Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_10C-176-2013.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/176/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka a.s., so sídlom v Prahe 5, Radlická 333/150, 15057 Praha, Česká republika, IČ: 00001350, právne zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, usadeným euroadvokátom so sídlom Bratislava, Mikulášska 29, proti žalovanému Ľ. Š.I., F.. XX.X.XXXX, F. T. E. - H., Š. Č. XXXX/XX, Slovenská republika, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom E. E., v konaní o zaplatenie 79.347,34 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 79.347,34 Kč spolu s úrokom vo výške 35.817,45 Kč, s úrokom vo výške 13,9% ročne zo sumy 77.603,34 Kč od 13.4.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 79.347,34 Kč od 19.4.2009 do 30.6.2009, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 79.347,34 Kč od 1.7.2009 do 31.12.2009, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 79.347,34 Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 79.347,34 Kč od 1.7.2010 do 30.6.2012 a s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 79.347,34 Kč od 1.7.2012 do zaplatenia, s tým, že v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na REPO sadzbe, stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku zvýšenej o sedem percentuálnych bodov a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 586,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.6.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 79.347,34 Kč spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 35.817,45 Kč, s kapitalizovaným zákonným úrokom z omeškania vo výške 24.880,99 Kč, úrokom 13,9% ročne zo sumy 77.603,34 Kč od 13.4.2012 do zaplatenia, a zákonným úrokom z omeškania zo sumy 79.347,34 Kč od 13.4.2012 do zaplatenia a to v sadzbe 7,75% ročne, ako aj náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o ČSOB úvere č.002816697R zo dňa 1.7.2008 podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, teda zák.č.513/1991 Sb.. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému do výšku úverového limitu 80.000,-Kč. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery a všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver bol vedený na úverovom účte 222498430. Žalovaný vyčerpal poskytnutý úver 1.7.2008, a tento bol zložený na jeho bežný účet č.XXXXXXXXX/ XXXX. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanému poplatok 800,-Kč. Žalovaný sa zaviazal splatiť vyčerpaný úver v 84.anuitných splátkach vo výške 1506,-Kč, ktoré boli zročné vždy k 18.temu dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 18.8.2008 a posledná splátka 18.7.2015. Vyčerpaná a nesplatená istina úveru podľa zmluvy mala byť úročená úrokovou sadzbou 13,9% ročne s tým, že
tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. Za každý i započatý mesiac správy úveru žalobca žalovanému účtoval poplatok 60,-Kč, zročný vždy k 18.-temu dňu v mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom, nasledujúcim po uzavretí zmluvy o úvere. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané aj poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačných poistným 77,-Kč, ktoré bolo splatné tiež k 18.-temu dňu kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po uzavretí zmluvy o úvere. Žalovaný však svoje povinnosti zo zmluvy o úvere riadne neplnil, nehradil pravidelné splátky a účtované poplatky a to napriek písomným upomienkam žalobcu. Za upomienky a písomné výzvy k zaplateniu boli žalovanému účtované poplatky podľa sadzobníka poplatkov žalobcu. Podľa článku IX. obchodných podmienok pre spotrebiteľské úveru, bol veriteľ oprávnený písomným oznámením odoslaným dlžníkovi vyhlásiť, že jeho pohľadávka z poskytnutého úveru je splatná ku dňu uvedenému v oznámení ak dlžník voči veriteľovi bol v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy. Pretože žalovaný povinnosti dojednané úverovou zmluvou riadne neplnil, žalobca listom zo dňa 18.4.2009 žalovanému oznámil, že pohľadávka, ktorá vznikla z tejto úverovej zmluvy je splatná ku dňu 18.4.2009 a vyzval žalovaného na jej úhradu. Napriek tejto výzve však žalovaný splatnú pohľadávku žalobcu nezaplatil. Ku dňu 12.4.2012 podľa žaloby pohľadávka žalobcu predstavovala finančnú čiastku 140.045,78 Kč, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vyčerpaného úveru vo výške 77.603,34 Kč, z nesplatených úrokov 13,9% ročne z nesplatenej istiny v čiastke 35.817,45 Kč, z úroku z omeškania v zákonnej výške, vyčísleného ku dňu 12.4.2012 v sume 24.880,99 Kč a z nesplatených poplatkov v sume 1744,-Kč. Pohľadávka bez príslušenstva teda predstavovala sumu 79.347,34 Kč (77.603,34 Kč+ 1744,-Kč). Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka bol oprávnený požadovať od žalovaného popri plnení úroky z omeškania vo výške stanovenej Nariadením Vlády č.142/1994 Sb. a má právo na zaplatenie úrokov z omeškania z nesplatenej istiny a neuhradených poplatkov.
