Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-48-2013.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom 820 05 Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom 820 05 Bratislava, Klincová 37/B, proti odporcovi: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P., A. XXX/XX, o zaplatenie 385,79 eur, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.6.2013 domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 385,79 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.3.2007 uzatvoril odporca s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou GE MONEY, a.s. úverovú zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver na financovanie osobného motorového vozidla značky Škoda Felicia 96-98 1.6 GLX Standard, číslo karosérie K.. Odporca porušil ustanovenie bodu 6.1 všeobecných obchodných podmienok a pretože riadne nesplácal úver, spoločnosť GE MONEY, a.s. vypovedala zmluvu o úvere dňa 29.10.2007.
Pôvodný veriteľ spoločnosť GE MONEY, a.s. ako postupca postúpil dňa 27.9.2012 predmetnú pohľadávku aj s príslušenstvom na navrhovateľa ako postupníka. Postúpenie bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 26.10.2012, v ktorom bola vyčíslená aj dlžná pohľadávka a odporca bol vyzvaný na jej zaplatenie. V danej lehote odporca pohľadávku nezaplatil.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 5.12.2013, na ktorý sa osobne dostavil odporca, právny zástupca navrhovateľa sa nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil len dve hodiny pred pojednávaním z dôvodu kolízie pojednávaní na OS Michalovce (č.l. 29), pričom súd aj napriek tomu pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pretože ospravedlnenie neobsahovalo náležitosti podľa § 119 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Súd poukazuje na to, že doterajšia súdna prax zjednotila, že kolízia pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania, navyše právny zástupca navrhovateľa je spoločnosť s ručením obmedzeným, teda bolo možné zastúpenie iným advokátom, koncipientom, resp. bolo možné substitučne splnomocniť na zastúpenie advokáta z inej advokátskej kancelárie. Preto súd nemohol akceptovať toto ospravedlnenie a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere č. XXXXXX, zmluva o postúpení, oznámenie o postúpení zo dňa 5.10.2012, výsledná kalkulácia predčasného ukončenia zmluvy - nedatovaná, doplnenie návrhu navrhovateľa zo dňa 23.8.2013, vyslúchol odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný.
Dňa 24.3.2007 uzavrela spoločnosť GE MONEY, a.s. úverovú zmluvu s odporcom pod č. XXXXXX na financovanie ojazdeného vozidla ako je uvedené vyššie. Úver bol poskytnutý vo výške 62.300,- Sk (2.067,98 eur), s celkovými mesačnými splátkami po 3.994,50 Sk (132,59 eur) splatnými vždy do 24. dňa v mesiaci. Aj napriek tomu, že sa navrhovateľ v návrhu odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, tieto k návrhu nedoložil.
Keďže sa jedná o návrhové konanie, každý z účastníkov nesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu a v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania, súd nemôže vyzývať účastníkov na doloženie dôkazov, resp. ich k tomu nútiť a pri rozhodovaní v merite veci vychádza len z toho, čo účastníci v konaní preukážu.
V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko právny predchodca navrhovateľa plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.
Nedatovaným listom (č.l. 19) spoločnosť GE MONEY, a.s. predčasne ukončila úverovú zmluvu v dôsledku poistnej udalosti, pričom vyčíslila dlžnú sumu odporcu a vyzvala odporcu, aby túto uhradil najneskôr do 29.10.2007 na účet spoločnosti vo výške 11.622,17 Sk (385,79 eur).
Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 27.9.2012, spoločnosť GE MONEY, a.s. postúpila dlh na navrhovateľa, čo bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 5.10.2012. Momentom doručenia oznámenia o postúpení je odporca povinný plniť navrhovateľovi.
Odporca na pojednávaní pred súdom uviedol, že dlžnú sumu neuhradil, zároveň vzniesol námietku premlčania.
Ani zo samotného návrhu, ani z jeho doplnenia, nie je jasné a zrozumiteľné, z čoho pozostáva žalovaná suma, ako bola vypočítaná, k akému dňu, čo všetko bolo zohľadnené pri jej výpočte, keďže z listu na č.l. 19 vyplýva, že žalovaná suma má byť zvýhodnenou cenou, a preto celý návrh je nepreskúmateľný.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.
Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.
Navrhovateľ súdu preukázal, že nastala zročnosť celého dlhu (na základe nedatovanej výzvy z č.l. 19) a to dňa 29.10.2007, preto v danom prípade sa dlh premlčal dňom 29.10.2010, t.j. 3 roky po splatnosti dlhu. Návrh na súd bol podaný dňa 10.6.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Keďže odporca pred súdom účinne vzniesol námietku premlčania, súd sa ďalej nezaoberal samotnou podstatou záväzku odporcu voči navrhovateľovi, keďže po vznesenej námietke nie je možné navrhovateľovi priznať žalovanú sumu.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže odporcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal, hoci bol úspešným účastníkom konania, navyše si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.