Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/55/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa O. Z., nar. XX.X.XXXX, X.. N. D. č. XXX, P. - O., právne zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Moyzesova č. 34, Čadca, proti odporcovi F. N., nar. XX.XX.XXXX, G. č. XXX, právne zast. JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., Advokátska kancelária Varmus, s.r.o., Palárikova č. 83, Čadca, o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa, aby odporca bol povinný z titulu náhrady škody navrhovateľovi zaplatiť sumu 3.469,22 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý hradiť odporcovi trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 875,34 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet spoločnosti Advokátska kancelária Varmus, s.r.o., Palárikova č. 83, Čadca, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., Čadca, číslo účtu: 0310880138/0900, VS: 97/2005.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 11.3.2005 domáhal náhradu škody proti odporcovi z titulu spoluvlastníctva v nehnuteľnosti, ktoré predstavujú parcele I. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXX O., I. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXX O., I. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXX O. a EKN 14835 - lesné pozemky o výmere XXXX O. ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. G., pričom navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 4/6-ín.

Navrhovateľ uvádzal, že súčasne prebieha pred Okresným súdom v Čadci súdny spor o neplatnosť kúpnej zmluvy č. k. , ktorý sa bezprostredne dotýka uvedených parciel.

Ďalej uvádzal, že v lesnom poraste č. 1899 b11 kat. úz. G., ktorého je spoluvlastníkom navrhovateľ, bola dňa 1.12.2002 v zmysle platného LHP vyznačená obnovná úmyselná ťažba drevnej hmoty v objeme 111 m3 smreka. Z dôvodu konania odporcu, resp. trvania vyššie uvedeného súdneho sporu medzi navrhovateľom a odporcom bola navrhovateľovi zastavená ťažba a z vyznačenej drevnej hmoty sa vyťažilo len 60 m3 smreka. Toto drevo bolo spracované a odvezené. Dôsledkom konania odporcu bola skutočnosť, že v lesnom poraste došlo k pozastaveniu akejkoľvek činnosti, teda aj zastaveniu odstraňovania zvyškov po vykonanej ťažbe, pričom sa v poraste rozmnožil podkôrny hmyz a napadol stojace zdravé smreky. Ku dňu 10.5.2004 sa v uvedenom poraste nachádzalo 14 kusov suchárov smreka z titulu podkôrneho hmyzu v celkovom objeme 22 m3. Tým navrhovateľovi vznikla škoda z dôvodu nevykonanej obnovnej úmyselnej ťažby v objeme 51 m3 smreka a taktiež škoda na vzniknutých

suchároch smreka, ktoré vznikli v priamom dôsledku pozastavenia činnosti v lesnom poraste. Ako dôkaz navrhovateľ predložil znalecký posudok č. 16/2004 L.. M. N..

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.5.2005 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzal, že pokiaľ navrhovateľ so svojim bratom na súde napadli neplatnosťou kúpnu zmluvu S. XXXX/XXXX, dôvodom uplatnenia takéhoto nároku bola tá skutočnosť, že predávajúci previedli na navrhovateľa spoluvlastnícke podiely, ktorých spoluvlastníkom je odporca spoločne so svojim bratom a tiež v dôsledku tých skutočností, že kúpna zmluva bola uzatvorená na nehnuteľnosti v stave neidentickom i napriek zákazu súdnej exekútorky nakladať s majetkom v exekučnom konaní a preto kúpna zmluva je neplatná v zmysle §-u 37 a 39 .

Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľa, že v dôsledku uplatnenia neplatnosti kúpnej zmluvy v súdnom spore vedenom pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. došlo k pozastaveniu ťažby. K jej pozastaveniu došlo na základe rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva listom zo dňa 31.3.2003 pod č. A.-XX/XXXXXZ/XXF, ktorý zastavil všetky ťažby v lese vo vymedzených porastoch kat. úz. G.. Dôvodom zastavenia ťažby boli tie skutočnosti, že na Okresnom úrade v Čadci nebol zaevidovaný aktuálny stav vlastníctva v užívaní lesných pozemkov, užívatelia si nesplnili povinnosť oznámiť zmenu v užívaní lesných pozemkov a neviedli vlastnú evidenciu, nezabezpečili prednostné spracovanie kalamitného dreva a tiež v dôsledku porušenia odborných lesných hospodárov v súlade so zákonom vyznačiť ťažbu dreva. Naviac odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na náhradu škody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené spolu s návrhom a to znaleckým posudkom č. 16 z roku 2004 L.. M. N., oboznámením sa s rozsudkami Okresného súdu v Čadci v konaní pod sp. zn. , dotazmi na Lesný úrad Čadca, aké parcelné čísla patria do lesného porastu č. 1899 b11 kat. úz. G., korešpondenciou z Obvodným lesným úradom Čadca, Krajským lesným úradom v Žiline, Obvodným úradom v Čadci, výsluchom svedkov L.. C., L.. N., O. G., kúpnou zmluvou uzavretou medzi O. Z., t. j. navrhovateľom v tomto konaní ako predávajúcim a z druhej strany medzi kupujúcim O. G. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z výsluchu navrhovateľa O. Z. súd zistil, že navrhovateľ tvrdí, že samotný predmet tohto konania vlastne začal konfliktom, ktorý spôsobil odporca so svojou rodinou, pretože v čase, keď navrhovateľ pricestoval z miesta svojho bydliska do G., kde sa nakladala už vyťažená drevná hmota dňa 10.12.2002, útokmi celej rodiny odporcu mu zabránili v tom, aby ďalej pokračoval v nakladaní drevnej hmoty a okrem toho mu mali spôsobiť aj ťažké ublíženie na zdraví, v dôsledku čoho musel byť hospitalizovaný a liečený a až neskôr sa od svedka O. G. dozvedel, že ešte pred uskutočnením nákladky drevnej hmoty mal odporca argumentovať rozhodnutím Okresného súdu, ktorým bola údajne ťažba dreva pozastavená. Toto rozhodnutie bolo doručené aj jemu, ale až neskôr, pretože v čase pred nakladaním drevnej hmoty nemal toto rozhodnutie doručené a potom vzhľadom na svoj zdravotný stav a liečenie mu bolo toto rozhodnutie doručené až neskôr. Navrhovateľ tvrdil, že samotná táto skutočnosť nesvedčí len o jednom prípade, ktorým sa snažil všetkými prostriedkami zabrániť odporca v tom, aby nakladal so svojim podielom v lese, pretože odporca rôznymi možnými spôsobmi zariadil, konkrétne aj na Lesnom úrade v Čadci, aby bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa ťažba zastaví a vôbec aj v čase, keď sa tieto skutočnosti diskutovali, bol oboznámený navrhovateľ L.. C. so svojim rozhodnutím, že im nebude ďalej robiť lesného hospodára, pretože sa mu vyhráža odporca, že ak bude aktívny v tejto oblasti, tak nebude vykonávať uvedenú funkciu. Teda samotným správaním sa odporcu, ktorý vyvolal všetky konfliktné skutočnosti, nemohol navrhovateľ pokračovať v ťažbe dreva, správanie sa odporcu považuje za úmyselné konanie a vzhľadom na to, že mu nebolo umožnené pokračovať v ťažbe drevnej hmoty, ako dôsledok celej tejto situácie sa potom rozhodol spoločne s ďalšími spoločníkmi O. G. a inými vystúpiť z lesného spoločenstva, pretože za takýchto okolností nemienil naďalej svoj majetok užívať a dostávať sa do problémov. Teda škoda, ktorá mu vznikla, bola spôsobená v priamom zásahu a konaní odporcu, ktoré bolo bezdôvodné.

Na druhej strane odporca tvrdil, že je pravdou, že bol iniciatívny v tom, aby zabránil vyrúbaniu lesného porastu, pretože navrhovateľ a O. G. ho „likvidovali“, nechali si odborným lesným hospodárom vyznačiť stromy v lesnom praste. V tom prvom štádiu bol ich odborným lesným hospodárom L.. C., ktorý im vyznačil stromy, ale oni doslova „likvidovali“ celý les. Keby boli vyrúbali iba stromy napadnuté kôrovcom, bolo by to v poriadku, ale oni likvidovali úplne zdravý les a keďže odporca tam mal svoj vlastný podiel na základe dedenia po svojich rodičoch, chcel tomu zabrániť skôr, ako takýmto spôsobom zlikvidujú celý porast a priznával, že inicioval rôzne zásahy polície, Pozemkového úradu, kde si bol preverovať, či dostali na takýto výrub povolenie, pretože stávali sa aj také prípady rúbania zo strany navrhovateľa a O. G., že zavolali pilčíkov a robotníkov a keď prišla polícia, niekedy mali povolenie na ťažbu, niekedy nemali. V prípade, že nemali povolenie na ťažbu, tak jednoducho z lesa odišli preč a nič sa nedialo. Keď L.. C. pre svoj nesprávny postup odborného lesného hospodára dostal pokutu, tak si našli navrhovateľ a O. G. iného odborného lesného hospodára, ktorým bol pán L.. M.Á. N., ktorý im tiež vyznačil stromy údajne tie, ktoré boli napadnuté kôrovcom a viac tam vôbec neprišiel sa presvedčiť, ktoré stromy rúbu, pričom vyrúbali okolo 200 až 300 m3 vedľa, teda nie tie, ktoré boli napadnuté kôrovcom a takýmto spôsobom pokračovali ďalej.

