Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-166-2013.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/166/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: N. F., D.. XX. XX. XXXX, N. O., Y. Č.. XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Polák s.r.o. so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Železničná č. 90/12, IČO: 47248432 proti odporcovi: O.. I. F., D.. XX. X. XXXX, N. O., Y. Č.. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský & Partners s.r.o. so sídlom Mariánske Námestie č. 2, Žilina, IČO: 36855278, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky N. F., F.. A.G. V. P. O.. I. F. uzavreté dňa 2. 2. 1991 na Matričnom úrade Mestského úradu v Martine rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 17. 7. 2013 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo uzavreté s odporcom dňa 2. 2. 1991. V návrhu uviedla, že u oboch ide o manželstvo prvé, z ktorého majú dve plnoleté deti. Podľa navrhovateľky manželstvo je dlhodobe vážne rozvrátené, o čom svedčí skutočnosť, že návrh na rozvod podávala tretíkrát. Naposledy bol podaný návrh na Okresný súd Martin č.k. 21C 88/2009, tak ako aj v prvom prípade vzala na naliehanie odporcu návrh späť a súd konanie zastavil. Manželstvo nebolo ideálne od začiatku, odporca podnikal, bol pracovne vyťažený, pod tlakom pracovných povinností onervoznil a napätie uvoľňoval v rodinnom živote. Mali výchovné problémy s mladším synom, ktoré odporca neriešil adekvátne, bol na neho neprimerane prísny a tvrdý a preto dochádzalo medzi nimi k vážnym konfliktom. Odporca aktívne podnikal, ona dlhé roky pracovala na polovičný úväzok ako zdravotná sestra v Štátnej nemocnici vo Viedni a preto ich spolužitie nebolo sústavné. Viaceré roky udržiaval odporca známosti s inými ženami, bol jej neverný. S rozvodom chcela počkať minimálne dovtedy, kým budú deti plnoleté. Tieto obidve študujú v súčasnej dobe v Košiciach. Po konaní o rozvod manželstva vedenom na súde pod sp. zn. 21C 88/2009 nežili v spoločnej domácnosti, spolužitie neobnovili. Navrhovateľky bývala v nedokončenom rodinnom dome v Blatnici, odporca v dome v Martine na ulici Clementisovej. Podľa navrhovateľky odporca udržiava pomer s inou ženou, striedavo býva v s ňou, ako aj v dome. Podľa navrhovateľky naliehal, aby podala návrh na rozvod manželstva, lebo sa chce oženiť so svojou priateľkou.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne vyjadril, kde uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. Nestotožnil sa s popísaním skutkového stavu a čo sa týka výchovy ich syna Martina. Rozporoval svoju permanentnú pracovnú vyťaženosť a nesúhlasil ani s tým, že prenáša pracovné napätie do rodinného života. Považoval však za úplne prirodzené, že navrhovateľka inak vnímala niektoré akcepty rodinného života. Tvrdil, že na navrhovateľku nenaliehal, aby sama podala návrh na rozvod manželstva a vyporiadanie majetku. Rovnako nie je pravdou, žeby udržiaval vzťah s inou ženou a mal ambíciu sa oženiť. Pokiaľ
navrhovateľka tvrdí, že nebýva na adrese spoločného bydliska spolu s ním, stotožnil sa s právnym názorom, že samotná táto skutočnosť ešte neznamená, že manželstvo prestalo plniť funkciu a že sa odcudzili. V októbri sa manželka nasťahovala do spoločnej domácnosti a bez konfliktov začali spolu komunikovať. Má zato, že prípadné narušenie manželského spolužitia je možné v plnej miere obnoviť, rovnako tak plnenie všetkých funkcií manželstva, preto s rozvodom nesúhlasil. Mal zato, že ich vzájomné city nevychladli a drobné rozpory sa dajú odstrániť vzájomnou komunikáciou, ústretovosťou. Jedným z hmotnoprávnych dôvodov rozvodu je kvalifikovať rozvrat manželstva, ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd preukázanú v návrhu, pritom absentujú akékoľvek dôkazy preukazujúce jeho dôvodnosť.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne H. F., Ľ. G., listinnými dokladmi - sobášnym listom, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, rodnými listami detí, návrhom dohody na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zistil:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 2. 2. 1991 na Matričnom úrade Mestského úradu v Martine, u oboch sa jedná o manželstvo prvé s posledným spoločným bydliskom v okrese Martin, čím bola založená príslušnosť súdu. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti: H., D.. XX. X. XXXX, O., D.. X. X. XXXX.
Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že s manželom nežijú spolu takmer 3 roky, pretože má priateľku, táto žije a býva na Ľadovni, manžel býva v dome na Clementisovej ulici sporadicky. Ona sa už presťahovala do Blatnice. Z manželstva majú dve deti, z ktorých jeden je na strednej škole, dcéra je na vysokej, obidvaja študujú v Košiciach, kde bývajú na internáte. Keď chodia domov, prídu ku nej, s otcom sú v kontakte. Navrhovateľka uviedla, že návrh na rozvod manželstva podávala z podnetu svojho manžela, ktorý mal záujem vysporiadať si ich majetkové vzťahy a bola spísaná zmluva u notára, obsahom ktorej bolo aj, že podá návrh na rozvod manželstva. V poradí ide o tretí návrh rozvodu ich manželstva, s manželom o rozvode hovorili, informovala ho o tom, vie o ich rozvode aj priateľka, s ktorou v súčasnej dobe žije. Podľa nej manželstvo neplní žiadnu svoju funkciu, v minulosti mal odporca známosť s inými ženami, posledný vzťah je dlhodobejší.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. Vychádzal z toho, že manželka sa vrátila domov, upratala dom na Clementisovej ulici, vymenila podložky a podľa neho mala snahu týmto o udržanie vzťahu medzi nimi. On sám navštívil klinického psychológa O.. Z., aby nebolo ublížené deťom. Tento sa vyjadril, že je veľká úspešnosť v takýchto prípadoch vyriešenia veci. Ekonomickú stránku rieši tak, že dlhodobe zabezpečuje chod rodiny, financovanie detí. V spoločnom živote videl ešte šancu. S manželkou sa rozprával, keď sa prisťahovala domov, prišli aj deti, situácia bola taká, ako predtým. Dcéra predtým bývala s ním, syn s matkou. Keď bol podaný návrh na rozvod, tak sa dcéra odsťahovala k mame. Priateľka, o ktorej sa hovorí, je priateľkou, ktorá pomohla ich rodine, stretáva sa s ním sporadicky, nejde o intímnu známosť.
Navrhovateľka uviedla, že O.. Z. pozná, hľadala u neho pomoc, keď mal manžel priateľku, avšak jeho poradňu navštíviť nechcela. Čo sa týka ich vzťahu, manžel ju ignoruje, na sms-ky jej neodpovedá. Keď prišla do domu na Clementisovej, musela tam upratať, keď tam chcela prespať. Manžel tam s ňou však neprespal. Tri roky sú od seba, počas tejto doby spolu intímne nežijú. Navrhovateľka tvrdila, že odporca má záujem udržať spoločný majetok a toto je dôvodom, prečo sa nechce rozviesť.
Účastníci potvrdili, že riešili vec týkajúcu sa vyporiadania ich majetku, odporca zabezpečil vypracovanie dohody o vyporiadaní BSM. Z jeho pohľadu to bolo tak, že mal dohodu vypracovať v zmysle požiadaviek navrhovateľky.
Na preukázanie pravdivosti tvrdení účastníkov konania, preukázanie závažnosti rozvratu ich manželstva súd vypočul navrhnutých svedkov a to dcéru H., ktorá vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že u nich doma to nikdy nebolo ideálne, hodnotila to tak, že to nie je ani normálne. Doma nepostrehla základné vzťahy, ako by mohla vidieť, či je to už úcta, rešpekt, alebo vzájomne si pomáhať. Teraz budú tretie
Vianoce, čo ich bude tráviť iba s mamou a bratom. Keď bola v druhom ročníku na gymnáziu, mama začala spávať v hosťovskej izbe v dome v Martine, v treťom ročníku už spávala len tam (teraz je druháčka na vysokej škole). Vianoce trávili posledné dva roky tak, že boli s mamou a na prvý sviatok prišiel otec pre nich a išli k starým rodičom. U nich je to už v troskách dlho a je žiaduce, aby sa to aj oficiálne potvrdilo. Ak otec tvrdí, že to nie je tak, je to prejav neúcty k nim trom. Otec tieto veci s ňou neriešil, je toho názoru, že sa to dcéry netýka. Z otcovej strany mala vedomosť o dvoch paniach, s ktorými nadviazal kontakt, jedna bola v čase, keď ešte bola na základnej škole, neskôr išlo o druhú oficiálnu priateľku, ktorú otec aj predstavil. Hodnotila ju tak, že išlo o otcovu družku. Stretli sa s ňou na obede, na lyžovačke, vo wellness hoteli.
Svedkyňa Ľ.X. G., sestra navrhovateľky vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že manželstvo jej sestry je určite 2 roky nefunkčné, sestra býva v Blatnici, švagor žije v dome v Martine. Je to obdobie, kedy je manželstvo nefunkčné, ale aj pred týmto obdobím nežili spolu dobre. Za posledné obdobie ju sestra požiadala, aby pozerala, kedy je švagor u dámy, ktorá je jeho priateľkou, nakoľko v blízkosti bývajú. Svedkyňa uviedla, že auto pred domom vídavala viac ako 2 roky, za posledný mesiac november 2013 si to zapisovala z toho dôvodu, aby to mohla povedať sestre, auto tam stálo každé ráno na pár výnimiek. Pred domom videla auto švagra, jeho osobne však nie.
