Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoEk-1-2023.pdf
PDF · 88.95 KB
Case nature
Subarea
22CoEk/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Peter Duman a JUDr. Dominika Horváthová v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 15046/10 odvolaný z funkcie dňa 31.10.2023 (náhradník - súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava) o vymoženie 996 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.: 10Er/1510/2010 – 50 zo dňa 28.11.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. rozhodol tak, že súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
2.Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 2 písm. h), písm. j), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3.Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn.: SR 05619/10 zo dňa 07.07.2010, ktorým bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi(oprávnenému) sumu 996 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 996 eur od 25.11.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 996 eur od 08.02.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 300,13 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Oprávnenému bol teda priznaný nárok zo zmenky. Súdu prvej inštancie potom vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia možno len za súčasného splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. K záveru, že podmienka pod písm. a) je naplnená, súd
prvej inštancie dospel už pri skúmaní podmienok aplikácie prechodného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú to dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Ďalej poukázal na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, tvrdil, že právny vzťah medzi ním a povinným vznikajúci na základe zmluvy o úvere (právny dôvod vzniku záväzku) nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenia ako vzťahu spotrebiteľského (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. o spotrebiteľských úveroch - účel uzatvorenia zmluvy zo strany povinného). Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že právny vzťah nie je možné v zmysle už uvedeného pokladať za spotrebiteľský úver (neexistencia spotrebiteľského vzťahu resp. splnenia podmienok v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.). Uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu samotnej zmluvy o úvere, jej záhlavia a práv a povinností ňou založených. Súd preskúmaním zmluvy dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 23.07.2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Povinný bol v zmluve označený ako fyzická osoba, ktorému nebol poskytnutý úver na účel podnikania. Z uvedeného dôvodu možno predmetný právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd preto s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) pristúpil k skúmaniu samotnej zmluvy o úvere zo dňa 23.07.2009 a exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pričom zistil, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom a povinnému nebola poskytnutá ochrana zákonom patriaca spotrebiteľovi. Povinný v danom prípade uzatvoril dňa 23.07.2009 v skutočnosti zmluvu o spotrebiteľskom a bezúčelovom úvere a táto zmluva mala mať náležitosti stanovené v zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver, ktorý predstavuje 96 % požičanej sumy. Za nekalú obchodnú praktiku súd prvej inštancie považoval aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť zmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje 91,25% ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázaný ) čo bola podmienka poskytnutia úveru. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekúciu je nutné zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože pri vydaní rozhodnutia sp. zn. SR 05619/10 zo dňa 07.07.2010 boli bez najmenších pochybností porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, resp. na ochranu spotrebiteľa nebolo vôbec prihliadnuté, pričom v časti výšky odplaty ide o rozpor s dobrými mravmi, keď rozhodcovský súd neposúdil záväzkovo-právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol mu náležitú ochranu.
4.Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie. V podrobných dôvodoch odvolania namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – v ďalšom texte len „C. s. p.“) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). V odvolaní poukázal na skutočnosť, že dňa 23.07.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere, pričom povinnému bol poskytnutý úver na účel zamestnania, čo povinný v zmluve potvrdil. Oprávnený vstúpil do právneho vzťahu s povinným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a nie na svoju súkromnú potrebu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý oprávnený neskúma, z dôvodu, že je to pre neho už nepodstatná informácia. Navyše povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný v praxi použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Vyššie uvedenú argumentáciu oprávneného potvrdil prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 21 CoE/378/2016 –
53 zo dňa 28.03.2017, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Niet potom pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver. Z uvedeného teda vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR 5Cdo/415/2012). Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
5.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 C. s. p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
6.Podľa ustanovenia § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7.Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).
8.Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9.Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10.Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje. Z dôvodu potreby vyrovnania sa s odvolacími námietkami oprávneného odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
11.Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nesporné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom nepreukázal, že by povinný vykonával obchodnú alebo podnikateľskú činnosť a poskytnuté prostriedky na túto činnosť použil. Ide preto o vzťah medzi dodávateľom na strane oprávneného a spotrebiteľom na strane povinného, predmetná zmluva o úvere je potom zmluvou spotrebiteľskou ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Odvolacia námietka povinného je preto nedôvodná a oprávneným uplatnené odvolacie dôvody naplnené neboli.
12.S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď exekúciu zastavil, odvolací súd preto postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
13.Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).