Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/365/2013

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov - matky: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, U., zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, a otca: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom U. 9, U., prechodne bytom U. XX, U., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a súčasne z úradnej povinnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh matky z a m i e t a.

Súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. o návrhu matky na zmenu úpravy styku dočasne mení styk otca s maloletou upravený rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. -112 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -132 zo dňa 24.04.2012 a to tak, že otec je predbežne oprávnený stretávať sa maloletou každú pracovnú stredu od 15.15 hod do 16.45 hod od 06.12.2013 do 31.01.2014 v prítomnosti matky a od 01.02.2014 v neprítomnosti matky, vždy za asistencie psychológa Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pracovisko Bratislava V, Kutlíkova 17, Bratislava - Petržalka.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a včas ju odovzdať otcovi na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, na pracovisku Bratislava V, Kutlíkova 17, Bratislava - Petržalka, kde si ju aj po ukončení styku prevezme.

odôvodnenie:

Dňa 08.11.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa matka maloletej Y. X. domáhala zakázať otcovi styk s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým žiadala po znaleckom dokazovaní vzhľadom na prejavy maloletej na otcovu prítomnosť zmeniť predchádzajúce rozhodnutie v časti styku obdobným spôsobom.

Návrh bol odôvodnený tým, že maloletá má aj cez snahu matky problém stretávať sa s otcom a odmieta stretávať sa spôsobom, ktorý by zahŕňal samostatnú prítomnosť otca a dokonca reaguje veľmi rozrušene čo i len na prítomnosť otca a to až takým spôsobom, že pri snahe o realizáciu rozhodnutia súdu o s otcom sa až pomočuje, kričí, plače a domáha sa fyzického kontaktu s matkou, ktorý sa javil ako strach maloletej z otca. Dňa 20.10.2013 pri návšteve otca opätovne maloletá reagovala stresovito a odmietavo na otca tak, že to malo za následok zástavu dýchania, plač, hysterickú reakciu s následným pomočením. Dňa 30.10.2013 pri návšteve otca za prítomnosti zamestnankýň Úradu práce sociálnych vecí a rodiny maloletá opäť odmietala otca, reagovala plačom a krikom, dožadovaním sa fyzického

kontaktu s matkou s tým, že sa následne pomočila. V prípade dieťaťa nejde o ojedinelé reakcie a tieto sa vyskytujú pravidelne, pričom reakcia na otca je neprimeraná a matka na základe verbálnych reakcií maloletej dcéry v minulosti nadobudla podozrenie, že maloletá bola otcom sexuálne zneužitá, pričom uvedené sa v trestnom konaní nepotvrdilo predovšetkým z dôvodu, že maloletá nedokázala verbálne prejaviť v dostatočnej miere popis skutočnosti a rozlišovať medzi minulosťou a prítomnosťou. Reakcie dieťaťa na otca sú tak extrémne, až sa matka bojí o zdravie a život dieťaťa. Maloletá má zistený šelest srdca a sklon k synkopám, t.j. k náhlej krátkodobej strate vedomia. Spôsob a povaha stretnutí s otcom je pre ňu stresujúca a z vyššie uvedených dôvodov môže ohroziť jej život, zdravie a priaznivý vývoj v prípade, ak bude styk prebiehať spôsobom, ako prebieha doteraz. Otec sa podľa navrhovateľky svojich judikovaných práv a na styk s dieťaťom domáha necitlivo, bez ohľadu na akékoľvek následky a obviňuje matku z toho, že reakcie dieťaťa sú determinované jej negatívnym postojom k nemu. Postoj matky k otcovi je však primárne determinovaný najlepším záujmom dieťaťa a v súčasnosti nie je možné pri prístupe otca a reakciách maloletej naňho, aby matka vychádzala s otcom bez problémov, nakoľko chce chrániť predovšetkým život, zdravie a priaznivý vývoj maloletej. Sociálne oddelenie DFNsP avizovalo aj v minulosti ÚPSVaR v Bratislave problematickú realizáciu styku maloletej s otcom v podobe ťažkostí dieťaťa, na čo však úrad adekvátne nereagoval. Podľa navrhovateľky je stav maloletej po styku s otcom tak vážny, že je potrebné až do rozhodnutia súdu vo veci samej dočasne vôbec vylúčiť styk medzi maloletou a otcom a to v záujme ochrany života, zdravia a priaznivého vývoja maloletej.

