Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-762-2011.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Subarea
12Er/762/2011
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova č. 25, Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. L., Y.. XX.XX.XXXX, G. Č.. XX, J., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice, o vymoženie 709,19 €, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Záhradnícka 62, Bratislava, takto
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 12371/11, zo dňa 13.01.2012. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u exekútora dňa 14.07.2011. Exekútor následne podal žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 709,19 € s príslušenstvom.
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) poverením č.5808 035517 zo dňa 13.01.2012, poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (EX 12371/11).
Povinný podal súdu návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, ktorý odôvodnil tým, že rozhodcovskou zmluvou došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa, pričom túto nemohol nijako ovplyvniť. Povinný nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu. Zmluva je nevyvážená a podstatne výhodnejšia pre oprávneného. Spotrebiteľ tak nemal možnosť využiť inštitúty priznané mu, ako slabšej zmluvnej strany ani možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. Povinný tiež namietal, že rozhodcovským rozsudkom bol oprávnenému priznaný poplatok za poskytnutie úveru, napriek tomu, že zmluva o úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Postupy a zmluvy oprávneného boli ako celok zakázané rozhodnutím Okresného súdu Trnenčín č.k. 17C/5/2011 zo dňa 12.04.2011. Pri porovnaní úverovej istiny vo výške 350,00 € a celkovej vymáhanej sumy k 20.08.2012 vo výške 3449,54 € ide o výkon práva odporujúci dobrým mravom. Povinný odmietol že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a to aj napriek tomu, že v zmluve je uvedené jeho IČO a odškrtnuté na účely podnikania. Uvedené sa má posudzovať z objektívneho hľadiska bez ohľadu na to, čo je v zmluve účelovo odškrtnuté. Jediným cieľom takto predformulovanej zmluvy bolo subsumovať zmluvný vzťah pod režim obchodného zákonníka a vyňať tak spotrebiteľa s pod ochrany občianskeho práva. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému známe, nebol o ich obsahu informovaný a nemal možnosť voľby iného súdu ani rozhodcu. Oprávneným je tento súdu bez možnosti zmeny dávaný do zmlúv už 10 rokov a nie sú známe prípady, že by rozhodol v jeho neprospech.
Oprávnený sa nestotožnil s názormi povinného a mal za to že exekúcie prebieha v súlade so zákonom a povinný sa nemôže dovolávať na ochranu spotrebiteľa, keďže zmluvný vzťah vznikol medzi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený sa nevedel vyjadriť k presnému postupu uzavretia zmluvy, ale štandardný postup je taký, že jeho pracovníci vypĺňajú údaje v zmluve o úvere na základe pokynov klientov a tí ich správnosť potvrdzujú svojím podpisom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom povinného a listinami tvoriacimi súdny spis (rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere, rozhodcovským spisom)
Povinná uviedla, že v čase uzavretia zmluvy č. 705500015 bola živnostníčkou, ale spoločnosť Pohotovosť o pôžičku žiadala z rodinných dôvodov (do domácnosti sa nasťahoval svokor, ktorý bol bez príjmu, so zdravotnými ťažkosťami a potrebovali peniaze kým sa vybavoval invalidný dôchodok). K uzavretiu zmluvy došlo v kancelárii OKC v Rožňave s pánom J. tak, že sa vyhotovila zmluva na 350,00 Eur a ona poskytla žiadané údaje, kópiu daňového priznania a predchádzajúce ročné zúčtovanie mzdy manžela. Zaškrtnutiu kolónky na podnikateľské účely si nebola vedomá. Priebeh vyhotovovania zmluvy bol v zmätku, s poradenstvom pána Hodermarského a ďalšej zamestnankyni oprávneného, ktorú nepoznala, bolo tam viac ľudí a nebol priestor na študovanie podmienok zmluvy. Aj im tvrdila, že ide o financie do domácnosti a nie na podnikanie, ale že je to úplne jedno čo zaškrtne, len aby zaškrtla pre podnikanie. Svoje obchodné meno do zmluvy uviedla na výzvu pána J.. Chápala to ako zdroj príjmu z ktorého má platiť úver. Potom podpísala zmenku s tým, že to