 98,12 eur, 04.11.2019: 230,61 eur, 04.11.2019: 147,12 eur, 15.11.2019: 820 eur, 20.11.2019: 333,11 eur, 27.11.2019: 98,12 eur, 04.12.2019: 380 eur, 18.12.2019: 446 eur, 20.12.2019: 600 eur. Dôkazy o vkladoch matky na jej účet vo K. D.: 14.04.2017: 300 eur, 19.04.2017: 800 eur, 27.04.2017: 290 eur, 03.05.2017: 310 eur, 05.05.2017: 300 eur, 16.05.2017: 350 eur, 19.05.2017: 350 eur, 26.05.2017: 100 eur, 30.05.2017: 440 eur, 18.12.2017: 400 eur, spolu: 3640 eur. Dôkazy o vkladoch matky na jej účet v F. D.: 18.05.2018: 30 eur, 16.10.2018: 1000 eur, 14.11.2018: 900 eur, 20.11.2018: 700 eur, 17.12.2018: 350 eur, 15.01.2019: 600 eur, 22.01.2019: 350 eur, 24.01.2019: 520 eur, 01.02.2019: 100 eur, 14.02.2019: 900 eur, 15.03.2019: 650 eur, 20.03.2019: 150 eur, 01.04.2019: 1300 eur, 15.04.2019: 900 eur, 24.04.2019: 700 eur, 26.07.2019: 500 eur, 30.07.2019: 2000 eur, 14.08.2019: 800 eur, spolu: 12450 eur. Matka uvádza, že všetky výdavky platila len ona, ale otec predkladá dôkazy, že jej poskytoval finančné prostriedky počas manželstva. Matka si po odchode do A. prenajala byt a udržiavala mimomanželský vzťah, čo bolo dôvodom ich rozvodu. V SMS správach zo dňa 20. októbra 2019 uviedla, že ak sa nedohodnú, všetko sa predá a rozdelia sa. Matka predala autá a spoločný dom, pričom všetky peniaze si nechala pre seba. Dával jej peniaze na splátky úverov, pôžičiek a chod domácnosti, ale vyhodila ho z domu a zobrala mu autá. P. O. (bývalá švagriná) písomne potvrdila, že matka ho vyhodila z domu a okradla ho o autá. Matka využíva dva Peugeoty 308 (červený a modrý) a neuviedla všetky náklady na autá. Výživné na maloletú by mala platiť aj matka, ktorá sa má podieľať na nákladoch, a nemá všetko nechávať na otca a jeho manželku.

7. Otec v ďalšom vyjadrení uviedol, že v rámci lustrácií účtov matky v bankách v elektronickom súdnom spise bolo zistené, že matka má evidované účty v E. E., G. (č. l. 472) a v F. D., a. s. (č. l. 474). Z tejto lustrácie pritom vyplýva, že k 30. januáru 2023 mala matka v E. E., G. na jednom účte sumu 359,66 eur a na druhom účte sumu 2.280,02 eur a v F. D., G. mala matka na účte disponibilný zostatok vo výške 414,16 eur. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že matka disponuje dostatkom peňazí, a to aj po zaplatení všetkých nákladov na domácnosť a výdavkov na maloletú, keďže je zrejmé, že ku koncu mesiaca, jej zostáva viac ako 770 Eur, čo znamená, že jej životná úroveň je určite vyššia ako jeho, čím je preukázaná nedôvodnosť jej návrhu na zvýšenie výživného.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote ( ), oprávnenou osobou, otcom ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ods.

1 ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ, otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti v časti výrokov o zvýšení výživného, o zročnom výživnom, o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a náhrady trov konania štátu (výroky I., II., IV, VI.) a závislého výroku o náhrade trov konania (výrok V.) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie ( a ).

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného otcovi pre maloletú a zamietnutie jeho návrhu na zníženie výživného.

10. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní je posúdenie dôvodnosti zvýšenia výživného otcovi pre maloletú zo sumy 130 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 27. júna 2022 (výrok I.), určenie povinnosti otcovi zaplatiť zročné výživné za obdobie od 27. júna 2022 do 28. februára 2023 v sume 569,30 eur splátkami po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod hrozbou straty výhody splátok (výrok II.), zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného (výrok IV.), uloženia povinnosti otcovi zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 64,80 eur (výrok VI.) a závislého výroku o náhrade trov konania (výrok V.).

11. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých výrokoch a s poukazom na ustanovenie konštatuje správnosť jeho dôvodov, ktoré a už iba odkazuje na správne, zrozumiteľné a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na otcom uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže mu dať za pravdu. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že samotný fakt, že sa otec s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Odvolací súd pre potrebu vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dopĺňa nižšie uvedené.

13. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa , , a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5).

15. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa v spojení s predstavuje zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť dostatočne preukázaná, takže súd musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného k životnej úrovni rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými, a inými voľnočasovými aktivitami. Na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti, majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to najmä v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti.

19. Súd prvej inštancie za zistených skutkových okolností dospel k záveru o potrebe zmeniť ostatné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Odvolací súd tento záver považuje za vecne správny a odvolacie námietky otca spochybňujúce tento záver za plne nedôvodné. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval a vysvetlil v napadnutom rozsudku (v odsekoch 27. až 31, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd poukazuje), že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného otcovi pre maloletú. Maloletá v čase ostatného rozhodovania o výživnom navštevovala 1. stupeň základnej školy, v čase rozhodnutia o zvýšení výživného navštevovala 5. ročník základnej školy, s čím sú notoricky známe spojené zvýšené výdavky na poplatky v škole, stravovanie v škole, vzdelávanie v škole a cestovanie do školy. Bez pochybností sa totiž aj nástup do druhého stupňa základnej školy dôvodne spája s podstatným zvýšením výdavkov na dieťa a takúto zmenu aplikačná prax súdov všeobecne akceptuje ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, keďže takto pochopiteľne vzrastú odôvodnené potreby maloletej vo všetkých ďalších oblastiach života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami a jej osobnostným rozvojom.

20. Rovnako správne súd prvej inštancie skonštatoval, že od ostatnej úpravy výšky výživného jednoznačne došlo aj k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného i na strane rodičov. Čo sa týka príjmu matky, v čase ostatného rozhodnutia bol vo výške 975,- eur, aktuálne je naďalej zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa s príjmom vo výške 833,- eur. Má aj ďalší príjem vo výške 380,- eur mesačne z prenájmu bytu v jej osobnom vlastníctve. Otec bol dobrovoľne nezamestnaný, dosahoval príjem vo výške 2 000,- eur, aktuálne je SZČO s príjmom vo výške 1 200,- eur v čistom. Počet vyživovacích povinností zostal u matky nezmenený. Otcovi zanikla jedna vyživovacia povinnosť k dcére I., aktuálne má vyživovaciu povinnosť len k maloletej A. a k synovi I., ktorú si plní vo výške 85,- eur mesačne.

21. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení výživného z príjmu otca vo výške 1 200 eur v čistom, je preto náležitý a má oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže výšku tohto príjmu deklaroval sám otec. Napriek skutočnosti, že u otca došlo k podstatnému zníženiu príjmu o 800,- eur mesačne v čistom, je naďalej v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné 200,- eur mesačne na maloletú, keďže došlo k zániku jednej z jeho vyživovacích povinností. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie , ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť. Zvýšené výživné pokrýva iba nevyhnutné potreby maloletej (denne predstavuje 6,33 eur) a zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj preto kompenzuje matka aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Otec sa s maloletou nestretáva, nad rámec platieb výživného jej neposkytuje žiadne vecné či iné plnenia. Prevažnú, finančnú časť výživy maloletej by mal preto hradiť otec ( ).

22. I napriek uvedenému zníženiu príjmu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na výživu maloletej zvýšené výživné 200,- eur mesačne vzhľadom na obvyklú rozhodovaciu prax odvolacích súdov (minimálne tunajšieho krajského súdu) vo veciach rozhodovania o výživnom na deti, ktorá vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného výživného, ktorého výška (akou sa rodič podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) sa pohybuje obvykle v rozmedzí 20% až 30% čistého mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Vychádzajúc z príjmu otca ustáleného súdom prvej inštancie vo výške 1 200 eur, do úvahy prichádzajúce výživné sa pohybuje od 240,- eur mesačne do 360,- eur mesačne na obe vyživovacie povinnosti otca, čo zodpovedá primeranosti zvýšeného výživného v sume 200,- eur mesačne. Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa žiada tiež poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tzv. tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností k dieťaťu vo veku 10 - 14 rokov, navštevujúceho 2. stupeň základnej školy, predstavuje primerané výživné pre maloletú (pri existencii dvoch vyživovacích povinností otca) cca 16% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného otca, čo v danej veci vzhľadom k jeho príjmu predstavuje sumu cca 192,- eur mesačne.