K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia boli pripojené kópie lekárskej správy zo dňa 20.10.2013, úradných záznamov ÚPSVaR v Bratislave zo dňa 22.10.2013 a 04.11.2013, správ J.. P. N. so Sociálneho oddelenia DFNsP v Bratislave zo dňa 23.10.2013 a 24.10.2013 a obrazové záznamy zo stretnutí dňa 09.10.2013 a 30.10.2013.

Zo správy J.. E. z Pediatrickej ambulancie DFNsP zo dňa 20.10.2013 vyplýva, že dieťa bolo uvedeného dňa privezené rýchlou záchrannou službou, ktorú privolala stará matka po stretnutí s otcom, pri ktorom mala podľa udania sprevádzajúcej osoby začať plakať, pri tom niekoľko sekúnd nedýchať a upokojiť sa, až keď otec odišiel. Taktiež sa malá pri tom mala pomočiť. Počas transportu mala byť bez ťažkostí. V uvedený deň jej bola stanovená diagnóza reakcia na stres s odporúčaním veku primeraného režimu doma a kontaktu so sociálnou sestrou vzhľadom na udanú anamnézu, pričom od 21.10.2013 má ďalej prebiehať sociálne šetrenie.

Následne v nadväznosti na uvedenú situáciu J.. P. N. zo sociálneho oddelenia DFNsP v Bratislave adresovaným ÚPSVaR v Bratislave, pracovisko Bratislava V zo dňa 23.10.2013 odporučila požiadať súd o vydanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia na dočasné zamedzenie styku otca s dieťaťom, pokiaľ sa jeho zdravotný stav neupraví a dieťa neprejaví spontánny záujem o stretnutie s otcom.

Zo správy J.. P. N. zo sociálneho oddelenia DFNsP v Bratislave adresovanej ÚPSVaR v Bratislave, pracovisko Bratislava V zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že 23.10.2013 bola maloletá o 18.00 hod ošetrená na pediatrickej ambulancii oddelenia urgentného príjmu s diagózou )akútna enteritída (zápal tenkého čreva). Podľa udania matky si otec prišiel podľa rozhodnutia súdu pre dieťa. Matka žiadala otca, aby zostalo dieťa u nej, lebo je choré, má teplotu a spí. Otec žiadal, aby dieťa zobudila, lebo má právo na 1,5 hodiny s ním. Povedal, že príde neskôr. Matka volala sociálnej pracovníčke do DFNsP, ktorá jej odporučila prísť s dieťaťom na vyšetrenie a ochranné sledovanie. Dieťa bolo sledované do 22.00 hod. Počas dňa sa 4 x J.. N. pokúšala márne dovolať otcovi. V snahe uchrániť dieťa pred ďalšími traumatizujúcimi zážitkami a následnému psychiatrickému ochoreniu, keď dieťa už teraz signalizuje psychický nekomfort psychosomatickými ťažkosťami - bolesť brucha, pomočovanie - žiadala o riešenie problému.

Z listu J.. P. N. a Bc. M. E. zo sociálneho oddelenia DFNsP v Bratislave adresovaného ÚPSVaR v Bratislave, pracovisko Bratislava V zo dňa 07.11.2013 vyplýva, že v záujme zachovania psychického a fyzického zdravia dieťaťa odporúčajú úplne pozastaviť návštevy otca a dať podnet na opätovné prešetrenie udalostí z januára 2013, kedy malo prísť k sexuálnemu zneužitiu dieťaťa a tiež e potrebné psychologické vyšetrenie dieťaťa a jeho vedenie pri spracovávaní negatívnych zážitkov, ktorým je v poslednej dobe maloletá vystavovaná, keď uvádzali, že dňa 06.11.2013 sa o 16.00 hod dostavili na

