Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej, členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpený PRK Partners, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 978 463, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Č. k.: 25/2016 zo dňa 02.02.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Č. k.: 25/2016 zo dňa 02.02.2016 v spojení s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. k.: 759/2015 - 2 zo dňa 10.11.2015 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Návrh na prerušenie konania súd z a m i e t a .

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 22.11.2014 čase od 08.35 hod. do 11.45 hod., bola inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin, Záturčianska 1, 036 01 Martin (ďalej aj ako „RVPS“), vykonaná úradná kontrola potravín (ďalej len ako „úradná kontrola“), v prevádzkarni Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, (ďalej aj ako „žalobca“), prevádzka Kaufland

- Martin, Dúbravca 10643/3A, 036 01 Martin (ďalej len ako „prevádzka Kaufland Martin“), na prešetrenie podnetu spotrebiteľa zo dňa 21.12.2014 evidovaného RVPS pod číslom P/067/2014 - nekvalitný výrobok „Makrela s hlavou, pitvaná, hlboko zmrazená 2 000 g“ v stave rozkladu a so zápachom.

2. Zistené skutočnosti z úradnej kontroly boli zdokumentované v zázname o úradnej kontrole potravín č. MT/2014/ZP, EK/123 zo dňa 22.12.2014 (ďalej len ako „záznam o úradnej kontrole“) a prerokované so zástupcom žalobcu - riaditeľkou J. H., ktorá bola oboznámená s výsledkom úradnej kontroly s možnosťou sa k nej vyjadriť a ktorá ho podpísala s tým, že uviedla, že sa k veci vyjadrí v zákonom stanovenej lehote.

3. Dňa 30.12.2014 v čase od 09.50 hod. do 11.30 hod. inšpektori RVPS vykonali v prevádzke Kaufland dodatočnú úradnú kontrolu potravín zameranú na overenie dodržiavania potravinového práva na

základe zistenia nevyhovujúceho laboratórneho výsledku - protokol o skúške č. 18598/2014 zo dňa 29.12.2014 z VPÚ Dolný Kubín.

4. Dňa 22.12.2014 bol RVPS predložený dodací list (skupina) 4007740863 č. dodávky 52004298132 z DC Ilava zo dňa 24.09.2014 - Delimar Makrela, celá pitvaná 2000g, množstvo 6 ks.

5. Dňa 30.12.2014 bol predložený RVPS dodací list K200429813 zo dňa 23.09.2014 20:21:48 od dodávateľa HOPI.

6. Z dodatočnej úradnej kontroly potravín bol vypracovaný záznam č. MT/2014/ZP, EK/123/DÚKP/ EK002, KG zo dňa 30.12.2014 (ďalej len ako „záznam o dodatočnej úradnej kontrole“) s ktorým bol oboznámený žalobca a zároveň prerokovaný so zástupcom žalobcu - Evou Barancovou, ktorá bola oboznámená s výsledkom úradnej kontroly a s možnosťou vyjadriť k predmetnému záznamu o úradnej kontrole potravín, záznam podpísala a ktorá uviedla že sa k veci vyjadrí v zákonom stanovenej lehote.“

7. Dňa 14.10.2015 začala RVPS v súlade s ust. § 18 Správneho poriadku, na základe skutočností zistených úradnými kontrolami vo veci zistených porušení zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie, správne konanie pod číslom 759/2015, pričom vyzvala žalobcu na vyjadrenie v zmysle ust. § 33 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia, k zisteným skutočnostiam uvedeným v zázname o úradnej kontrole č. MT/2014/ZP, EK/123 zo dňa 22.12.2014 a v zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2014/ZP, EK/123/DÚKP/EK002, KG zo dňa 30.12.2014, na základe výsledkov laboratórneho vyšetrenia VPÚ Dolný Kubín uvedených v Protokole o skúške č. 18598/2014 zo dňa 29.12.2014 a to v lehote 7 dní od doručenia tohto upovedomenia. RVPS zaslala žalobcovi v prílohe dokumenty: záznam o úradnej kontrole č. MT/2014/ZP, EK/123 zo dňa 22.12.2014; záznam o dodatočnej úradnej kontrole č. MT/2014/ZP,EK/123/DÚKP/EK, KG zo dňa 30.12.2014; fotodokumentáciu; protokol o odbere vzorky č. 252926 zo dňa 22.12.2014; protokol o skúške č. 18598/2014 zo dňa 29.12.2014; potvrdenie č. zo dňa 30.12.2014 na účely vyberania poplatku za vykonanie odberu úradnej vzorky, ktorá nevyhovela požiadavke platnej legislatívy; potvrdenie č. zo dňa 30.12.2014 na účely vyberania poplatku za vykonanie dodatočných kontrol.

