Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-139-2012.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/139/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu N & EN, s. r. o., Boľská 166, Kráľovský Chlmec, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gombosom, Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Rozvojová č. 2, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 9818301/1/393895/2012 zo dňa 09. 03. 2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. 03. 2012 č. 9818301/1/393895/2012 žalovaný podľa § 29 ods.1 zákona č. 563/2003 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 05. 03. 2012 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu č. 738/230/18327/11/PekZ zo dňa 20. 07. 2011 z dôvodu, že žiadateľ nedodržal 30-dňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, v zákonom určenej 30-dňovej lehote neurobil aj zmeškaný úkon a nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie tejto zmeškanej lehoty.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 29 ods.1 Daňového poriadku a uviedol, že žalobca o zmeškaní lehoty na podanie odvolania mal preukázateľne vedomosť už v čase podania výzvy na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 25. 11. 2011. V tomto podaní žalobca spochybňoval správnosť postupu správcu dane pri vybavení odvolania voči rozhodnutiu č. 738/230/18327/11/PekZ zo dňa 20. 07. 2011, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou. Napriek tejto vedomosti žalobca využil svoje dispozičné právo v zmysle § 29 Daňového poriadku až dňa 05. 03. 2012, kedy doručil správcovi dane podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že žiada o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania a zároveň v rovnaký deň urobil aj zmeškaný úkon. Z tejto skutočnosti žalovaný vyvodil, že žalobca nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre uplatnenie tohto inštitútu, nepreukázal ani dôležité dôvody pre odpustenie zmeškanej lehoty, a preto nie je možné zmeškanú lehotu odpustiť. Zároveň dodal, že na odpustenie zmeškania lehoty nemá daňový subjekt právny nárok.
Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 26. 03. 2012.
Včas podanou žalobou zo dňa 23. 05. 2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. 05. 2012 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/18327/11/ PekZ zo dňa 20. 07. 2011 podal odvolanie prostredníctvom občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj, ktoré Daňový úrad Kráľovský Chlmec oznámením č. 738/230/23315/11/PekZ zo dňa 20. 09. 2011 zamietol z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb., t.j. že bolo podané osobou na to nepríslušnou. Žalobca výzvou zo dňa 23. 11. 2011 vyjadril svoj zámer podať odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty. Ako dôležitý dôvod uviedol nezákonný postup daňového úradu pri posudzovaní všeobecnej plnej moci udelenej konateľom žalobcu W. O. X. Z. a substitučného plnomocenstva, ktorým X. Z. udelila plnomocenstvo občianskemu združeniu Daňová reforma a spoločenský rozvoj, Ľubínska 18, Bratislava. V tomto podaní žalobca navrhol za čas odpadnutia dôvodov zmeškania lehoty považovať deň doručenia odpovede daňového úradu na výzvu žalobcovi, t.j. aby žalobcovi v zmysle § 13 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. uplynula od tohto dňa 30-dňová lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty spolu s odvolaním voči uvedenému rozhodnutiu. Daňový úrad v odpovedi na túto výzvu žalobcovi uviedol, že posúdil obsah podania žalobcu a dospel k záveru, že podanie žalobcu je nekvalifikované, pretože žalobca žiada daňový úrad, aby mu umožnil podať podnet, pričom takýto inštitút zákon č. 511/1992 Zb. nepozná. Zároveň správca dane uviedol, že zákon č. 511/1992 Zb. umožňuje podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, pričom po podaní žiadosti daňový úrad posúdi závažnosť a dôvody, pre ktoré subjekt žiada odpustenie zmeškania lehoty a rozhodne. Na toto oznámenie daňového úradu žalobca reagoval vyjadrením k oznámeniu, v ktorom uviedol že ho považuje za rozporuplné, pretože Daňový úrad Trebišov totožné výzvy iných daňových subjektov podľa obsahu posúdil ako žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty. Žalobca ďalej vyzval správcu dane, aby jeho podanie zo dňa 23.11.2011 v zmysle § 20 ods.9 zákona č. 511/1992 Zb. posúdil rovnako ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Súčasne vo vyjadrení žalobca upovedomil správcu dane aj o tom, že o rovnakej žiadosti, t.j. žiadosti obsahujúcej totožný skutkový a právny stav iného daňového subjektu (išlo konkrétne o daňový subjekt PRESTÍŽ, s. r. o., Malá Tŕňa 153), po doplnení žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty o zmeškaný úkon bolo už vyhovené, a to rozhodnutím č. 740/230/43479/11/Maže zo dňa 27. 12. 2011. K svojmu podaniu žalobca pripojil odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 29. 02. 2012, t. j. uskutočnil aj zmeškaný úkon.
Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle § 20 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. bol správca dane v prípade, ak má podanie akékoľvek nedostatky, pre ktoré nie je daňovým úradom spôsobilé na prerokovanie, povinný vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podľa jeho pokynov, stanoviť mu na to lehotu a poučiť ho o následkoch spojených z ich odstránením. Daňový úrad však takto nepostupoval a za žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty považoval až vyjadrenie žalobcu zo dňa 29. 02. 2012.
Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 13b zákona č. 511/1992 Zb. neustanovuje ako povinnú náležitosť rozhodnutia o odpustenie zmeškanej lehoty odôvodnenie, ale daňový úrad postupoval v súlade so zákonom, keď síce svoje rozhodnutie aj odôvodnil, ale len čo sa týka nedodržania lehoty na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, pričom nepreukázaním dôležitých dôvodov sa odôvodnenie vôbec nezaoberá. Napadnuté rozhodnutie však žalobcovi nedáva žiadnu odpoveď na to, prečo a z akých dôvodov nebolo jeho žiadosti totožnej so žiadosťou iného subjektu (PRESTÍŽ, s. r. o.) vyhovené. Správny orgán pri vydávaní rozhodnutia je oprávnený uplatňovať správnu úvahu, táto však neznamená ľubovôľu pri jeho rozhodovaní. Vylúčeniu svojvôle pri rozhodovaní správneho orgánu v tomto prípade napomáha aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako daňové orgány v ich veci vyložili a aplikovali príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravovali pri svojom rozhodovaní o veci samej. Tým, že tak daňový úrad neurobil, preukázateľne sa dopustil porušenia práva žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy SR ako aj článku 12 ods.1 Ústavy SR. Napokon poukázal na zásadu vyjadrenú v § 3 ods.8 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok, podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Táto zásada by sa mala aplikovať napriek skutočnosti, že išlo o daňové konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 243/05 zo dňa 09. 11. 2006.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že právny predchodca žalovaného rozhodnutím z 20. 07. 2011 č. 738/230/18327/11/PekZ uložil žalobcovi podľa § 35 ods.5 písm.b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 1.659,69 eur za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v lehote určenej správcom dane vo výzve č. 738/230/14014/11/Bac zo dňa 08. 06. 2011.
Odvolanie občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj ako zástupcu žalobcu Daňový úrad Kráľovský Chlmec oznámením zo dňa 20. 09. 2011 č. 738/230/23315/11/PekZ kvalifikovalo ako podané osobou na to nepríslušnou, a preto odvolanie podľa § 47 ods.6 v nadväznosti na odsek 5 písm.c) zákona č. 511/1992 Zb. zamietol.
V podaní bez dátumu jeho vyhotovenia doručenom Daňovému úradu Kráľovský Chlmec dňa 25. 11. 2011, ktoré bolo označené ako Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, žalobca žiadal Daňový úrad Kráľovský Chlmec, aby v záujme ochrany jeho práv umožnil mu podať odvolanie okrem iného aj proti rozhodnutiu zo dňa 20. 07. 2011 č. 738/230/18327/11/PekZ, a to prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty podľa § 13b zákona č. 511/1992 Zb. Ako dôležitý dôvod v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia žalobca označil nezákonný postup správcu dane pri posudzovaní všeobecnej plnej moci udelenej konateľom žalobcu X. Z. a substitučného plnomocenstva udeleného X. Z. občianskemu združeniu Daňová reforma spoločenský rozvoj. Žalobca súčasne žiadal, aby za čas odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty považoval deň doručenia odpovede daňového úradu na túto výzvu žalobcu.
Podaním zo dňa 21. 12. 2011 č. 738/230/34055/11/Bac Daňový úrad Kráľovský Chlmec oznámil žalobcovi, že jeho podanie z 25. 11. 2011 je nekvalifikované, pretože žalobca žiada správcu dane, aby mu umožnil podať podnet, pričom takýto inštitút zákon č. 511/1992 Zb. nepozná. Správca dane poukázal na možnosť podať žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty podľa ustanovenia § 13b citovaného zákona.
Podaním z 29. 02. 2012, ktoré žalobca označil ako Zmeškaný úkon a vyjadrenie k oznámeniu, sa žalobca domáhal, aby jeho podanie doručené Daňovému úradu Kráľovský Chlmec 25. 11. 2011, bolo posudzované vzhľadom na totožný skutkový a právny stav, rovnako ako obdobné podanie daňového subjektu PRESTÍŽ, s. r. o., doručené Daňovému úradu Trebišov, ktorý v obdobnej žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty vyhovel, odpustil zmeškanie lehoty a zmeškaný úkon považoval za úkon vykonaný v zákonnej lehote. K podaniu žalobca pripojil odvolanie zo 29. 02. 2012 proti rozhodnutiu žalovaného o uložení pokuty.
