Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-194-2023.pdf
PDF · 75.25 KB
Case nature
Subarea
5Ek/194/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BRIXIAPRESS, s.r.o., so sídlom Matuškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 36655589, práv. zast.: Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 858 552, proti povinnému: Heneken, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36848611, práv. zast.: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 47244895, o vymoženie 21.114,94 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Antona Buryho, so sídlom exekútorského úradu Jelenia 26, 811 05 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému ani povinnému náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.01.2023 domáhal od povinného vymoženia 21.114,94 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 25Cb/93/2021 zo dňa 19.05.2022.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 24.02.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Antona Buryho, so sídlom exekútorského úradu Jelenia 26, 811 05 Bratislava.
3. Povinný podal v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že vymáhaný nárok zanikol jednostranným započítaním vzájomne sa kryjúcich pohľadávok oprávneného a povinného a to na základe oznámenia povinného o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.01.2023, ktorým si povinný započítal peňažnú pohľadávku vo výške 23.461,90 Eur z celkovej sumy jeho pohľadávky vo výške 73.850,- Eur, ktorú ku dňu započítania evidoval voči oprávnenému titulom škody s pohľadávkou oprávneného vo výške 23.461,90 Eur, priznanej exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd exekúciu zastavil a zároveň zaviazal oprávneného na náhradu trov.
4. K uvedenému podaniu sa oprávnený nevyjadril.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
12. Povinný vo svojom návrhu ako dôvod na zastavenie exekúcie uviedol, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe jednostranného započítania dňa 31.01.2023, k čomu súd uvádza, že Exekučný poriadok v ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) ako jeden z dôvodov, ktorý má za následok zastavenie prebiehajúcej exekúcie je zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu. K zániku vymáhanej pohľadávky môže dôjsť z rôznych dôvodov, ktoré sú špecifikované v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), napr. splnenie, splynutie, atď.. Jedným z takýchto dôvodov je aj započítanie vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, pričom k nemu môže dôjsť buď vzájomnou dohodou, t.j. dvojstranným právnym úkonom alebo úkonom jednostranným (kompenzačným prejavom). V danom prípade k započítaniu dochádza okamihom, keď sa pohľadávky stretli. V exekučných konaniach začatých po 1. apríli 2017 je zvlášť dôležité rozlišovať medzi započítaním dohodou alebo kompenzačným prejavom, nakoľko v nich, na rozdiel od konaní začatých pred uvedeným dátumom, dochádza k špecifickej situácii vyplývajúcej z ustanovenia § 61e, a síce, že po začatí exekúcie súd prihliadne na jednostranné započítanie len vtedy, ak došlo k započítaniu judikovanej pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že v exekučnom konaní môže dôjsť k započítaniu nejudikovanej pohľadávky len na základe vzájomnej dohody medzi oprávneným a povinným a nie prostredníctvom kompenzačného prejavu.
13. Z návrhu na zastavenie exekúcie a dôkazov predložených povinným (oznámenie o započítaní zo dňa 31.01.2023), však nemal súd za preukázané, že pohľadávka, ktorú povinný údajne eviduje voči oprávnenému titulom náhrady škody reálne existuje a je priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. V oznámení len povinného informoval, že voči nemu eviduje pohľadávku vo výške 73.850,- Eur titulom škody, pričom si voči nemu započítava sumu 23.461,90 Eur. Súd poukazuje na to, že z hmotnoprávneho
hľadiska síce mohlo dôjsť k platnému započítaniu a zániku vymáhanej pohľadávky, avšak na túto skutočnosť nemohol v zmysle § 61e prihliadnuť a exekúciu zastaviť. Vzhľadom na uvedené preto súd námietku povinného vyhodnotil ako nedôvodnú a jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
14. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
16. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
17. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
21. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd povinnému ako procesne neúspešnej strane náhradu trov nepriznal. Rovnako rozhodol o trovách oprávneného, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.