Podaním zo dňa 19.12.2012, na súd doručeným 27.12.2012 pred vydaním platobného rozkazu žalobca s ohľadom na výzvu súdu a skutočnosť, že vzťah medzi žalovaným a žalobcom má spotrebiteľský charakter, prehodnotil výšku požadovaného kapitalizovaného úroku z omeškania a úroku z omeškania 7,75% ročne z dlžnej sumy a požadoval úroky z omeškania, ktoré stanovujú predpisy občianskeho práva, platného v Českej republike. Výšku úrokovej sadzby podľa tohto podania ustanovuje v ČR Nariadenie Vlády č.163/2005 Sb. v § 1, podľa ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške reposadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo-sadzby, stanovenej ČNB a platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka. Na základe výzvy súdu zobral žalobca podanú žalobu čiastočne späť a to v časti kapitalizovaného zmluvného úroku z omeškania vo výške 24.880,99 Kč a zákonného úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne za obdobie od 13.4.2012 do zaplatenia a požadoval úrok z omeškania v zákonnej výške za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, to znamená od 19.4.2009 do zaplatenia. Teda žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 79.347,34 Kč spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 35.817,45 Kč, zmluvným úrokom 13,9% ročne zo sumy 77.603,34 Kč od 13.4.2012 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania zo sumy 79.347,34 Kč vo výške 9,25% ročne od 19.4.2009 do 30.6.2009, vo výške 8,5% ročne od 1.7.2009 do 31.12.2009, vo výške 8% ročne od 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75% ročne od 1.7.2010 do 30.6.2012, vo výške 7,5% ročne od 1.7.2012 do zaplatenia, pričom výška úrokov z omeškania je v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškania dlžníka závislá na výške repo- sadzby, ustanovenej ČNB, platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka. Súčasne požadoval nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 332,-€ a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 309,10 eur, ktoré boli vypočítané podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd najskôr rozhodol vydaním platobného rozkazu sp.zn. 1Ro/1208/2012 zo dňa 28.1.2013, ktorým takto zmenenej žalobe vyhovel v celom rozsahu (ustanovenie § 172 ods.6 O.s.p. (zák.č.99/1963 Zb.)). Tento platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, pretože sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu napriek rozsiahlym šetreniam zistiť nepodarilo. Súd preto ustanovil žalovanému podľa § 29 ods.2 O.s.p. opatrovníka pre konanie v osobe Mesta Martin, kde sa žalovaný naposledy na území SR trvale zdržiaval a súčasne zrušil platobný rozkaz podľa § 173 ods.2 O.s.p..
Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré bolo vykonané dňa 6.12.2013. Právny zástupca žalobcu a opatrovník žalovaného sa tohto pojednávania napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnili, súd preto v zmysle ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p. pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho spisu. Takto vykonaným dokazovaním súd mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom v žalobe.
Nepochybne bolo totiž preukázané, že účastníci konania uzavreli v Českej republike 1.7.2008 v žalobe uvedenú zmluvu o úveru, ktorý úver žalovaný čerpal na území Českej republiky na svojom účte v pobočke žalobcu.