adresu T. XX, kde malo prísť k odovzdaniu dieťaťa na pravidelnú návštevu otcovi. Keď sa otec dostavil, dieťa avizovalo, že je unavené a chce si ísť ľahnúť. Otec ju prehováral, že pôjde s ním. Keď matka priniesla topánočky a vetrovku, že pôjde s otcom, dieťa zostalo agresívne na matku, prečo ju dáva otcovi. Otec, ktorý trval na tom, aby dieťa šlo s ním navrhol, aby išli všetci traja na prechádzku. Y. odmietala a plakala. Po chvíli sa matka prišla spýtať, čo má robiť, na čo jej povedali, že dieťa proti jeho vôli otcovi dať nemôžu. Y. uložila matka na posteľ do izby a išla otcovi oznámiť, že treba rešpektovať rozhodnutie a želanie dieťaťa nechodiť s otcom von. Otec matke vynadal do svíň a vyhrážal sa, že si to vypije do poslednej kvapky. Matka uviedla, že sa vyznamenal. Potom otec opustil vchod bytu. Y. zostala ležať na posteli s cumlíkom v ústach. Potrebovala sa upokojiť. Pozerala do prázdna, pod očami mala výrazné kruhy, výraz tváričky svedčil o opakovaných traumatických zážitkoch.

V lekárskej správe J.. X.-W. z kardiologickej ambulancie pre deti a dorast z vyšetrenia zo dňa 06.11.2013 vyplýva, že maloletá má sklon s synkopám, organická chyba bola opakovane vylúčená. Z kardiologického hľadiska ale cielená liečba nie je indikovaná, bez obmedzovania, kontrola bola odporučená za rok.

Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 22.10.2013 súd zistil, že uvedeného dňa sa matka dostavila na pracovisko Bratislava V a žiadala, aby sa dňa 23.10.2013 a 30.10.2013 dostavila na styk otca s maloletou Dr. T., ktorá má maloletú na starosti. Matka uviedla, že absolvovala vyšetrenie s maloletou u pediatra z dôvodu bolesti brucha a hnačiek. Pediater odporučil vyšetrenie na detskej chirurgii. Otec neakceptoval kľudový režim dieťaťa a uviedol, že príde v čase súdom určeného styku. Matka žiadala pracovníčky ÚPSVaR, aby o zdravotnom stave maloletej informovali otca, aby to vzal na vedomie a akceptoval, k čomu však nedošlo. Matka opätovne informovala kolízneho opatrovníka o závažnej situácii

- ako prebieha styk dieťaťa s otcom, že dieťa neustále plače, pomočí sa pri styku s otcom, pomočuje sa v noci a v poslednom období sa budí zo sna.

Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 04.11.2013 vyplýva, že sa dostavila matka s cieľom požiadať o vyjadrenie k realizácii styku a pomočovaniu dieťaťa počas styku s otcom dňa 30.10.2013. Matka pustila nahrávku, že pred začiatkom styku bola maloletá v poriadku, hrala sa. Na nahrávke bolo, ako maloletá reagovala po zazvonení zvončeka, kedy plakala. Po otvorení dverí nechcela ísť k otcovi, potom si zobrala od neho plyšovú hračku, ktorú pomenovala N.. Potom otec maloletú zobral na ruky. Y. sa pýtala dole, nechcela byť u otca na rukách. Požiadala matku, aby hračku odniesla preč. Odbehla za babkou, aby ju nedala otcovi. Keď sa vrátila do chodby, otec ju volal von, maloletá nechcela ísť a vtedy sa pocikala. Matka maloletú prezliekla, už ju nepriviedla, dieťa zostalo vo svojej izbe. Dieťa počas celého styku plakalo. Pani F., sociálna pracovníčka chcela, aby sa v styku pokračovalo napriek tomu, že dieťa plakalo a pomočilo sa, aby matka dieťa obliekla a styk sa zrealizoval vonku. Matka sa spýtala, či sa bude v styku pokračovať. Pani T. odporúčala styk ukončiť, k čomu došlo asi po 20 minútach.