Na záver navrhoval odporca vypočuť svedkyňu O. H., ktorá sa na pojednávanie zo zdravotných dôvodov svojich detí nemohla dostaviť. Navrhovateľka žiadala, aby súd ukončil pojednávanie bez tejto svedkyne vzhľadom na zistený stav veci. Vo svojej záverečnej reči uviedla, že dôrazne žiada súd, aby ju rozviedol s chladným, studeným človekom, s ktorým žiť nechce a nebude. Po tom, ako sa podrobila gynekologickej operácii, vyjadril sa vo vzťahu k nej, že je vypitvaná a že už pri nej nebude. Psychicky tým trpí, chce byť rozvedená, pretože v prípade, keď ležala v nemocnici v Ružomberku s diagnózou počiatočnej rakoviny ju odporca nenavštevoval, nebol jej oporou. Odporca nie je mužom, s ktorým by chcela žiť. Je jej vôľa a prosba, aby bola rozvedená. Je už medzi nimi len hlboký odpor a nebude s ním žiť pod jednou strechou, psychicky to na ňu zle vplýva. Či už by to bola pani H.D., alebo nejaká iná žena, so svojím mužom už žiť nechce. Odporca k uvedenej záverečnej reči uviedol, že nechce sa bližšie k týmto tvrdeniam vyjadriť, sú podľa neho účelové a nevhodné pred očami ich dcéry. Žiadal, aby bola vypočutá pani H..
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o spoločné deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Na základe vykonaného dokazovania a to predovšetkým výsluchom účastníkov konania ako manželov a svedkov vypočutých v konaní mal nesporne zistené, že manželstvo účastníkov konania neplní svoju funkciu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia §-u 18. Ide o rodinu, v ktorej sú plnoleté študujúce deti. Nesporne sa otec finančne podieľa na zabezpečovaní potrieb detí, avšak vzájomný vzťah navrhovateľky a odporcu hodnotil súd ako vážne narušený, trvale rozvrátený. Bolo preukázané, že manželia za obdobie viac ako 2 roky spolu nežijú v jednom mieste bydliska, navrhovateľka žije v Blatnici, odporca v rodinnom dome v Martine s tým, že deti zo školy chodia na víkend k mame a potom sa stretávajú s otcom. Podľa vyjadrenia svedkyne H. F. posledné 2 roky Vianoce trávili len deti s mamou. Až na ďalší deň otec prišiel pre ne a zobral ich k starým rodičom, to znamená len deti, nie ich matku. Vo vzťahu účastníkov sa nesporne prejavilo to, že v čase onemocnenia navrhovateľky odporca jej nebol oporou v danej ťaživej situácii, čo vnímala veľmi intenzívne. Následne potom dochádzalo k ochladnutiu vzťahov a odcudzeniu sa medzi nimi. Takýto spôsob života nesporne
nenapĺňal zákonné predpoklady vzťahov medzi manželmi, ktorí mali žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať, rešpektovať dôstojnosť, starať sa spoločne o deti a vytvárať v rodine zdravé rodinné prostredie. Manželia spolu nežijú, nepomáhajú si, deťom ani sebe nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Odporca navrhoval, aby sa zúčastnili s navrhovateľkou sedenia u klinického psychológa, avšak takúto možnosť riešenia situácie navrhovateľka odmietla. Poukázala na to, že navštevovala psychológa v čase, kedy sa nevedela vysporiadať s problémami v rodine v čase predchádzajúcich rozvodov. V danej situácii jednoznačne návštevu odmietla. Pokiaľ išlo o výsluch svedkyne H., navrhovateľka na ňom netrvala, odporca trval, aby menovaná svedkyňa bola vypočutá. Nesporne z vyjadrenia odporcu však bolo zrejmé, že odporca navštevuje O. H.Ž., vzájomne si pomáhajú, niekoľkokrát do týždňa prespí u nej v byte. Takáto situácia pokiaľ ide o manželstvo účastníkov konania je určite neštandardná. Tieto skutočnosti mal súd preukázané aj bez výsluchu menovanej, preto už nepristúpil po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej k výsluchu tejto svedkyne.
Na základe vykonaného dokazovania pri zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd posúdil návrh navrhovateľky dôvodným. Súd mal nesporne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne narušené, manželstvo prestalo plniť svoj účel, nie je predpoklad obnovenia ich manželského spolužitia. Zo strany odporcu, ktorý prejavoval záujem o udržanie manželstva to bolo hodnotené súdom ako verbálny prejav bez konkrétnych skutočností, ktoré by boli zo strany odporcu urobené. Odporca svojím postojom, prístupom k riešeniu problémov nepresvedčil súd, že je schopný zvrátiť vzťah, ktorý vznikol v rodine a vytvoriť zdravé rodinné prostredie pre seba, manželku a deti. Deti v rodine, resp. dcéra, ktorá bola vypočutá súdom, hodnotili manželstvo rodičov ako vzťah, ktorý už nie je normálny, pretože sú spolu málo a aj Vianoce trávia osobitne, už pôjde o tretie Vianoce v rodine kedy všetci spolu nebudú. Po preukázaní všetkých rozhodných skutočností súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľka trovy konania neuplatnila, odporca taktiež neuplatnil trovy konania a v danom prípade bude spravodlivé, ak účastníci budú znášať trovy právneho zastúpenia každý sám.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku požiadať úrad poverený viesť matriku, že prijíma svoje predošlé priezvisko.