8. Upovedomenie o začatí správneho konania orgánom verejnej správy - RVPS evidované pod číslom konania: 759/2015 zo dňa 14.10.2015, bolo žalobcovi doručené dňa 16.10.2015 a v ktorom informovala žalobcu, že ako správny orgán príslušný podľa ust. a ust. o správnom konaní (správny poriadok“) (ďalej len ako „Správny poriadok“), že začína na základe skutočností zistených pri výkone kontroly a dodatočnej kontroly voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty, ktorý bol zároveň vyzvaný, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby navrhol jeho doplnenie, a to v lehote do 7 kalendárnych dní od doručenia upovedomenia. Žalobca sa k podkladom pre rozhodnutie sa nevyjadril.

9. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin, Záturčianska 1, 036 01 Martin (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), č.k.: 759/2015-2 zo dňa 10.11.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ako príslušný orgán podľa ust. a ust. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o potravinách“), v súlade s ust. a nasl. Správneho poriadku, bola uložená žalobcovi pokuta vo výške X XXX XXX eur podľa ust. v spojení s ust. zákona o potravinách za to, že opakovane porušil ustanovenie podľa ust. zákona o potravinách a že porušil všeobecné požiadavky na bezpečnosť potravín upravených v Nariadení (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len ako „nariadenie (ES) č. 178/2002 EP a Rady“) upravených v Článku 14 ods. 1 v zmysle ktorého, sa nesmú umiestňovať na trh potraviny, ak nie sú bezpečné a zároveň v Článku 14 ods. 2, v zmysle ktorého sa budú považovať za nebezpečné potraviny, ak sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu.

Prvostupňový orgán uviedol, že žalobca túto povinnosť porušil, tým že dňa 22.12.2014 v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 8:35 hod. do 11:45 hod. ponúkal na predaj výrobok Makrela s hlavou, pitvaná, hlbokozmrazená pod obchodnou značkou Delimar, s dátumom minimálnej trvanlivosti do konca 10/2015, od výrobcu Lisno A.S., Konopiště 24, 25 601 Benešov, Česká republika, identifikačná značka:

CZ 438 ES, ktorý podľa výsledku Veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne č. protokolu: 18598/2014 zo dňa 29.12.2014 nespĺňal požiadavky na bezpečnosť potravín a teda predmetný výrobok nebol v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 178/2002 EP a Rady. Poukázal na to, že z Článku 14. ods. 5 cit. nariadenia vyplýva že: „Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom“. V konaní mal prvostupňový orgán preukázané, že u troch kusov makrel z deviatich kusov balenia mali na povrchu žlté fľaky, vo vnútri slizký žltý povlak, zjavné známky hnilobného rozkladu, konzistencia svaloviny veľmi mäkká, rozbredlá, kosti sa oddeľujú od svaloviny, čo nezodpovedala surovému čerstvému mäsu, pričom tieto zmyslové zmeny vzbudzovali odpor. Po tepelnej úprave varením a pečením 3 ks, tieto vykazovali senzorické zmeny a to - rozbredlá konzistencia, vôňa - cudzí pach, zjavné známky rozkladu, kazenia.

Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že v prevádzke Kaufland - Martin už predtým bolo zistené uvádzanie na trh výrobku nevhodného na ľudskú spotrebu - lesné huby, sušená hliva ustricová 50 g a to z dôvodu výskytu živých a mŕtvych škodcov v obale. Tento nedostatok bol posudzovaný a sankcionovaný v rozhodnutí RVPS Martin č. k. zo dňa 31.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2013 a žalobcovi bola podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách uložená pokuta vo výške X XXX eur za to, že dňa 19.12.2012 v prevádzkarní Kaufland umiestňoval na trh lesné huby, sušená hliva ustricová 50g, v obale ktorých boli zistení živí a mŕtvi škodcovia.

Uviedol, že taktiež došlo žalobcom k porušeniu ust. § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a nariadenia (ES) č. 178/2002 EP a Rady a to tým, že dňa 15.03.2013 účastník konania uvádzal na trh výrobok - morčacie dolné stehno s kožou bez kosti, ktorý nevyhovoval požiadavkám na bezpečnosť potravín pre cudziu vôňu s výraznými známkami kazenia.

Tento nedostatok bol posudzovaný a sankcionovaný v rozhodnutí č. 107/2014-1 zo dňa 10.03.2014, ktoré bolo zmenené na základe odvolania rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky v Bratislave č. 1390/2014 zo dňa 23.05.2014 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.05.2014. Za uvedené porušenie zákona bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX XXX eur podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v spojení s ust. § 28 ods. 7 zákona o potravinách.