Dňa 18.11.2013 bola súdu doručená správa ÚPSVaR o priebehu styku otca s maloletou, ktorá bola zaslaná ku konaniu o výkon rozhodnutia . V správe sa uvádza, že styk sa postupne od podania žiadosti otca o uplatnenie opatrení v súdnom konaní smerujúcich k výkonu súdneho rozhodnutia o styku začal čiastočne realizovať. Medzi rodičmi maloletej prichádzalo k opakovaným konfliktom, otec sa domáhal styku, búchal na dvere, zvonil a volal maloletú menom. Matka v úradných záznamoch uvádzala, že dieťa bolo konfliktom prítomné, uvádzalo, že s otcom ísť nechce, plakalo. Matka uvádzala, že maloletá dostala hnačky, sťažovala sa na bolesti bruška, zle prijímala potravu, v noci sa pocikala, budila sa zo sna s plačom. V čase styku bola opakovane privolaná hliadka policajného zboru na podnet matky alebo otca. Dňa 21.08.2013 matka otvorila dvere bytu, otec sa s maloletou pokúšal nadviazať kontakt. Maloletá sa podľa vyjadrenia matky cez deň pocikala. Otec ku styku dňa 21.08.2013 uviedol, že matka dvere otvorila, držala maloletú na rukách, keď bola Y. na zemi, vybrala sa k otcovi. Styk trval krátku dobu. Každý z rodičov má na priebeh styku iný pohľad. Rodičia si počas priebehu stykov zabezpečujú audio a video nahrávky. Dňa 10.09.2013 sa styku otca s maloletou zúčastnila aj stará matka zo strany otca. Počas stykov dochádza ku konfliktom medzi rodičmi dieťaťa. V dňoch 11.09.2013 až 25.11.2013 sa styk s maloletou nerealizoval, maloletá odmietala ísť k otcovi, pocikala sa, plakala. Po zatvorení dverí sa upokojila. V noci mala nepokojný spánok, niekoľkokrát sa zobudila s plačom. Dňa 06.10.2013 sa otec