Z výsluchu svedkov L.. S. C., L.. M. N. V. O. G. súd zistil, že svedok L.. S. C. na požiadanie navrhovateľa vykonával práce odborného lesného hospodára v prospech navrhovateľa, pretože mal na to oprávnenie. Jednalo sa o práce v lesnom poraste kat. úz. G. č. XXXXb s tým, že na mieste zistil, že tam bola jednak kôrovcová kalamita a potom v ďalšom poraste navrchu, bolo to č. XXXXc, bola snehová kalamita. Teda vypracoval plán výrubu a ešte ani svoju činnosť nemal celkom dokončenú, keď zo strany odporcu bola iniciovaná kontrola z ministerstva, ktorá zistila určité nedostatky, napríklad v tom smere, že výrub prevyšovalo niekoľko m3 rozsah skutočnej kalamity, ktoré boli uvedené v povolaní na vykonanie ťažby. Tiež neboli spokojní so stavom porastu z hľadiska výchovného a vykonali určitý zápis do evidencie odborných lesných hospodárov. Nakoniec sa začali problémy s vlastníckym právom k týmto nehnuteľnostiam a preto sa rozhodol niekedy okolo roku 2004 v čase, keď ani celkom svoju prácu nedokončil, že odstúpi z tejto práce, pretože účastníci, ktorí mali aj v inej časti lesné porasty, mali spory medzi sebou a vlastne tieto spory sa dlhodobo „ťahali“, preto sa rozhodol skončiť svoje práce. Svedok tiež uvádzal, že po ňom mal nastúpiť v činnosti odborného lesného hospodára L.. N. a svedok L.. C. potom už sa v tomto poraste bol pozrieť až niekedy okolo roku 2006/2007. Bolo to v poraste, ktorý bol pod správou Združenia súkromných vlastníkov lesov, kde mal vykonávať činnosť odborného lesného hospodára, preto sa o tento porast zaujímal. Svedok tiež uviedol, že vypracoval určitú správu, ktorá obsahovala činnosť v období, kedy vykonával prácu odborného lesného hospodára v poraste č. XXXXb v G., túto dokumentáciu odovzdal vlastníkom, ale pre svoju potrebu má kópiu v evidencii.

L.. N. uvádzal, že vykonával v období rokov 2002/2003 prácu odborného lesného hospodára pre lesný porast, v ktorom pred ním vykonával túto činnosť L.. S. C.. Keď nastúpil do tejto funkcie odborného lesného hospodára, vyznačoval stromy na výrub, ktoré boli kalamitné a v tom období komunikoval väčšinou s pánom G. a s navrhovateľom. S odporcom nekomunikoval. K vypracovanému znaleckému posudku L.. M. N. uvádzal, že ide o znalecký posudok č. 16/2004, ktorý je založený aj v súdnom spise a tento vypracoval z dôvodu, že nebola všetka ťažba z dôvodu kalamity spracovaná a preto v tomto znaleckom posudku vyčíslil hodnotu nespracovanej časti. Svedok tiež uvádzal, že všetko vyťažené drevo nebolo spracované z dôvodu, že niektorý z vlastníkov nesúhlasil s ťažbou, pričom mal na mysli odporcu v tomto konaní a túto skutočnosť vraj uviedol aj vo svojom znaleckom posudku. Teda pokiaľ v znaleckom posudku uviedol a ohodnotil stromy, ktoré boli vyrúbané a ktoré vyznačoval iba on, je v znaleckom posudku uvedený dátum 1.12.2002 a teda v priebehu tohto obdobia sa ujal aj funkcie odborného lesného hospodára. Iným spôsobom nevedel preukázať toto obdobie, pretože tvrdil, že hospodárenie v lese je podľa zákona rozdelené na desaťročia a teda v tomto období už nemá povinnosť doklady udržiavať alebo skladovať, pretože už uplynulo viac ako desať rokov. Znalecký posudok vypracoval 10.5.2004 a k tomuto dátumu vyznačená ťažba nebola fakticky v takom rozsahu, ako je to uvedené v znaleckom posudku, vyťažená a spracovaná, teda odvezená. Po tomto dátume bola odvezená a spracovaná, ale nevedel sa svedok vyjadriť konkrétne, v ktorom období. Tvrdil, že určite bola, pretože každá kalamita sa musí spracovať. Presnejšie svedok uviedol, že ku dňu spracovania znaleckého posudku 10.5.2004 nebola vyznačená ťažba skutočne aj vyťažená a preto vlastne škoda bola vyčísľovaná ku dňu 10.5.2004, ale keďže po tomto dátume bola spracovaná, tak tento znalecký posudok, ktorý sa nachádza v spise, v súčasnej dobe stratil aktuálnosť. Nedá sa pri vyčíslení škody z neho vychádzať. Svedok tiež uviedol, že v prípade, ak by mala byť zisťovaná pre účely náhrady škody výška škody, tak by nemohol byť