Prvostupňový orgán dospel k záveru, že uvádzaním na trh výrobku „Makrela s hlavou, pitvaná, hlbokozmrazená pod obchodnou značkou Delimar, s dátumom minimálnej trvanlivosti do konca 10/2015, od výrobcu Lisno A.S., Konopiště 24, 25 601 Benešov, Česká republika, identifikačná značka: CZ 438 ES, ktorý podľa výsledku Veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Rubíne č. protokolu: 18598/2014 zo dňa 29.12.2014 nespĺňal požiadavky na bezpečnosť potravín“, opakovane porušil ustanovenie podľa ust. § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a zároveň porušil všeobecné požiadavky na bezpečnosť potravín upravených v nariadení (ES) č. 178/2002 EP a Rady a to tým, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ust. § 28 ods. 7. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/zákona o potravinách v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách.

Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách a uložila mu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s ust. § 28 ods. 8 uvedeného zákona, úhrnnú pokutu vo výške X XXX XXX eur, boli skutočnosti zistené inšpektormi RVPS Martin pri výkone úradnej kontroly potravín a dodatočnej úradnej kontrole potravín a ktoré boli vykonané v zmysle oprávnení zákona o potravinách a boli zamerané na plnenie požiadaviek zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Použitou kontrolnou metódou bola inšpekcia.

10. Prvostupňový orgán doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie dňa 16.11.2010.

11.Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 27.11.2010 a ktoré bolo RVPS doručené dňa 30.11.2015 a navrhol, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie a zastavil konanie, resp. aby ho rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu.

12. RVPS podľa ust. § 57 ods. 2 Správneho poriadku dňa 30.12.2015, predložila administratívny spis a odvolanie na rozhodnutie druhostupňovému orgánu Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky na ďalšie konanie a ktoré bolo zaevidované žalovaným pod číslom 14 dňa 04.01.2016 a zároveň pripojil svoje stanovisko, v ktorom reagoval na námietky žalobcu.

13. RVPS upovedomila listom č. 759/2015-3 zo dňa 30.12.2015 žalobcu o postúpení odvolania a spisového materiálu žalovanému.

14. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaná“) ako odvolací orgán príslušný podľa ust. § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách a podľa ust. § 58 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodla vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. k.: 759/2015-2 zo dňa 10.11.2015, ktorým podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách, uložila žalobcovi pokutu vo výške X XXX XXX eur za nedostatky na potravinách zistené laboratórnou analýzou vzorky výrobku „Makrela s hlavou, pitvaná, hlbokozmrazená“ pod obchodnou značkou Delimar, s dátumom minimálnej trvanlivosti do konca 10/2015, od výrobcu Lisno A.S., Konopiště 24, 25 601 Benešov, Česká republika, identifikačná značka: CZ 438 ES, v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave Dolný Kubín, Skúšobné laboratórium Dolný Kubín (Protokol o skúške č, 18598/2014 zo dňa 29.12.2014), odobratej dňa 22.12.2014 v prevádzke Kaufland Martin, uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín a v zázname o dodatočnej úradnej kontrole, rozhodnutím č. 25/2016 zo dňa 02.02.2016 (ďalej len ako „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie žalobcu zo dňa 27.11.2015 zamietla a prvostupňové rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. k: 759/2015-2 zo dňa 10.11.2015 o uložení pokuty vo výške X XXX XXX eur potvrdila.

Druhostupňový orgán dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané oprávnene, nakoľko z uvedených dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, bolo dostatočne preukázané, že žalobca v prevádzke Martin, Martin umiestňoval na trh dňa 22.12.2014 v čase od 08.35 hod. do 11.45 hod. závadné výrobky a to v rozpore s ust. § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 a ods. 2 v spojitosti s ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002 EP a Rady, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že v prípade žalobcu, došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby uloženia pokuty podľa ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Ďalej druhostupňový orgán vo vzťahu k vyššie uvedenému uviedol, že potraviny s výskytom zápachu a známkami kazenia predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu spôsobiť ochorenie ľudí. Ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď za zistené nedostatky začal proti žalobcovi správne konanie a zdôraznil, že pri nedodržaní predpisov, správny orgán je povinný konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených povinností správny orgán musí uložiť sankciu. Poukázal na to, že v zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie ustanovení zákona je pokuta vo výške určenej v ust. § 28 tohto zákona, pričom stanovenie jej výšky je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín a pri jej určení sa podľa ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách obligatórne prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na opakovanosť jeho protiprávneho konania. V prípade spáchania správneho deliktu žalobcom, zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. V zákone o potravinách sa v ust. § 28 ods. 1 až 4 uvádza „Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu ..., ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.... “. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade porušenia určených povinností správny orgán musí sankciu uložiť. Tým, že zákonodarca nezakotvil v predmetnom ustanovení text, že správny orgán môže uložiť pokutu, vylúčil možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní sankcie. Prvostupňovým orgánom bol žalobca uznaný zodpovedným za spáchanie iného správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Stanovenie výšky pokuty je teda vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa ust. § 28 ods.9 zákona o potravinách obligatórne prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

