Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/32/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: W. K.G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Š. XXXX/X proti odporcovi: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. XXX/XA o zaplatenie 190,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 190,36 eur a náhradu iných trov konania v sume 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 13.01.2011 na Okresnom súde Piešťany domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 190,36 eur titulom náhrady škody a zároveň si uplatnil i náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom psa- kríženca menom Rony, ktorého počas prechádzky s jeho dcérou dňa 19. 7. 2010 napadol pes odporcu, ktorý nemal náhubok. V dôsledku tohto napadnutia musel navrhovateľ ihneď vyhľadať veterinára, ktorý psa ošetril. Prvé ošetrenie prebehlo v ambulancii W.. G. Č., potom nasledovali viaceré ošetrenia súvisiace s poranením tak, ako to vo svojom potvrdení uviedla aj veterinárka, ktorá ako prvá psa ošetrila. Po pár dňoch psovi začala rana hnisať a preto navštívili pohotovosť vo Veterinárnej klinike na E. U. O. G.. Cena všetkých absolvovaných vyšetrení súvisiacich so zranením spôsobeným psom odporcu dosiahla spolu sumu 190,36 eur. Navrhovateľ požiadal odporcu listom zo dňa 22.11.2010 o uhradenie sumy, ktorú zaplatil za ošetrenie psa a dal mu lehotu na zaplatenie do jedného mesiaca. Pretože odporca uvedenú sumu neuhradil a na list nereagoval, navrhovateľ sa domáha svojho práva súdnou cestou.

Odporca vo svojom písomnom podaní označenom ako odvolanie, ktoré bolo súdu doručené dňa 26. 1. 2012 uviedol, že v spise sa nachádzajú nedostatky a účelové informácie poškodzujúce jeho osobu i jeho psa. Potvrdil, že došlo k incidentu medzi psami, pri ktorom riskoval svoje zdravie, aby zabránil väčším škodám. Po útoku pes navrhovateľa odišiel po svojich bez značného poškodenia alebo krívania a on pre istotu dal W. K., dcére navrhovateľa opísať svoj občiansky preukaz a vymenili si telefónne čísla v prípade ďalších problémov. Mal vážne výhrady k dokladom predloženým navrhovateľom, ktoré neakceptoval a ako jediný platný doklad akceptoval platobný výmer číslo 7417 z Veterinárnej kliniky v Trnave.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Z rozhodnutia Mesta Hlohovec č. 3612-3613,3615/2011 zo dňa 22.02.2011 vyplýva, že odporca bol uznaný vinným z priestupku podľa , ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.07.2010 asi o 11.50 hod. na Peterských bagroviskách nezabránil útoku svojho psa na psa poškodenej W. K., za čo mu bola uložená pokuta 30 eur. Zároveň bol odporca zaviazaný i povinnosťou zaplatiť trovy konania vo výške 16 eur a poškodená bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody v sume 196,36 eur na súd.

W.. G. Č., veterinárka, Veterinárna ošetrovňa, B. XX, K. potvrdila ošetrenie psa navrhovateľa, kríženca menom Rony, ktorý mal veľkú tržnú ranu na prednej končatine očividne spôsobenú iným psom, okrem nej mal aj drobnejšie poranenia na hlave. Cena prvotného ošetrenia predstavovala sumu 53,50 eur, pričom veterinárka potvrdila, že cena sa bude navyšovať ďalšími potrebnými ošetreniami.

W.. N. M., veterinárka, Veterinárna ošetrovňa, B. XX, K. potvrdila, že v čase od 19.07.2010 do 23.07.2010 ošetrovali v ordinácii poraneného psa navrhovateľa menom Rony a vystavili mu doklady s poradovými číslami: 131583,131586,131588,131590 a 1311596.

W.. L. K., veterinár, Veterinárna ošetrovňa, G. XX/B, K. potvrdil ošetrenie psa navrhovateľa menom Rony v dňoch 24.07.2010, 31.07.2010 a 23.08.2010, za čo si faktúrou č. PD2010033 vyúčtoval sumu 75,01 eur

Z Platobného výmeru č. 7417 vystaveného Veterinárnou klinikou, E. XX, G. vyplýva, že dňa 23.07.2010 bol pes navrhovateľa ošetrený na pohotovosti, za čo navrhovateľ zaplatil sumu 17,50 eur.

Podľa príjmových dokladov vystavených veterinárkou W.. N. M. s číslami 131583,131586,131588,131590 a 1311596 navrhovateľ uhradil za ošetrenie svojho psa celkovú sumu 103,86 eur.