tento znalecký posudok použitý, pretože aktuálne tá škoda po spracovaní vyťaženej hmoty bola iná. Predtým však uvádzal, že hodnota dreva klesá a odstupom času medzi vyťažením a spracovaním. To znamená, že v tomto prípade nemožno z tohto znaleckého posudku vychádzať. Svedok tiež uviedol, že súhlasí aj s takým názorom, že ak bola drevná hmota po dátume, ku ktorému on vyčísľoval škodu v znaleckom posudku, spracovaná, tak výnos je vždy nejaký, aj keď dochádza k pohybu cien, teda výška škody sa oproti dátumu, ku ktorému vyčísľoval túto škodu, zmenila alebo možno upresniť, že je iná. Svedok tiež uviedol, že táto výška škody, ktorú uvádzal v znaleckom posudku, sa vzťahuje na všetkých spoluvlastníkov konkrétneho lesného porastu.

Svedok O. G. uvádzal, že je spoluvlastníkom v predmetom lesnom poraste a rozhodli sa, že budú vykonávať ťažbu spolu so svojim otcom niekedy na jeseň roku 2002 a po získaní povolenia na výrub im L.. S. C. vyznačil, ktoré stromy sa môžu ťažiť. Svedok tvrdil, že na skládke bolo vyťažených asi 60 m3 vyrúbanej drevnej hmoty, avšak bolo zabránené synom odporcu, aby túto drevnú hmotu odviezli, teda drevná hmota nebola v tomto období odvezená, až niekedy začiatkom roku 2004 a v rámci povolených 100 m3, približne asi 40 m3 ostalo stáť a neboli vyťažené. Svedok vyjadril názor, že vznikla škoda na drevnej hmote, pretože je samozrejmé, že ak táto drevná hmota na skládke ležala od jesene 2002 do jari 2003, stratila na hodnote, pretože ak by sa bola po vyťažení odpredala, kedy bola kúpna cena za drevnú hmotu minimálne 2.000,- Sk za 1 m3, tak po takomto odstupe času už hodnota klesla a bolo možné drevnú hmotu predať na rezivo alebo ako menej hodnotná stavebná drevná hmota. Svedok sa nevedel vyjadriť k skutočnej kúpnej cene, za akú bola drevná hmota skutočne odpredaná. Všeobecne k cene drevnej hmoty poškodenej kôrovcom uvádzal, že oproti zdravej drevnej hmote je nižšia okolo 40 %.

Vzhľadom na to, že v žalobnom návrhu navrhovateľ uvádza škodu, ktorá mu mala vzniknúť na drevnej hmote z parciel I. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a podľa vyjadrenia svedka pána O. G. aj XXXXX, súd urobil dotaz na Obvodný lesný úrad v Čadci o upresnenie identifikácie čísla porastu kat. úz. G., ktoré zodpovedá evidencii nehnuteľností vyššie uvedených parciel, či zodpovedajú tieto parcele porastu č. XXXX N., ktoré majú zodpovedať podľa vyjadrenia bývalého lesného hospodára L.. C. parcele I. XXXXX v rozpore s identifikáciou znaleckého posudku L.. N.. Na dotaz súdu Okresný úrad v Čadci, pozemkový a lesný odbor, správou z 21.10.2013 súdu oznámil, že z dostupných informácií, ktoré vychádzajú z geografického informačného systému, v lesnom poraste (GIS LH), ktorý majú k dispozície na ich odbore, vyplýva, že porast č. XXXX N. sa nachádza na parcele I. č. XXXXX. Zároveň priložili aj prílohu, na ktorej je tento porast vyznačený s označením výmery a jednotlivých plôch. Dodatočne na požiadanie súdu odborný lesný hospodár L.. S. C. zaslal súdu poštou správu, že v roku 2004 bola spracovaná kalamita (rubná náhodná - podkôrny hmyz) v množstve 72 m3. Na ťažbu v lesnom poraste č. XXXXc (predrubná náhodná - činiteľ sneh) nevydával on súhlas, v dostupných podkladoch pre evidenciu porastu takýto súhlas neeviduje a ťažba bola vykonaná za iného odborného lesného hospodára pred rokom 2004.