Druhostupňový orgán vyhodnotil, že v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, prvostupňový orgán uložil žalobcovi za zistené protiprávne konanie správne úhrnnú pokutu vo výške X XXX XXX eur podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách a náležite odôvodnil zistené nedostatky, pričom vychádzal zo zásad a kritérií obsiahnutých v ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách.

Zároveň druhostupňový orgán uviedol, že vzal do úvahy jeho povahu a skutočný dopad na zdravie spotrebiteľov. V tomto prípade išlo o iný správny delikt, ktorý spočíval v porušení zákonných povinností pri umiestňovaní potravín na trh a preto vzal do úvahy charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania, prihliadal na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania žalobcu a okolností, za ktorých došlo k porušeniu zákona a zákonom chráneného práva spotrebiteľa.

Uviedol, že závažnosť zisteného protiprávneho konania spočíva v porušení zákonom chráneného práva spotrebiteľa na predaj výrobkov zdravotne bezpečných a v neporušenej kvalite. Je zákonnou povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa vyradiť z predaja potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, nakoľko takýto predaj je neprípustný, a to bez ohľadu na počet, druhy a množstvo potravín. Takýmto protiprávnym konaním, zisteným úradnou kontrolou potravín boli ohrozené základné práva a záujmy spotrebiteľa na trhu potravín. Zdôraznil, že pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt nie je potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Ustanovenia potravinového práva totiž majú predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín. Následkom porušenia povinnosti je poškodenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností prevádzkovateľa stanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisoch. Za dodržiavanie povinností ustanovených v zákone o potravinách nesie žalobca ako predávajúci objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Znamená to, že táto zodpovednosť existuje bez ohľadu na druh zavinenia, žalobca zodpovedá za protiprávny výsledok bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie a ten bol v danom prípade presne a spoľahlivo zistený a zdokumentovaný. Preto boli zohľadnené všetky možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. Preto pri určovaní výšky pokuty je potrebné prihliadať na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania.

Druhostupňový orgán mal za to, že žalobca, ako predávajúci, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Uviedol, že čo sa týka trvania protiprávneho stavu, že tento stav by pokračoval ak by ho inšpektori orgánu úradnej kontroly neodhalili.

Ďalej druhostupňový orgán poukázal, že prvostupňový orgán preskúmal aj minulosť žalobcu a ktorý zistil, že žalobca opakovane konal protiprávne, za čo mu boli uložené viaceré pokuty.

Druhostupňový orgán mal za to, že pokuta vo výške X XXX XXX eur nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze, primeranou a jej zníženie nie je možné, nakoľko je na najnižšej hranici stanovenej sadzby. Zastával názor, že stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti opakovane spáchaného deliktu a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili - správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. Druhostupňový orgán zo strany prvostupňového orgánu nezistil porušenie právnych predpisov a ani žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uzavrel, že odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za uvedené protiprávne konanie, nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia orgánu úradnej kontroly potravín.

Konštatoval, že prvostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu, pričom na jeho zistenie použil zákonné prostriedky. Rozhodnutie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti stanovené v ust. § 47 správneho poriadku. Druhostupňový orgán nezistil dôvody na zrušenie ani na zmenu odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia.

II.

Žaloba

15. Žalobou zo dňa 17.02.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“) dňa 17.02.2016, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej Č. k.: 25/2016 zo dňa 02.02.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. k.: 759/2015-2 zo dňa 10.11.2015. Navrhoval, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

16. Žalobca v žalobe podrobne opísal dôvody nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutí v príslušných častiach žaloby. 17. Žalobca namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov, že zistenie skutkového stavu v tomto prípade je nedostačujúce na posúdenie veci, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov a že v konaní orgánov verejnej správy bola taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí.

