Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/34/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne J. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX H., právne zast. JUDr. Júliusom Bučekom - advokátom, so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, proti žalovaným 1. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX H., 2. I. I., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX H., o určenie vlastníckeho práva a nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 30.01.2023 č.k. - 38, takto jednohlasne

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že zakazuje žalovanej v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX., vedenom na Okresnom úrade H., odbor katastrálny, v kat. území H., a to dvojizbový byt č. X s príslušenstvom nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ul. H. so súp. č. XXXX, vchod X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu o veľkosti XX/XXXX k celku, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený a to pozemku, parcele CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, pozemku, parcele CK N č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, pozemku parcele CK N č. XXXX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, a to ich prevod, zaťaženie v prospech inej osoby, zriadenie akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo akékoľvek iné zaťaženie týchto nehnuteľností až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„ I. Súd z a m i e t a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd uviedol, že vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že je k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam spolu so žalovaným v 1. rade podielovou spoluvlastníčkou, každý v podiele 1/2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade boli manželia a z dôvodu, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, došlo k vyporiadaniu BSM zo zákonu po uplynutí trojročnej lehoty podľa , teda každý z bývalých manželov bol k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam spoluvlastníkom v podiele 1/2. Dňa 30.10.2012 žalobkyňa udelila žalovanému v 1. rade splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy na uvedené nehnuteľnosti. Na základe tohto splnomocnenia žalovaný v 1. rade dňa 26.08.2022 uzatvoril so žalovanou v 2. rade kúpnu zmluvu na predaj vyššie uvedených nehnuteľností. O uvedenej kúpnej zmluve sa žalobkyňa dozvedela 10.01.2023, keď si to vyžiadala na katastrálnom portáli, pričom o tejto zmluve

nemala vedomosť ani nevedela o jej obsahu. Podľa názoru žalobkyne je táto kúpna zmluva neplatná pre nedostatok vôle žalobkyne, pre rozpor s dobrými mravmi. Kúpna cena v zmluve je neprimerane nízka a žalobkyňa o nej nemala žiadnu vedomosť, okrem toho jej časť kúpnej ceny vôbec nebola vyplatená, ďalším nedostatkom v kúpnej zmluve je že v záhlaví je žalobkyňa označená ako J. H., rod. O., pričom v súčasnosti aj v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy používa priezvisko H.. Podľa názoru žalobkyne je nevyhnutné, aby súd do právoplatného skončenia veci dočasne upravil pomery medzi stranami sporu navrhnutým spôsobom.

3. Aplikujúc ust. , , , , , , , ďalej len „CSP“), súd uzavrel, že nie je potrebné dočasne upraviť neodkladným opatrením pomery medzi stranami sporu, nakoľko nebolo preukázané, aby žalovaní sa pokúšali uvedený byt predať alebo zaťažiť a z týchto dôvodov nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, poukazujúc na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. a . Uviedla, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodneného rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a podobne). Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Je pritom potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje jeho zákonná 30 - dňová lehota v zmysle . Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť negatívnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Keďže týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal, týmto postupom bolo porušené právo navrhovateľky aj na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil skutočnosti popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to predovšetkým s poukazom na vyššie uvedený výklad podmienok nariadenia neodkladného opatrenia s prihliadnutím na jeho preventívny a zabezpečovací účel. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

5. Žalovaný v 1. rade sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že na základe splnomocnenia uzatvoril dňa 26.08.2022 so žalovanou v 2. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj vyššie uvedených nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade. Kúpnu zmluvu uzatvoril v mene žalobkyne na základe splnomocnenia zo dňa 30.10.2012. Z obsahu splnomocnenia nemožno ustáliť, že by žalovaný v 1. rade prekročil rozsah oprávnenia vyplývajúceho z obsahu splnomocnenia tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Splnomocnenie neobsahuje výslovné a určité splnomocnenie na obsah kúpnej zmluvy, akú konkrétnu výšku kúpnej ceny, a v akom pomere ku spoluvlastníckym pomerom predávajúcich na predávaných nehnuteľnostiach komu má kupujúci vyplatiť. V tejto súvislosti predložil komunikáciu medzi ním a žalobkyňou z roku 2016, z obsahu ktorej nepochybne vyplýva, že žalobkyňa má záujem spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach predať za sumu zodpovedajúcej záväzkom vzniknutým počas manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Zároveň poukázal na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorý sa aktívne zaoberajú o výkon svojich práv a ktorý svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je to tiež predovšetkým vecou nositeľnou práv, aby svoje práva bránili, starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Ak nemala žalobkyňa vôľu predať svoj spoluvlastnícky podiel, mohla konať tak, aby ňou udelené splnomocnenie stratilo právne účinky. Žalovaná tak nekonala, a žalovaný v 1. rade mal za to, že rozsah udeleného splnomocnenia nie je pochybný a v jeho rozsahu aj konal.