podľa vyjadrenia matky nedostavil. Okolo 16.00 hod sa informoval, či maloletá ešte spí. Matka uviedla, že maloletá bola na styk pripravená podľa pokynov sociálnych pracovníkov. Dňa 09.10.2013 sa počas styku podľa vyjadrenia matky maloletej mal. Y. 2 krát pocikala, nechcela ísť s otcom von, nechcela ani ísť k nemu. Otec na pozvanie brata matky vošiel do bytu. Po príchode staršej sestry D. sa maloletá upokojila, začala s otcom komunikovať. Strúhali spolu ceruzky, kreslili. Otcovi darovala obrázok. Počas kontaktu vraj otcovi povedala, že jej robil zle a ju to bolelo. Otec vraj uviedol, že nie a zmenil tému rozhovoru. Komunikovali spolu ďalej, Y. sa aj smiala. Odmietala ísť s otcom ale von z bytu. Otec ju zobral na ruky a sama povedala, že chce byť u neho ešte dve minúty. Matka si robila zo stretnutia nahrávku. Dňa 22.10.2013 sa styku neohlásene zúčastnili pracovníčky ÚPSVaR Dr. T. a Mgr. F.. Do bytu prišli okolo 16,15 hod. Otec bol v chodbe bytu a nadväzoval kontakt s maloletou. Y. mu nosila plyšové hračky. Neskôr ju zobral na ruky, išli spolu do izby, tam si kreslili a hrali sa. Obaja rodičia zhodne uviedli, že na začiatku maloletá plakala a odmietala ísť s otcom von, hoci bola aj matka ochotná ísť s nimi. K 20.10.2013 matka uviedla, že maloletá málo spala. Otcovi sa ju nepodarilo upokojiť ani ju zaujať. Počas styku prišlo ku konfliktom medzi rodičmi a do konfliktu zasiahla aj stará matka zo strany matky. V správe boli ďalej opísané skutočnosti uvedené vo vyššie uvedených úradných záznamoch a správach so sociálneho oddelenia DFNsP v Bratislave. Styk zo dňa 30.10.2013 (zachytený na jednom z matkou predložených záznamov ), na ktorom sa zúčastnili na žiadosť oboch rodičov opísali tak, že čakali pred bytom, keď otec zazvonil. Z bytu bolo počuť hlasy a plač. Matka keď otvorila mala maloletú, ktorá plakala na rukách. Na volanie otca odpovedala, že je unavená. Na otázku otca, či málo spinkala uviedla, že nie. Otec jej podal plyšovú hračku, ktorú si zobrala. Po celý čas poplakávala. Otec si zobral maloletú na ruky, nechcela byť u neho na rukách. Postavil ju na zem, matka si ju pritiahla k sebe. Maloletá sa rozplakala a utekala do bytu za starou matkou, ktorá ju zobrala na ruky. Vtedy sa začalo obviňovanie medzi rodičmi. Otcovi vadilo, že má dieťa na rukách stará matka, že hučí práčka vo vstupnej miestnosti, ktorej sa vraj dieťa bojí. Potom mala na rukách dieťa matka, ktorá konštatovala, že sa pocikala. Išla ju prezliecť, keď sa vrátila, uviedla, že dieťa leží na posteli a už ju neprivedie. Rodičia sa potom dohadovali o právoplatnom rozsudku, ktorý matka nazvala zdrapom papiera. J.. F. matku okrem iného upozornila, že dieťa nie je pripravené na styk v chodbe ho nie je možné realizovať. Navrhli jej iné miesto realizácie styku, napr. detské ihrisko alebo detský kútik, resp. aby matka čakala na styk pred obytným domom, na čo však matka uviedla, že rešpektuje rozsudok, v ktorom je uvedené, že otec si prevezme dieťa v mieste jej bydliska a to je v jej byte. V závere správy sa uvádza, že kontakt otca s dieťaťom sa realizuje čiastočne. Dieťa opakovane pri stretnutiach plače, kričí, odmieta ísť s otcom von, pomočí sa, budí sa zo sna a kričí, dieťa hovorí, že mu otec robil zle. Pokiaľ sa ju podarí upokojiť, kontakt sa realizuje (2 krát). Rodičia majú rozdielne pohľady na priebeh styku. Z týchto okolností aj vzhľadom na odporúčania sociálnej pracovníčky DFNsP kolízny opatrovník odporučil zvážiť, či realizácie styku v tejto forme je v súčasnosti na prospech maloletej, u ktorej sa prejavujú psychosomatické ťažkosti a hľadať iné možnosti riešenia vzniknutej situácie. Súdu dali na zváženie prehodnotiť styk otca s maloletou s prihliadnutím na jej vek, s možnosťou asistovaného styku pod dohľadom psychológa neštátneho zariadenia.

Z obsahu pripojených spisov vzťahujúcich sa k úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Y. X. (sp. zn. , , a ) súd zistil, že po rozhodnutí o úprave styku rozsudkom tunajšieho súdu -112 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -132 zo dňa 24.04.2012, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu od 16.00 hod do 17.30 hod a v nedeľu v párnom týždni od 14.30. hod do 17.00 hod., pričom si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju matke aj odovzdá, styk otca s maloletou prebiehal spočiatku za prítomnosti matky, aby si dieťa zvyklo. Neskôr sa stretávali, ako to rodičom vyhovovalo, pričom neskôr mal otec maloletú aj sám na pár hodín, nikdy ju nemal na noc. Prvý krát matka požiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd otcovi zakázal styk s maloletou návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2013 (konanie o návrhu vedené pod sp. zn. ), čo odôvodnila podozrením zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom, čo vyvodila s údajných výrokov maloletej. Uznesením tunajšieho súdu v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -55 zo dňa 07.05.2013 súd návrh matky zamietol s odôvodnením, že skutočnosť, že by sa otec matkou tvrdeného konania voči maloletej dopustil nevyplynula z matkou predložených lekárskych správ, pričom v danom štádiu boli matkine obvinenia preverované v rámci v tom čase prebiehajúceho trestného stíhania voči otcovi na základe trestného oznámenia matky.

Návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2013 otec maloletej požiadal o zmenu úpravy styku s maloletou a to do času ukončenia vyšetrovania z trestného činu sexuálneho zneužívania voči maloletej z dôvodu

zabezpečenia bezpečnosti dieťaťa výlučne v priestoroch Referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaR alebo nimi povereného akreditovaného subjektu za asistencie psychológa, resp. sociálneho pracovníka každú stredu od 16.00 hod do 17.30 hod a každú nedeľu v párnom týždni od 09.00 hod do 11.30 hod. Konanie o tomto návrhu otca, ktoré bolo vedené pod sp. zn. bolo uznesením zo dňa 19.04.2013 spojené s konaním o návrhu matky zo dňa 15.04.2013, ktorým sa matka domáhala zákazu styku otca s maloletou a ktoré sa začalo viesť pod sp. zn. . V priebehu týchto konaní matka dňa 09.08.2013 podala ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku otca s maloletou.

Od podania trestného oznámenia na otca zo strany matky, nemal otec od februára 2013 po dobu viac ako 7 mesiacov kontakt s maloletou, t.j až do obdobia po právoplatnom zastavenie trestného stíhania voči nemu vedeného OR PZ BA V pod ČVS ORP XXX/X-OVK-BX/XXXX podľa , t.j. z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Vzhľadom na zmenené okolnosti od podania návrhu v dôsledku zastavenia trestného stíhania voči otcovi boli vyššie uvedené konania po späťvzatí návrhov zo strany oboch rodičov zastavené.

Podľa veta prvá ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. a nasledujúce.

Podľa. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Keďže predbežné opatrenie nie je končeným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho

zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

V danom prípade mal súd za to, že na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia podmienky splnené neboli, keďže neboli splnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov v matkou požadovanom smere k maloletej Y. X.. Navrhovaný výrok rozhodnutia, ktorý bol totožný s petitom vo veci samej, by neprípustne, v rozpore s účelom predbežného opatrenia, nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, keď navyše zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je tak mimoriadne závažným zásahom do práv rodiča, že súd by pred pristúpením k takémuto opatreniu formou okamžitého predbežného zásahu musel mať jednoznačne osvedčenú hrozbu nenapraviteľného následku v prípade pokračovania v styku. Súd v tejto súvislosti nemohol vyhodnotiť v prospech podaného návrhu ani odporúčanie sociálneho oddelenia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou na zamedzenie kontaktu otca s maloletou do času, kým sa dieťa samo nezačne domáhať kontaktu s otcom, pretože práve takýmto zásahom by vzhľadom na okolnosti prípadu a doterajší prístup matky k otcovi hrozila závažná a ťažko napraviteľná ujma na právach dieťaťa práve tým, že v dôsledku straty pravidelného kontaktu s otcom by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou došlo k absolútnej eliminácii možnosti nadviazania citového, resp. akéhokoľvek pozitívneho vzťahu k otcovi, čo by práve v konečnom dôsledku mohlo ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Navyše do procesu formovania ich vzájomného vzťahu bolo hrubo zasiahnuté už tým, že sa otec s dcérou nestretával po dobu viac ako 7 mesiacov počas vedenia trestného stíhania vyvolaného obvinením matky, ktorého opodstatnenosť nebola napokon orgánmi činnými v trestnom konaní preukázaná. Je potrebné zdôrazniť, že popri hľadisku zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa musí v rámci najlepšieho záujmu dieťaťa byť v súdnom konaní zohľadňované aj hľadisko právne. Súd musí rešpektovať právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, pričom tak minulé ako aj súčasné počínanie matky odôvodňuje obavu z rizika, že toto právo dieťaťa by mohlo byť pri vyhovení návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia bez vyčkania výsledkov relevantného dokazovania ohrozené.