18. Ďalej žalobca namietal, že orgány verejnej správy nezohľadnili a riadne neaplikovali príslušnú hmotnoprávnu úpravu a tiež závažným spôsobom porušili viaceré procesné pravidlá vedenia konania, resp. vedenia kontroly. Dôvodil, že dôvody nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutí spočívajú predovšetkým v tom, že správne orgány porušili právo spoločnosti žalobcu na poskytnutie vzorky pre doplnkové stanovisko znalca, porušili právo žalobcu na prezumpciu neviny, o správnej manipulácii so vzorkou existujú dôvodné pochybnosti, porušili právo žalobcu na jeho obhajobu v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“), pokuta je neprimerane vysoká a nedostatočne odôvodnená. Zároveň namietal, že dôkazy, ktoré zhromaždili správne orgány v konaní, sú nepreskúmateľné a že vykonaná kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom.

19. Ďalej žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ktorá je neprimerane vysoká ako aj, že je nedostatočne odôvodnená. Uviedol, že žalovaná sa v rozhodnutí pri určovaní výšky miliónovej pokuty dostatočným spôsobom nezaoberala závažnosťou údajného porušenia - napríklad sa vôbec nevyjadrila k skutočnej závažnosti údajných pochybení (napr. akého množstva produktov z celkového sortimentu sa údajné porušenia týkali a pod.), ani neuviedla, ako zohľadnila vplyv trvania údajného porušenia na výšku pokuty, nedostatočne sa zaoberala následkami údajného protiprávneho konania a ich vplyvom na určenie výšky pokuty. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada primeranosti trestu k trestnému činu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Zdôraznil, že trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Poukázal na to, že z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere a trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.

III.

Vyjadrenie žalovanej

20. Žalovaná sa vyjadrila k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 24.03.2016, doručeným správnemu súdu dňa 31.03.2016 a to zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Zastávala názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a v nadväznosti na nižšie uvedené skutočnosti navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 21. Trvala na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím s tým, že v jeho odôvodnení sa v dostatočnej miere vysporiadala s odvolacími námietkami žalobcu a zaujala k nim stanovisko.

22. Zastávala názor, že podľa názoru žalovaného rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané oprávnene. 23. Mala za to, že z uvedených dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, bolo dostatočne preukázané, že žalobca umiestňoval na trh závadné potraviny a tak naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách.

24. Zdôraznila, že žalobca opakovane uvádzal na trh potravinu, ktorá nie je vhodná na ľudskú spotrebu a ktorá vykazovala výrazné známky kazenia s cudzou vôňou a konštatovala, že do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o odvolaní došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Potraviny s výskytom zápachu a známkami kazenia predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu spôsobiť ochorenie ľudí. Základným predpokladom nevhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu je teda neprijateľnosť, buď v dôsledku kontaminácie, alebo neprijateľnej chuti alebo zápachu, ako aj zjavnejšieho zhoršenia stavu rozkladom alebo hnilobným procesom.

25. Žalovaná mala za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď za zistené nedostatky začal proti žalobcovi správne konanie. Uviedol, že pri nedodržaní predpisov, musí správny orgán konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených povinností správny orgán je povinný uložiť sankciu.

26. Poukázala na to, že podľa zákona o potravinách sankciou za porušenie ustanovení zákona je pokuta vo výške určenej v ust. § 28 tohto zákona s tým, že stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách obligatórne prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na opakovanosť protiprávneho konania. V prípade spáchania správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. Zdôraznila, že žalobca už bol v minulosti uznaný prvostupňovým orgánom zodpovedným za spáchanie iného správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách obligatórne prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Pri skúmaní protiprávneho konania vzala do úvahy jeho povahu a skutočný dopad na zdravie spotrebiteľov. V tomto prípade išlo o iný správny delikt, ktorý spočíval v porušení zákonných povinností pri umiestňovaní potravín na trh.

27. Ďalej vzala do úvahy charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania žalobcu, prihliadala na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto jeho konania a okolností, za ktorých došlo k porušeniu zákona a zákonom chráneného práva spotrebiteľa. Poukázala na to, že závažnosť zisteného protiprávneho konania spočíva v porušení zákonom chráneného práva spotrebiteľa na predaj výrobkov zdravotne bezpečných a v neporušenej kvalite. Uviedla, že bolo zákonnou povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa vyradiť z predaja potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, nakoľko takýto predaj je neprípustný, a to bez ohľadu na počet, druhy a množstvo potravín. Takýmto protiprávnym konaním, zisteným úradnou kontrolou potravín boli ohrozené základné práva a záujmy spotrebiteľa na trhu potravín. Aj keď boli ohrozené záujmy spotrebiteľa, nedošlo k poškodeniu jeho zdravia.

28. Pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt nie je potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Ustanovenia potravinového práva totiž majú predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín. Následkom porušenia povinnosti je poškodenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností prevádzkovateľa stanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisoch. Za dodržiavanie povinností ustanovených v zákone o potravinách nesie žalobca ako predávajúci objektívnu zodpovednosť. Žalovaná uviedla, že zohľadnila možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. Poukázala na to, že žalovaný súčasne pri určovaní výšky pokuty prihliadal na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania.

29. Žalovaná uviedla, že pri preskúmaní hľadiska minulosti žalobcu a opakovanosti protiprávneho konania zistila, že v predchádzajúcom období bola žalobcovi opakovane uložená pokuta. Žalovaný má za to, že pokuta vo výške X XXX XXX eur nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a jej zníženie nie je možné, nakoľko je na najnižšej hranici stanovenej sadzby.

30. Zdôraznila, že stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti opakovane spáchaného deliktu a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu. Orgány verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili - správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. 31. Žalovaná uviedla, že zo strany prvostupňového orgánu nezistila porušenie právnych predpisov a ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Námietky uvádzané žalobcom v odvolaní nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za uvedené protiprávne konanie, nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. 32. Mala za to, že neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia orgánu úradnej kontroly potravín. 33. Konštatovala, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti určené v ust. § 47 Správneho poriadku a prvostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu, pričom na jeho zistenie použil zákonné prostriedky.

IV.

Prerušenie konania

34. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -235 zo dňa 23.05.2019, prerušil konanie sp. zn. do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o návrhu Krajského súdu v Bratislave, evidenčné číslo spisu 12293-2018, podľa a na konanie o súlade ustanovenia o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s , ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 35. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -278 zo dňa 20.04.2023, rozhodol o pokračovaní v konaní sp. zn. po odpadnutí prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo. V. Návrh žalobcu na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ

36. Žalobca v žalobe podal návrh na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu článku 55 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá:

1. Je v súlade s požiadavkou úmernosti uvedenou v článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 § 28 ods. 8 zákona, ktorý stanovuje obligatórne uloženie pokuty v minimálnej výške X XXX XXX EUR?

2. Je v súlade s požiadavkou úmernosti uvedenou v článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 taký systém sankcií, ktorý nepripúšťa zohľadnenie poľahčujúcich okolností v prospech subjektu, ktorý porušil právny predpis, z dôvodu, že správny orgán je povinný bez ohľadu na tieto skutočnosti uložiť pokutu v rozpätí od X XXX XXX EUR až do X XXX XXX EUR?

3. Je v súlade s požiadavkou úmernosti uvedenou v článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 taký systém sankcií, ktorý neumožňuje správnemu orgánu zohľadniť konkrétnu hospodársku situáciu subjektu, ktorý porušil právny predpis, a tým aj jeho reálnu schopnosť ekonomicky znášať uloženú sankciu, z dôvodu, že správny orgán je povinný bez ohľadu na tieto skutočnosti uložiť pokutu v rozpätí od X XXX XXX EUR až do X XXX XXX EUR?

VI.

Právne posúdenie

37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, rozhodol v rozsahu dôvodov správnej žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 18.05.2023. 38. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovanej Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky Č. k.: 25/2016 zo dňa 02.02.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa ust. Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. k: 759/2015-2 zo dňa 10.11.2015 o uložení pokuty vo výške X XXX XXX eur. 39. Kto tvrdí, že bol na svojich právach vrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). 40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách. 41. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

44. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím postupoval podľa , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil s poukazom na prechodné ust. a , podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia , ak by boli v neprospech žalobkyne.

45. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

46. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

47. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

48. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

49. Podľa , trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

50. Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

51. Podľa o potravinách v znení účinnom od 01.04.2015 (ďalej len ako „zákon o potravinách“) prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.1e)

Odkaz pod 1e): Napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1234/2007 v platnom znení.

52. Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov 9ad) d) určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, e) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

Odkaz pod 9ad): Príloha II kapitola 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 v platnom znení.

53. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi 1e) v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor,9b) veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu,9ba) ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.9bb)

Odkaz pod 9b): Odkaz pod 9ba): Odkaz pod 9bb): o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon).

54. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ až d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu.9bc) Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. Odkaz pod 9bc): Napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 v platnom znení.

55. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom.

56. Podľa § 23 ods. 1 zákona o potravinách, orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ a d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh

a) potravín živočíšneho pôvodu, b) potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení, c) geneticky modifikovaných potravín, d) poľnohospodárskych produktov a potravín predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi, e) poľnohospodárskych produktov a potravín označených údajmi podľa § 9b.

57. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly.