Podľa § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane s dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok. Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. je súd viazaný obsahom žalobou napadnutého správneho rozhodnutia.
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. 03. 2012 žalovaný rozhodoval o žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty č. 738/230/18327/11/PekZ zo dňa 20. 07. 2011, ktorá bola doručená žalovanému 05. 03. 2012. Preto v tomto konaní súd nie je oprávnený posudzovať charakter podania žalobcu doručeného Daňovému úradu Kráľovský Chlmec dňa 25. 11. 2011 t. j., či toto podanie bolo žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 13b zákona 511/1992 Zb. a či bolo povinnosťou príslušného správcu dane o ňom rozhodnúť. Ak bol žalobca toho názoru, že toto podanie je žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty mohol uplatniť účinné prostriedky nápravy a ochrany svojich práv v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. a Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie § 29 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. stanovuje zákonné podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre to, aby správca dane odpustil zmeškanie lehoty:
- existencia dôležitého dôvodu, pre ktorý daňový subjekt zmeškal lehotu, a preto žiada o odpustenie zmeškanej lehoty,
- podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty do 30 dní odo dňa odpadnutia dôvodov zmeškania pôvodnej lehoty,
- vykonanie zmeškaného úkonu v už uvedenej 30-dňovej lehote.
Žalovaný v súlade s ustanovením § 63 ods.5 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie aj odôvodnil. Žiadosti žalobcu žalovaný nevyhovel z dôvodu nesplnenia ani jednej z troch zákonných podmienok v zmysle § 29 ods.1 zákona č. 563/2009 Z. z. Svoje rozhodnutie zdôvodnil pokiaľ ide o nesplnenie zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty a nedodržanie tej istej lehoty na vykonanie zmeškaného úkonu. Žalovaný svoj záver o nepreukázaní existencie dôležitých dôvodov na predĺženie zmeškanej lehoty neodôvodnil. Nedodržanie 30-dňovej lehoty na podanie žiadosti a vykonanie zmeškaného úkonu žalovaný odôvodnil tým, že žalobca preukázateľne mal vedomosť o zmeškaní lehoty už v čase doručenia svojho podania správcovi dane dňa 25. 11. 2011 (výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu). Žalovaný rovnako konštatoval, že žalobca nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie zmeškaného úkonu, ktorý urobil až dňa 29. 02. 2012. S týmto zdôvodnením zmeškania zákonnej lehoty na podanie žiadosti o opustenie zmeškanej lehoty a vykonanie zmeškaného úkonu sa súd stotožňuje. Z obsahu podania žalobcu doručeného Daňovému úradu Kráľovský Chlmec 25. 11. 2011 nesporne vyplýva, že žalobca už pri vyhotovení tohto podania si bol nesporne vedomý toho, že zmeškal lehotu na podanie odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 20. 07. 2011.
Rozhodnutie správcu dane o nevyhovení žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty je potrebné považovať za zákonné, ak správca dane v rozhodnutí konštatuje a skutkovo a právne aj zdôvodní nesplnenie hoci len jednej zo zákonných podmienok pre odpustenie zmeškanej lehoty. Je nesporné, že žalobca nesplnil už uvedené dva zákonné predpoklady pre odpustenie zmeškania lehoty. Preto podľa názoru súdu nebolo nevyhnutné, aby žalovaný zdôvodňoval, prečo dôvod zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 20. 07. 2011 (podľa žalobcu týmto dôvodom bol nesprávny procesný postup správcu dane pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu podanom občianskym združením Daňová reforma a spoločenský rozvoj), nepovažoval za dôležitý dôvod v zmysle § 29 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že za závažný dôvod pre ktorý došlo k zmeškaniu lehoty v daňovom konaní (ale aj v správnom konaní - § 28 zákona o správnom konaní) je možné považovať právnu skutočnosť, ktorá je časovo ohraničená jej vznikom a zánikom, ale nie tvrdenie účastníka konania o nerešpektovaní procesných ustanovení správnym orgánom pri vydaní rozhodnutia, proti ktorému účastník konania zmeškal lehotu na podanie odvolania.
Záverom súd poznamenáva, že aj v prípade, ak by žalovaný rozhodoval o podaní žalobcu doručenom Daňovému úradu Kráľovský Chlmec dňa 25. 11. 2011 ako o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, musel by konštatovať nesplnenie jednej z troch kumulatívnych zákonných podmienok pre odpustenie zmeškania lehoty, t.j. že zmeškaný úkon nebol urobený v zákonnej 30-dňovej lehote (vedomosť žalobcu o ním špecifikovanom dôvode zmeškania lehoty najneskôr ku dňu spracovania podania doručeného správcovi dane 25. 11. 2011 a vykonanie zmeškaného úkonu dňa 29. 02. 2012).
Pretože žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol.
Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.