Súd ale nemohol nechať bez povšimnutia signalizované psychosomatické prejavy dieťaťa, ktoré však nemusia byť v priamej príčinnej súvislosti so správaním otca k maloletej, ale eventuálne hoci aj s neúmyselným prenášaním negatívneho emotívneho prežívania matky vo vzťahu k otcovi na maloletú alebo jej nedostatočnou, resp. kontraproduktívnou prípravou maloletej na styk s otcom, na ktoré skutočnosti je tiež potrebné zamerať dokazovanie vo veci samej aj samotnou matkou navrhovaným znaleckým dokazovaním. Preto s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa a jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, avšak súčasne zohľadňujúc potrebu udržania a rozvoja vzťahu maloletej s otcom, súd pristúpil z úradnej povinnosti k dočasnej zmene úpravy styku podľa posledného rozhodnutia a to jeho čiastočnou redukciou a predovšetkým zmenou miesta realizácie styku a to aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka. Vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania súdu ( v spojení s ), kedy sa nepodarilo zabezpečiť spoluprácu neštátneho akreditovaného zariadenia, súd aktuálne ako miesto realizácie styku určil Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pracovisko Bratislava V - Petržalka a to za prítomnosti psychológa a po istý časovú úsek s ohľadom na vek maloletej, jej naviazanosť na matku a preukázané prejavy maloletej v prítomnosti otca z posledného obdobia, najskôr po limitovanú dobu aj v prítomnosti matky, za účelom preklenutia obdobia opätovného navykania na prítomnosť otca na neutrálnej pôde, kedy je žiaduce, aby mala maloletá pri sebe osobu jej blízku, za predpokladu rozumného vedenia ktorej osoby bude pre ňu opätovné postupné akceptovanie prítomnosti otca bezproblémové. Súd napriek konfliktným vzťahom rodičov vyjadruje presvedčenie a súčasne v tomto smere apeluje na rodičov, aby sa v záujme maloletej dokázali aspoň v uvedenom vymedzenom čase odosobniť od vzájomných rozporov a svoje chovanie podriadili jedine záujmom spoločnej dcéry, pre ktorú je dôležité, aby bol otec prirodzenou súčasťou jej života. Po prekleňovacom období však súd následne považuje za vhodné upraviť styk otca s maloletou už v neprítomnosti matky, ktorej pretrvávajúca prítomnosť môže z hľadiska budovania vzájomného vzťahu otca s maloletou vzhľadom na problematický spracovaný vzťah matky otcovi pôsobiť skôr rušivo. Dobu 1,5 hodiny každý týždeň, rešpektujúc aj možnosti referátu, limitované pracovným časom jeho odborných pracovníkov, súd dočasne považuje za zohľadnenia veku dieťaťa za minimálne postačujúcu na rozvinutie zmysluplnej aktivity s otcom. Súd opakovane zdôrazňuje, že matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a to predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy (pozitívneho

naladenia), ale tiež zabezpečením dostatočného odpočinku v rámci denného režimu dieťaťa, keď z matkou predložených obrazových záznamov a tiež správ ÚPSVaR a DFNsP vyplýva, že dieťa bolo v čase styku s otcom často nezvyčajne unavené, čo má tiež nepochybne vplyv na jeho emotívne prežívanie. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že aj v prípade ak je dieťa zverené do starostlivosti matky, otcovi jeho rodičovské práva (vrátane práva stýkať sa s dieťaťom) zostávajú zachované. Matka ako rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinná vychovávať dieťa v úcte k otcovi, usmerňovať ho vo vzťahu k otcovi a v rámci prípravy styku vytvárať pre dieťa optimálne podmienky na jeho realizáciu. Matke dáva súd do pozornosti, že v prípade rešpektovania nariadeného predbežného opatrenia a riadnej prípravy maloletej na styk s otcom a postupného umožnenia nerušeného styku otca s maloletou, by sa vzťah maloletej s otcom mal vybudovať a upraviť do podoby, v ktorej by bol jednoznačne v záujme dieťaťa. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať, pričom popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletej pred svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletej dospieť (i s možnosťou využitia odbornej pomoci, nečakajúc zásah zo strany súdu) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní.

Z vyššie uvedených dôvodov súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.