58. Podľa § 28 ods. 2 písm. f/, písm. o/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od XXX eur do XXX XXX eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e/.

f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

59. Podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od X XXX eur do XXX XXX eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e/ vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

60. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

61. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od X XXX XXX eur do X XXX XXX eur.

62. Orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

Odkaz pod 24b): Čl. 54 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 882/2004 v platnom znení.

63. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

64. Podľa zákona o potravinách, na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,27aa) ak sa vykonáva podľa tohto zákona. Odkaz pod 27aa): o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.

65. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 27a) okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12.

Odkaz pod 27a): o správnom konaní (správny poriadok).

66. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia v rozsahu žalobcových žalobných námietok.

67. V konaní nebolo sporné, že žalobca svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách.

68. V konaní bolo sporná výška uloženej pokuty, nakoľko žalobca namietol neprimeranosť (nepropocionálnosť) peňažnej sankcie uloženej mu napadnutým rozhodnutím žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu.

69. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správne konanie v predmetnej veci bolo začaté na základe skutočností zistených pri výkone úradnej kontroly uvedených v zázname z úradnej kontroly potravín a ktorými malo dôjsť k porušeniu zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo priamo aplikovateľných právnych aktov Európskej únie, pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov špecifikovaných v upovedomení. Ďalej zistil, že dňa 14.10.2015 začala RVPS v súlade s ust. § 18 Správneho poriadku, na základe skutočností zistených úradnými kontrolami vo veci zistených porušení zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie, správne konanie pod číslom 759/2015, pričom vyzvala žalobcu na vyjadrenie v zmysle ust. Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia, k zisteným skutočnostiam uvedeným v zázname o úradnej kontrole č. MT/2014/ZP, EK/123 zo dňa 22.12.2014 a v zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2014/ , EK/123/DÚKP/EK002, KG zo dňa 30.12.2014, na základe výsledkov laboratórneho vyšetrenia VPÚ Dolný Kubín uvedených v Protokole o skúške č. 18598/2014 zo dňa 29.12.2014 a to v lehote 7 dní od doručenia tohto upovedomenia. RVPS zaslala žalobcovi v prílohe dokumenty: záznam o úradnej kontrole č. MT/2014/ZP, EK/123 zo dňa 22.12.2014; záznam o dodatočnej úradnej kontrole č. MT/2014/ , EK/123/DÚKP/EK, KG zo dňa 30.12.2014; fotodokumentáciu; protokol o odbere vzorky č. 252926 zo dňa 22.12.2014; protokol o skúške č. 18598/2014 zo dňa 29.12.2014; potvrdenie č. zo dňa 30.12.2014 na účely vyberania poplatku za vykonanie odberu úradnej vzorky, ktorá nevyhovela požiadavke platnej legislatívy; potvrdenie č. 44/50.

70. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení -86 zo dňa 12.10.2022 konštatoval, že napadnuté ust. stratilo 30.06.2022 platnosť a to na základe , ktorým sa mení a dopĺňa o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov. bola nahradená pôvodná právna úprava ust. novou právnou úpravou, t.j. ust. v tomto znení: „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“ Podľa ust. i ods. 1 [Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od ], konanie o uložení pokuty podľa ust. a ust. , ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.06.2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od (bod 12, 13, 14). Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky v cit. uznesení, poukázal v bodoch 17, 18 na vôľu zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie.

Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 02.04.1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90]. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené 6 ods. 1 dohovoru.

V opačnom prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP z 28.01.1983 vo veci Albert Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76). Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov. Požiadavka konania

súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v i ods. 1 , natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania. Od krajských súdov sa tak očakáva, že ust. i ods. 1 zinterpretujú rozširujúco, nie formalistický, s prísnym rešpektom k podústavne definovanej kategórii právoplatnosti, a tým aj ústretovo k základným právam, vyslovenia porušenia ktorých sa napadnutým ustanovením navrhovatelia (krajské súdy) domáhali. (viď bod 19, 20, 26 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -86 zo dňa 12.10.2022 ).

71. , ktorým sa mení a dopĺňa o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov ustanovuje:

bod 29.: § 28 odsek 9 znie:

„(9) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“.

bod 33.: za § 31ah sa vkladá § 31ai, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 31ai Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.07.2022

(1) Konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.06.2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 01.07.2022.

(2) Výnosy vydané podľa § 3 zákona účinného do 30.06.2022 ostávajú platné a účinné do 31.12.2025.“

72. Správny súd poukazuje na dôvodovú správu k k bodu 17, z ktorej vyplýva: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa , za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod X XXX XXX eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosti uložiť minimálnu pokutu X XXX XXX eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“ V nadväznosti na to pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd (teda aj krajské súdy ako navrhovatelia) koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii [rieši nielen právne otázky prepojené na kritérium zákonnosti, ale môže vykonávať aj dokazovanie v zmysle ust. ].

73. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím s poukazom na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení -86 zo dňa 12.10.2022 ako aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. z 05.11.2019, dospel k záveru, že došlo k zmene právnej úpravy v prospech žalobcu ohľadom výšky/prísnosti sankcie, ktorej neprimeranosť žalobca namietal.

S ohľadom na zásadu stanovenú v Článku 152 ods. 4 a zmenu právnej úpravy, správny súd dospel k záveru, že na uloženie trestu žalobcovi je potrebné použiť zákon, ktorý je pre žalobcu priaznivejší (v danom prípade neskorší zákon). Z tohto zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj a prvostupňové rozhodnutie podľa ust. , a vec jej vrátil na ďalšie konanie,

v ktorom sa žalovaná vysporiada s novou právnou úpravou, vo vzťahu k výške uloženej sankcie, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia.

Správny súd dodáva, že správne súdy konajú vo veciach správneho trestania v plnej jurisdikcii, ktorá je dôležitým atribútom práva na spravodlivý proces. To znamená, že správny súd má právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rámec žalobných bodov obsiahnutých v správnej žalobe a prihliadnuť aj na určité zákonom dané dôvody, ktoré môžu viesť k zrušeniu napádaného rozhodnutia alebo uplatneniu sankčnej moderácie. Takým dôvodom je v zmysle ust. aj otázka dodržania zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil, že pokuty ukladané podľa ust. zákona o potravinách spĺňajú kritériá trestných sankcií pre účely uplatnenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Správne trestanie sa teda analogicky riadi základnými zásadami ukladania trestov platnými v trestnom práve, nepravú retroaktivitu zakotvenú v medzinárodných dohovoroch a v , ktorý poskytuje ochranu pred retroaktívnym postihom za protiprávne konanie, keď uvádza, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Zákaz hmotnoprávnej retroaktivity vyplýva aj z princípu zákonnosti a vyjadruje požiadavku princípu právnej istoty. Zákaz spätnej časovej pôsobnosti práva je však modifikovaný v prospech páchateľa a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Správny súd poukazuje na to, že uplatnenie nepravej retroaktivity v priebehu konania na správnom súde prelamuje pravidlo viazanosti správneho súdu právnym stavom v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vyjadrené v ust. . Zákaz retroaktivity - princíp zákonnosti a aj princípy nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege predpokladajú a súvisia so zákazom retroaktivity prísnejšieho zákona, ktorý ustanovuje zákaz spätnej účinnosti právnych noriem. Pre oblasť správneho trestania možno tento zákaz interpretovať tak, že nemožno uložiť správnu sankciu za konanie, ktoré v dobe jeho spáchania nebolo správnym deliktom, aj keby neskôr správnym deliktom bolo. Tým je uplatnený všeobecný princíp zákazu retroaktivity podľa ktorého, právne predpisy až na výnimky nepôsobia spätne. Výnimkou je zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa. Ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu. Tým má byť zaručená aj predvídateľnosť rozhodovania, pretože páchateľovi musí byť v dobe jeho konania zrejmé, aký postih mu hrozí. Určujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu, s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy. Zákaz retroaktivity možno odvodiť aj z čl. 7 Dohovoru, podľa ktorého „nikoho nemožno uznať za vinného zo spáchania trestného činu na základe skutku alebo opomenutia, ktoré v čase jeho spáchania nie je považované podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva za trestný čin. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu“, ďalej z odporúčania R (91) l a tiež z podľa ktorého, „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Tento zákaz súvisí so zásadou právnej istoty a je špecifickým vyjadrením SR (R., Z., R., M. Základy správneho práva trestného. H.: P. Y., 2019, s.57).

74. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 05.11.2019, R 20/2021 Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu 2/2021).

75. Na základe uvedeného, správny súd v súlade s článkom 152 ods. 4 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná vysporiada s novou právnou úpravou pre žalobcu priaznivejšou a to vo vzťahu k výške uloženej sankcie.

76. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

77. Správny súd k návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu návrhu na položenie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu článku 55 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá uvádza, že nakoľko prerušil konanie podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a/SSP a následne v ňom pokračoval po skončení konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ako aj v dôsledku zmeny vnútroštátnej legislatívy, ktorej sa navrhované prejudiciálne otázky týkali, nebol procesný dôvod na opätovné prerušenie konania a na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ, a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

78. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa ust. . 79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/a d/ c/je žalovaným Centrum právnej pomoci.