potrebujú, aby bol úver priznaný. Následne dostala peniaze a šeky na platenie. Rozhodcovskému súdu odpísala, že sa nemôžem zúčastniť konania z rodinných a zdravotných dôvodov. Na rozhodcovský rozsudok nereagovala, keďže voči nemu nebol opravný prostriedok. Po vydaní rozhodcovského rozsudku nič neuhradila. V exekúcii doposiaľ nebolo vymožené nič, z dôvodu nedostatku finančných prostriedky. Suma, ktorú vymáha exekútor, považovala za prehnanú. Začali jej písať zo spoločnosti na vymáhanie dlhov RVD, ktorá žiadala 1775,73 Eur. Neskôr to bola spoločnosť Platiť sa oplatí. Počas trvania úverovej zmluvy jej oprávnený ponúkal ďalší úver, ako aj možnosť zamestnať práce pre neho, s čím nesúhlasila. Pohľadávku, by chcela splácať v primeranej výške, bez exekúcie a vyhrážok.
Medzi účastníkmi bola dňa 24.07.2009 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350 Eur. Povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, adresou pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, ďalej nasledovalo označenie jeho obchodného mena s identifikačným číslom a miestom podnikania. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach. Bod 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na rozhodcovskom súde žalobu.
Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 12371/11, zo dňa 13.01.2012 bol povinný zaviazaný uhradiť sumu vo výške 709,19 €, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 709,19 € od 19.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6,00% ročne zo sumy 709,19 € od 11.04.2011 do zaplatenia a nahradil trovy rozhodcovského konania vo výške 254,44 €.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa §57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) ZRK.
Podľa §2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), ktorý upravuje zmluvu o úvere. Keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy OZ t.j. §52 a nasl..
V zmysle § 52 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa §53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný konal ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti
Pri pochybnostiach o tom, či povinný vystupoval v zmluve ako fyzická osoba nepodnikateľ alebo podnikateľ, súd vychádzal z ustanovenia §54 ods. 2 OZ a priklonil sa k výkladu, ktorý bol pre spotrebiteľa priaznivejší. Pochybnosť vyplývala zo skutočnosti, že v zmluve bol označený povinný, ako fyzická osoba nepodnikateľ, aj ako podnikateľ. Spotrebiteľ (povinný) sa tak mohol dôvodne domnievať, že jeho podnikateľské označenie je dôležité pre dodávateľa (oprávneného) z hľadiska jeho solventnosti a možnosti splácať poskytnutý úver. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere, aj s poukazom na to, že je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (nie aj tovaru alebo služieb, ktoré by sa mali obstarať). Neuvedenie účelu, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmluve o úvere, nemôže bez ďalšieho zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku. Je na veriteľovi, aby preukázal, že sa jedná o iný, nespotrebiteľský úver, úprava ktorého ba sa mala sa riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vybraný rozhodcovský súd pritom pritom vôbec neaplikoval špecifickú úpravu spotrebiteľských vzťahov. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, keďže spotrebiteľ do nej nemohol zasiahnuť, navyše bola obsahovou súčasťou všeobecných podmienok povinného o ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek deklarácie opaku v zmluve. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pre spotrebiteľské zmluvy bola explicitne vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách §53 ods. 4 písm. r) OZ od 01.01.2008. Táto skutočnosť však nič nemení na neprijateľnosti predmetnej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere a to splnením všetkých znakov definovaných v § 53 ods. 1 OZ.
Keďže rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný.
Súd na základe uvedeného v súlade s ust. § 45 ZRK a § 57 ods. 2 EP exekúciu zastavil.
Podľa §151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd v súlade s § 151 ods. 3 OSP rozhodne o trovách konania v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Rožňava.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.