6. Žalovaná v 2. rade sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila tak, že sa so žalovaným v 1. rade dohodla na predaji bytu do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný v 1. rade jej ukázal komunikáciu medzi ním a žalobkyňou, kde sa dohodli, že byt predajú za sumu, ktorou zaplatia - vyrovnajú záväzky, ktoré im vznikli počas manželstva, čím sa jej žalovaný v 1. rade preukázal splnomocnením udeleným žalobkyňou, ktoré ho oprávňovalo kúpnu zmluvu uzatvoriť. Z uvedeného dôvodu zaplatila žalovanému v 1. rade v rokoch 2019-2022 preddavky kúpnej ceny v celkovej výške 14.900,- eur. V roku 2022 došlo k zaplateniu všetkých dlhov žalobkyne a žalovaného v 1. rade, a predmetný byt už nebol zaťažený žiadnym exekučným záložným právom, a nebol známy ani žiaden iný dôvod brániaci prevodu nehnuteľností. Zdôraznila, že žalobkyňa sa dlhodobo o nehnuteľnosť nestarala, neprejavila o ňu žiadny záujem, nepodieľala sa žiadnym spôsobom na jej údržbe, neplatila daň z nehnuteľnosti. Aj z tohto dôvodu žalovaná v 2. rade nadobudla presvedčenia, že žalobkyňa bez výhrad súhlasí s tým, že nehnuteľnosti budú predané za sumu, ktorou budú zaplatené spoločné dlhy žalobkyne so žalovaným v 1. rade. Na záver uviedla, že žalobkyňa bez pochýb bola nedbalým vlastníkom, a preto jej konanie súvisiace s podaním žaloby považuje za účelové s vidinou zisku. Žiaľ v minulosti žalobkyňa nebola tak aktívna, keď bolo nutné zaplatiť jej a žalovaného v 1. rade spoločné dlhy.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd ( ), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu danom v ust. a , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie v zmysle ust. zmenil a návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne opraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. V prejednávanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej.

13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je predpokladom nariadenia neodkladných opatrení osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

14. Všetky tieto zákonne podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne vyskúmať ich splnenie každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky okolnosti, ktoré by boli potrebné vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť dosvedčené aspoň základne skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

15. Neodkladné opatrenie bude z pravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušeniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu

ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, v ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčenie skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

17. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. , ). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

18. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na jednej strane sporu vzniká druhej strane škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí.

19. Odvolací súd zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu mal dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia má oporu v listinných dôkazoch, ktoré sú obsahom spisu. Žalobkyňa osvedčila, že žalovaný v 1. rade uzatvoril v mene žalobkyne na podklade splnomocnenia zo dňa 30.10.2012 kúpnu zmluvu so žalovanou v 2. rade, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností - bytu s príslušenstvom, ktorý žalobkyňa so žalovaným v 1. rade nadobudli počas trvania manželstva, a ku ktorým nehnuteľnostiam sa stali po uplynutí troch rokov od rozvodu manželstva podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2. Žalobkyňa tvrdí, že kúpna zmluva zo dňa 26.08.2022 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalovaný v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu aj v mene žalobkyne, pričom bez jej vedomostí dohodol nevýhodné podmienky predaja dvojizbového bytu s príslušenstvom, ktorý predal do výlučného vlastníctva svojej súčasnej manželke

- žalovanej v 2. rade. V zmluve dohodnutá kúpna cena (14.900,- eur), podľa žalobkyne nezodpovedá absolútne trhovej hodnote obdobných nehnuteľností a dojednanie neprimerane nízkej ceny nebolo výsledkom zmluvného dojednania žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

20. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčila, keď je zrejmé, že splnomocnila žalovaného v 1. rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorý bez jej vedomostí dohodol podmienky predaja dvojizbového bytu s príslušenstvom, ktorý predal za neprimerane nízku cenu do výlučného vlastníctva svojej súčasnej manželky žalovanej v 2. rade. Potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nemôže byť striktne viazaná len na to, či by sa žalovaní pokúsili predmetný byt predať alebo ho zaťažiť, nakoľko v situácii, kedy by už došlo k jeho predaju alebo zaťaženiu, by už bolo právo žalobkyne na súdnu ochranu značne sťažené.

21. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany, a pokiaľ má byť ochrana pred nežiadúcou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre žalobkyňu zrejmá, pretože jej potom neodkladným opatrením už nemožno zabrániť. Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu

žalovanej v 2. rade nehnuteľnosť predať, resp. zaťažiť, právo žalobkyne na súdnu ochranu v konaní o určenie vlastníckeho práva by bolo do značnej miery obmedzené a výrazne sťažené.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

23. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Toto rozhodnutie prijal senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).