Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-206-2013.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/206/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa STAVOÚNIA a.s., so sídlom v Lučenci, Fiľakovská cesta 284, IČO: 31 561 403, zastúpeného JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou, so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa 29 proti odporcovi ALANSI COMPANY, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 16, IČO: 44 790 911, o zaplatenie 1.577,73 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.577,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 238,97 Eur od 05. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 669,38 Eur od 06. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 669,38 Eur od 10. 02. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 94,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 158,36 Eur k rukám JUDr. Ivety Bračokovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 04. 2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.577,73 Eur s príslušenstvom.
Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 60Rob/ 145/2013-24 zo dňa 13. 06. 2013, ktorý bol však uznesením tunajšieho súdu č. k. 60Rob/ 145/2013-32 zo dňa 11. 09. 2013 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk.
Odporca sa k podanej žalobe nevyjadril, pojednávania vo veci samej sa nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, hoci doručenie predvolania spolu s opisom návrhu na začatie konania a jeho prílohami mal postupom podľa § 48 ods. 2 O. s. p. dňom 25. 11. 2013 riadne a včas vykázané. Preto súd pojednával a rozhodol vo veci podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:
Podľa tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľa v žalobnom návrhu, medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom bola dňa 27. 04. 2010 uzavretá Zmluva č. 2/2010 o nájme
nebytových priestorov, pričom predmetom nájmu boli nebytové priestory nachádzajúce sa v A. F. M. A. A.. V zmysle uzavretej zmluvy bol odporca povinný za užívanie prenajatých priestorov platiť dohodnuté nájomné a za služby spojené s nájmom. Nájomná zmluva bola uzavretá s odporcom, ktorý v tom čase používal obchodné meno: AZREALITY, s.r.o. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi, že nájom bude uhrádzať na základe vystavených faktúr zo strany navrhovateľa. Nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom vyúčtoval navrhovateľ odporcovi nasledovnými faktúrami, ktoré do dňa podania žaloby neboli uhradené:
- Faktúra č. 600247 zo dňa 20. 07. 2010, splatná dňa 03. 08. 2010 vo výške 568,97 Eur (faktúrou bol vyúčtovaný nájom 7-9/2010), z ktorej faktúry odporca uhradil dňa 04. 11. 2010 sumu vo výške 330,- Eur, pričom neuhradený zostatok z tejto faktúry ku dňu podania žaloby predstavoval sumu vo výške 238,97 Eur,
- Faktúra č. 600338 zo dňa 22. 10. 2010, splatná dňa 05. 11. 2010 vo výške 669,38 Eur (faktúrou bol vyúčtovaný nájom 10-12/2010),
- Faktúra č. 601026 zo dňa 24. 01. 2011, splatná dňa 09. 02. 2011 vo výške 669,38 Eur (faktúrou bol vyúčtovaný nájom 1-3/2011).
Odporca ku dňu podania žaloby na súd dlžnú sumu v celkovej výške 1.577,73 Eur navrhovateľovi neuhradil, napriek tomu, že navrhovateľ niekoľkokrát osobne i písomne vyzval odporcu na dobrovoľné plnenie. Následne bol ukončený nájomný vzťah Výpoveďou ku dňu 04. 03. 2011. Nakoľko odporca ani po skončení nájomného vzťahu nezaplatil dlžnú sumu, navrhovateľ odporcu písomne vyzval na dobrovoľné plnenie. Nakoľko odporca nezaplatil ku dňu podania žaloby na súd dlžnú sumu, obrátil sa navrhovateľ so svojím nárokom na súd. Nezaplatením vyššie citovaných faktúr v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho si navrhovateľ okrem istiny uplatnil i príslušenstvo vo forme úroku z omeškania, a to vzhľadom na absenciu zmluvného dojednania, v zákonnej výške podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. v úrokovej sadzbe 9 % ročne.
Štatutárny zástupca navrhovateľa trval na pojednávaní vo veci samej na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiaval sa dôvodov v nej uvedených. Mal za to, že žalobný návrh riadne skutkovo a právne zdôvodnili a zdokladovali príslušnými listinnými dôkazmi. Nad rámec žalobného návrhu nemal čo uviesť, uviedol len toľko, že od podania žaloby na súd ku dňu rozhodovania súdom sa vo veci nič nezmenilo, odporca nezaplatil navrhovateľovi z dlžnej čiastky žiadnu sumu. Ďalej dodal, že táto spoločnosť odporcu má sídlo na Námestí SNP 16, Banská Bystrica doposiaľ, tak ako bol medzi nimi nájomný vzťah, avšak nájomný vzťah už medzi nimi skončil, a odporca má doposiaľ sídlo na tejto adrese. Preto navrhol, aby súd ich žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.577,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 238,97 Eur od 05. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 669,38 Eur od 06. 11. 2010 do zaplatenia a zo sumy 669,38 Eur od 10. 02. 2011 do zaplatenia, pričom výšku úrokovej sadzby ich právna zástupkyňa zdôvodnila v žalobnom návrhu. Napokon dodal, že pre prípad ich úspechu v konaní si navrhovateľ uplatňuje i trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 94,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 158,36 Eur, ktoré sú písomne vyčíslené v žalobnom návrhu.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.
Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 vety prvej a druhej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav veci tak, ako ho vyššie zistil, pričom iné skutočnosti nevyšli v konaní najavo. Ďalej mal súd preukázané, že odporca dlžnú sumu navrhovateľovi ani ku dňu rozhodovania súdom neuhradil. Vzhľadom na to, že odporca takto zistený skutkový stav žiadnym spôsobom nerozporoval, považoval súd takto zistený skutkový stav veci medzi účastníkmi konania za nesporný. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine 1.577,73 Eur i zákonný 9% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 238,97 Eur od 05. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 669,38 Eur od 06. 11. 2010 do zaplatenia a zo sumy 669,38 Eur od 10. 02. 2011 do zaplatenia tak, ako sa odporca dostal do omeškania s plnením svojich jednotlivých peňažných záväzkov až do ich zaplatenia. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013 (1 % plus 8 % ročne).
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 94,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 158,36 Eur voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za 2 právne úkony po 71,37 Eur, 2x režijný paušál po 7,81 Eur - za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 02. 04. 2013 a podanie žaloby na súd zo dňa 18. 04. 2013 tak, ako si ich uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 18. 04. 2013 (č. l. 3 p. v.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).