23. Na základe uvedeného odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výšky výživného za správne, ako aj doby, od ktorej zvýšil výživné (keďže dôvody na zvýšenie výživného tu existovali už v čase podania návrhu na súd prvej inštancie z dôvodu veku maloletej; nástupom maloletej na druhý stupeň základnej školy bolo zvýšenie výživného o to dôvodnejšie). Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie pri výpočte vzniknutého nedoplatku a tento tiež otcovi správne povolil splatiť mesačnými splátkami po 100 eur spolu s bežným výživným do rúk matky vzhľadom na jeho príjmové pomery. Výrokom I. o zvýšení výživného, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky, bol súčasne vybavený konkurenčný návrh otca na zníženie výživného, ktorý navyše otcom ani nebol osobitne zdôvodnený. Otec ho nezdôvodnil ani v odvolaní uvádzajúc iba, že má za to, že tu nie je dôvod na zvýšenie výživného, ale priam naopak, existuje tu priestor na zníženie výživného. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie aj v tejto časti dospel k správnemu zisteniu skutočného stavu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, ktoré aj správne právne posúdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 37. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne posúdil návrh otca na zníženie výživného, ktorý ako nedôvodný výrokom II. zamietol.

24. K odvolacím námietkam otca, že matka nepreukázala všetky náklady na maloletú dcéru, niektoré považuje za nerelevantné alebo účelovo zvýšené, matka má tiež povinnosť finančne prispievať na výživu dcéry, odvolací súd uvádza, že po preskúmaní nákladov na maloletú čo do dôvodu a výšky v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zodpovedajú veku maloletej, jej záujmom (ktoré sú vzhľadom na jej vek dôvodne sa meniace) a skutočnosti, že navštevuje II. stupeň základnej školy.

25. Otec tiež namietal, že majetkové pomery matky sú lepšie, pretože vlastní nehnuteľnosť a motorové vozidlo, bola na dovolenke v 5* hoteli v Turecku, zatiaľ čo on nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani vozidlo

a býva v prenajatom priestore. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu maloletého dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení , podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

26. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

27. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(1) O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.(2)

28. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

30. Podľa , ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

31. Otec napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov štátu (výrok VI.), hoci bez bližšieho vecného odôvodnenia. Z obsahu spisu vyplýva, že otec navrhol vykonanie dôkazu podaním zo dňa 28. októbra 2022 výpismi účtom z bánk za účelom preukázania majetkových pomerov matky), so zabezpečením ktorých boli spojené výdavky. Banky žiadané doklady súdu prvej inštancie doručili, súčasne pripojili faktúry, ktorými si vyúčtovali poplatok za poskytnutie súčinnosti v celkovej sume 64,80 eur. Je síce pravdou, že dokazovanie výpisom z účtov bolo vo veci nariadené z dôvodu zistenia skutočného stavu veci, jednalo sa však o dôkaz navrhnutý otcom maloletej za účelom preukázania tvrdení otca o priaznivejších majetkových pomerov matky, ako tých ktoré matka deklarovala, a napokon preukázané neboli. Neexistuje preto žiaden logický dôvod, prečo by trovy tohto dôkazu mala znášať aj matka, keďže sa jednalo o trovy, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva otca, ktorý vzhľadom na jeho príjem vo výške 1 200,- eur mesačne nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

32. Odvolací súd vzhľadom na všetky horeuvedené dôvody odvolanie otca nepovažoval za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I., II., IV. podľa a z dôvodu vecnej správnosti potvrdil spolu s vecne správnym výrokom VI. o náhrade trov konania štátu a závislým výrokom V. o náhrade trov konania.

33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).