Výpisom z úverového účtu bolo preukázané, že už v prvých mesiacoch úver žalovaný nesplácal riadne a včas a od januára 2009 ho prestal splácať celkom. Úver nezačal žalovaný nesplácať napriek výzve žalobcu z 22.3.2009, ktorou bol súčasne upozornený, že v prípade nevyrovnania dlžných splátok, ktoré k 22.3.2009 predstavovali sumu 6395,76 Kč, pristúpi banka k zosplatneniu úveru.
Listom z 20.4.2009 banka žalovanému oznámila, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je naďalej v omeškaní s plnením dohodnutých splátok, vyhlasuje svoju pohľadávku z úveru ku dňu 18.4.2009 za splatnú a žiada žalovaného, aby zaplatil celú zvyšnú sumu, predstavujúcu k tomu dňu 83.132,78 Kč, včetne príslušenstva a poplatkov do 1.5.2009 na účet v tejto výzve uvedený.
V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by bol žalovaný tento dlh na výzvu banky v určenej lehote, alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatil.
Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celkom rozsahu dôvodná a to z týchto dôvodov:
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou, podnikajúcou na území ČR, žalovaný bol občanom Slovenskej republiky, avšak ich záväzkovo právny vzťah vyplývajúci z Obchodného zákonníka platného na území ČR vznikol na území Českej republiky, kde došlo aj k plneniu žalobcu v prospech žalovaného, sa spravuje v zmyslečl.4 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19.6.1980 (Rímska zmluva) právnym poriadkom Českej republiky.
Keďže žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver a mal voči banke postavenie spotrebiteľa právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tohto sporu s cudzím prvkom (žalobca má sídlo na území ČR) je daná podľa článku 16 ods.2 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny úveru nachádza oporu v ustanoveniach § 497 až § 507 Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Sb.) platného na území Českej republiky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak nie sú úroky takto stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky, požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Vo vyššie citovaných zákonných nachádza právnu oporu nárok žalobcu na dlžnú istinu vo výške 77.603,34 Kč, ktorá bola žalovaným dlhovaná k 12.4.2012. Rovnako nachádza vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach právnu oporu nárok žalobcu na dohodnutý zmluvný úrok 13,9% ročne z istiny od 13.4.2012. K predchádzajúcemu dňu, teda k 12.4.2012 vyčíslené úroky, ktoré žalovaný dlhoval predstavovali sumu 35.817,45 Kč a vyčíslené poplatky za upomienky, správu úveru a podobne predstavovali sumu 1.744,-Kč. Tieto skutočnosti súd nepochybne zistil z výpisu z úverového účtu.
Nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá predstavuje súčet dlžnej úverovej istiny a sumy dlžných poplatkov, teda zo sumy 79.347,34 Kč nachádza právnu oporu v ustanoveniach § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, v spojení s ustanovením § 1 Nariadenia Vlády ČR č.163/2005 Sb., podľa ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo-sadzby, stanovenej ČNB, zvýšenou o sedem percentuálnych bodov v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškania dlžníka je výška úroku z omeškania závislá na výške repo-sadbzy stanovenej ČNB a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka platného v Českej republike ku dňu uzavretia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.
Žalobca žiadal úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, ktoré boli nižšie než dohodnuté úroky z omeškania vo výške 15% z dlžných čiastok, preto súd, viazaný jeho návrhom nemal dôvod žalobe nevyhovieť.
Majúc preukázané tieto skutočnosti a vzhľadom na vyššie citované právne predpisy platné na území Českej republiky súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobcu za dva úkony právnej služby po 121,16 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby), z režijného paušálu vo výške 7,63 eur za každý z týchto úkonov právnej služby a z 20% DPH. Súdny poplatok, vyrúbený z uplatnenej sumy 4.626,95 eur (po obmedzení nároku na istine spolu 115.164,79 Kč) potom predstavuje sumu 277,50 eur. Spolu trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi predstavujú sumu 586,60 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané a priznané podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej na území Slovenskej republiky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.