Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-368-2013.pdf
PDF · 73.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/368/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovanému v 1. rade CORDELIA INVEST Ltd., so sídlom 20 March, The Condourse, London NW9 5XS, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a žalovanému v 2. rade NETCORE MANAGEMENT LTD. so sídlom Stopher House, Webber Street, Londýn SE1 0RE, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/139/2013-197 zo dňa 20.9.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/139/2013-197 zo dňa 20.9.2013 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalobcu (navrhovateľa) na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň uviedol, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 15.07.2013 doručenou súdu dňa 15.07.2013 sa žalobca domáha od súdu vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že oznámenie žalovaného v 1. rade zo dňa 21.06.2013 o postúpení jeho pohľadávky voči žalobcovi z titulu rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.04.2013, ako aj oznámenia čísla účtu zo dňa 21.06.2013 žalovaného v 2. rade o odplatnom nadobudnutí pohľadávky voči žalobcovi, sú neplatné. Žalobca sa zároveň návrhom podaným so žalobou domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému v 1. rade a v 2. rade povinnosť zdržať sa nakladania, postúpenia a vymáhania uvedenej pohľadávky voči žalobcovi. Tento návrh odôvodnil tým, že žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú pravdepodobne len schránkové spoločnosti bez akéhokoľvek reálneho majetku, a preto existuje obava, že v prípade zaplatenia alebo vymoženia pohľadávky a následného určenia oznámenia o postúpení a oznámenia čísla účtu za absolútne neplatné právne úkony, vznikne žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody voči subjektu, ktorý nebol skutočným majiteľom pohľadávky, a tento nárok nebude môcť reálne vymáhať.
Súd prvého stupňa návrh na vydanie predbežného opatrenia posúdil podľa ust. §§ 102 ods. 1 v spojení so 74 až 78 O.s.p., pričom uviedol, že predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov ešte pred samotným rozhodnutím súdu vo veci samej, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane navrhovateľa. Predbežné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Cieľom nariadenia predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, nesmie sa ním prejudikovať výsledok konania vo veci samej a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Zo súdneho spisu pritom zistil, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti právnych úkonov žalovaných
- oznámenie žalovaného v 1. rade zo dňa 21.06.2013 o postúpení jeho pohľadávky voči žalobcovi a oznámenia čísla účtu zo dňa 21.06.2013 žalovaného v 2. rade o odplatnom nadobudnutí pohľadávky voči žalobcovi. Predbežným opatrením sa žalobca domáha zákazu nakladania, postúpenia a vymáhania pohľadávky voči žalobcovi. Keďže predmetom konania vo veci samej je určovacia žaloba, preto navrhované predbežné opatrenie zrejme nemá plniť funkciu zabezpečenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, ale má upraviť pomery účastníkov do doby, než sa právoplatne rozhodne, či sú napadnuté právne úkony neplatné. Súd dospel rovnako k záveru, že v danom prípade nemožno konštatovať, že by výkon rozhodnutia, ktorým sa určí neplatnosť právnych úkonov, bol ohrozený, nakoľko zákaz nakladania s pohľadávkou voči žalobcovi by v tomto prípade nijakým spôsobom neprispel k jeho výkonu.
Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade je jedným zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi z dôvodu existujúceho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu (v tomto prípade ako uviedol žalobca možného vzniku škody a bezdôvodného obohatenia sa žalovaných). Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že dôležitým predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je riadne osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcom. Predbežné opatrenie má smerovať k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov ešte pred samotným rozhodnutím súdu vo veci samej, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaných, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobcu. Súd však v danom prípade nemal za osvedčené tvrdenia žalobcu ohľadne skutočností, že žalovaní sú spoločnosti bez akéhokoľvek reálneho majetku, a preto existuje obava, že v prípade zaplatenia alebo vymoženia pohľadávky subjektu, ktorý nebol skutočným majiteľom pohľadávky, nebude môcť žalobca svoj nárok reálne vymáhať. Ako vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalobcu cit. „žalovaní sú pravdepodobne len schránkové zahraničné spoločnosti“ žalobca sa sám o ním tvrdenej skutočnosti iba domnieva. Záverom uviedol, že v danom prípade nie je možné nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia ani z dôvodu, že jeho nariadením by súd výraznou mierou zasiahol do oprávnenia žalovaných vymáhať ich pohľadávku voči žalobcovi, ktorá bola právoplatne priznaná súdom v inom súdnom konaní, a to bez toho, že by mal súd potrebu takéhoto nariadenia predbežného opatrenia riadne a bez akýchkoľvek pochybností osvedčenú. Preto návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 145 O.s.p..
Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil tým, že sa postupom súdu prvého stupňa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že s odôvodnením súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť, pretože podľa jeho názoru svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia riadne odôvodnil a poukázal na potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Tak ako v žalobe a v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázal na dokumenty týkajúce sa postúpenia pohľadávky žalovaného v 1. rade a skonštatoval, že dokumenty s najväčšou pravdepodobnosťou nepodpisovala tá istá osoba, čo je na prvý pohľad zjavné. Opätovne podrobne rozoberal skutočnosti, ktoré sú predmetom žaloby vo veci samej so svojou teóriou tzv. „schránkových firiem“ a vyslovil obavu, že pohľadávka žalovaného v 1. rade môže byť ďalej postúpená na ďalší i nesolventný subjekt a jej zaplatenie zo strany žalobcu by v prípade neplatnosti postúpenia pohľadávky nebolo možné získať späť titulom bezdôvodného obohatenia. Preto je toho názoru, že osvedčil všetky skutočnosti nevyhnutné na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré preukazujú vysoko pravdepodobnú existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia zaoberal v súlade so zákonom, pričom mal preukázané, že žiadna hrozba ujmy práv žalobcu nie je daná. Keďže neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, súd prvého stupňa ho v súlade so zákonom zamietol. Odvolací súd sa tak po vecnej stránke, ako aj s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa plne stotožnil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd k uvedenému dodáva, že žalobca nielenže riadne neosvedčil existenciu reálnej hrozby, ktorou by mohol byť poškodený na svojich právach, ale návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol len v rovine domnienok, žiadal taký zásah do podnikateľskej existencie žalovaného 1/ a 2/, ktorý nie je v súlade so zákonom a naviac odvolací súd je toho názoru, že žalobca pravdepodobne nespĺňa ani predpoklady aktívnej legitimácie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.