Navrhovateľ v liste zo dňa 22.11.2010 vyzval odporcu, aby mu v lehote do 30 dní od odoslania listu zaplatil sumu 196,35 eur, ako výdavky v súvislosti s ošetrením jeho psa menom Rony, ktorého napadol dňa 19.07.2010 pes odporcu.

Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že dňa 19. 7. 2010 počas prechádzky jeho dcéry s ich psom, na ich psa zaútočil pes, ktorého majiteľom je odporca. V dôsledku tohto útoku jeho pes utrpel poranenie, ktoré si vyžadovalo okamžitý zásah, pretože bolo potrebné mu ranu zašiť. Po chirurgickom zákroku začala rana hnisať, museli preto pravidelne navštevovať veterinára a ranu mu čistiť, pričom na veterinárnu kliniku do Trnavy museli ísť vo večerných hodinách.

Odporca vo svojej výpovedi priznal, že jeho pes napadol psa navrhovateľa, čo je však podľa neho diskutabilné, pretože psy sa navzájom hrýzli a aj jeho pes bol poranený, avšak k tomuto incidentu sa bližšie vyjadrovať nechcel a uviedol, že je ochotný zaplatiť za ošetrenie psa navrhovateľa len na Veterinárnej klinike v Trnave, nakoľko vystavený doklad uznal ako platný, avšak ostatné doklady neuznal a nebol ochotný zaplatiť neadekvátnu sumu. Uviedol, že vystavené doklady nie sú v poriadku, pretože pes navrhovateľa dostal tak silné antibiotiká, ktoré by ho pri jeho hmotnosti zabili a žiadal, aby predložené doklady boli posúdené Komorou veterinárnych lekárov v Bratislave.

Súd nevykonal dokazovanie v súvislosti s posúdením hodnovernosti príjmových dokladov vystavených veterinármi, ktorí psa navrhovateľa ošetrovali s odôvodnením, že takéto dokazovanie by bolo v konaní nadbytočné a nehospodárne, keďže v danom prípade ide o náhradu škody, ktorá navrhovateľovi preukázateľne vznikla a skutočnosť, či veterinár predpísal v rámci liečby psa navrhovateľa správne lieky, nemôže mať na toto konanie žiaden vplyv. Podľa názoru súdu nie je dôvod na spochybnenie predložených dokladov s poukazom na to, že tieto doklady sú dokladmi daňovými.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody.

Všeobecná preventívna povinnosť obsiahnutá v ust. znamená, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí. Ide teda o povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať vzniku škody, pričom porušenie všeobecnej občianskoprávnej prevencie predstavuje protiprávne konanie a má za následok pri splnení ďalších podmienok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa . Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované - spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd ( R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: 1.porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, najmä k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne iných noriem. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá.

Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi ( R 55/1971). Ide o ujmu na majetku poškodeného ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby ( škodcu), pričom škoda ako majetková ujma, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku.

Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmaniu zavinenia pristúpi súd až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ( R 47/1984). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou ( R NS ČR sp.zn. ). Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú ( Rc ). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.

Ďalším predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie ako psychický vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je kategória objektívna. Zavinenie je založené na prvku vedomia a vôle a môže mať buď formu úmyslu, alebo nedbanlivosti. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

V prípade majetkovej škody sa rozlišuje medzi peňažnou náhradou a uvedením majetku do stavu pred vznikom škody. Pod rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody,

teda koľko má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody. Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami (napr. poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú ujmu, ktorú možno objektívne zistiť (napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody). Spôsobená škoda musí byť v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody vyjadrená konkrétnou sumou, aby bolo zrejmé, čoho presne sa poškodený domáha. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151).

Poukazujúc na vyššie uvedené a vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáha náhrady škody, ktorá mu preukázateľne vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany odporcu, ktorý bol uznaný vinným zo spáchania priestupku tým, že dňa 19.07.2010 nezabránil útoku svojho psa na psa navrhovateľa, pričom navrhovateľovi vznikla škoda vo forme peňažných výdavkov, ktoré vynaložil na ošetrenie svojho poraneného psa. Výšku tejto škody navrhovateľ hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi. Opodstatnenosť nároku navrhovateľa je navyše preukázaná i skutočnosťou, že odporca svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu nespochybnil. V danom prípade boli jednoznačne naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, keď bolo bezpečne preukázané porušenie právnej povinnosti, teda existencia protiprávneho úkonu odporcu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a napokon zavinenie zo strany odporcu.

Súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu.

O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného

súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204

ods. 1, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované

ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu,

ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda ,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3

).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej

odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( §

205a ods. 1 ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.