Pokiaľ navrhovateľ predložil súdu kúpnu zmluvu uzavretú na nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v uvedenej zmluve, údajne bol vklad povolený podľa tejto zmluvy, avšak chýba im rozhodnutie o povolení vkladu.

Navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu sa odvoláva najmä na znalecký posudok L.. N., ktorý pri výpočte škody, najmä na č.l. 4 svojho znaleckého posudku, špecifikoval a vysvetlil škodu podľa jednotlivých podielov a aj z jeho výsluchu možno určité informácie stotožniť s jeho písomným znaleckým posudkom, pričom je prirodzené, že sa nevedel presnejšie vyjadriť pred súdom, ale podľa tvrdenia navrhovateľa bol nárok navrhovateľa jednak zo znaleckého posudku a vykonaného dokazovania preukázaný.

Na druhej strane súd pri hodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ ide o stotožnenie porastu, v ktorom mal byť podľa tvrdenia navrhovateľa výrub uskutočnený, parcele I. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX kat. úz. G., týmto parcelám zodpovedá porast úplne iný, pretože podľa správy Obvodného úradu, odbor lesného hospodárstva v Čadci zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že porast č. XXXX N. sa nachádza na parcele I. XXXXX, teda nie na parcelách, ktoré uvádza v žalobnom návrhu navrhovateľ.

Súd pri hodnotení ďalších dôkazov, najmä výsluchu znalca L.. N. v spojení so znaleckým posudkom, ktorý na preukázanie svojich tvrdení predložil navrhovateľ, tento znalecký posudok hodnotil celú výšku škody, teda nielen podiel navrhovateľa, tak ako sa vyjadril samotný L.. N. vo svojom výsluchu pred súdom. Naviac sa treba stotožniť s právnym názorom odporcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že tým, že navrhovateľ preukázal kúpno-predajnou zmluvou, ktorou boli nehnuteľnosti, ktoré označoval ako nehnuteľnosti, na ktorých bola spôsobená škoda, prevedené na inú osobu, v tomto prípade Miroslava Koniara, stratil aktívnu legitimáciu v tomto konaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil, súd nemôže vychádzať, pretože znalecký posudok L.. M. N. je v súčasnej dobe neaktuálny, aj samotný L.. M.D. N. sa takto vyjadril, o to viac, že bolo nesporne preukázané, časť drevnej hmoty bola, i keď s odstupom času, odpredaná a navrhovateľ nepreukázal, za akú cenu bola odpredaná, naviac týkala sa všetkých spoluvlastníkov, teda rozdiel v cene drevnej hmoty, ktorá bola aktuálna v čase bezprostredne po výrube a v čase, kedy skutočne došlo k jej odpredaju, nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Teda vo výške svojho podielu a vo výške rozdielu v cenách navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy a tieto tvrdenia nepreukázal. Naviac nebolo nepochybne preukázané, že k zastaveniu výrubu drevnej hmoty došlo iba na základe nejakého zásahu zo strany odporcu ako neoprávneného, pretože v súdnom spise sa nachádzajú doklady, z ktorých je zjavné, že nielen na základe predbežného opatrenia iniciovaného odporcom, ale aj na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo vydané 31.3.2003, vyplýva, že ťažba bola pozastavená pre viaceré nedostatky, ktoré sa pri tejto ťažbe vyskytli a teda nejde o subjektívne zavinenie pozastavenia ťažby samotným odporcom.

Podľa §-u 420 ods. 1 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

V súdenom prípade nebolo preukázané, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti zo strany odporcu. Nebolo preukázané, že škoda vznikla zásahom odporcu, ktorý nedovolil drevnú hmotu odviezť, pretože samotná táto skutočnosť v spojení s ďalšími dôležitými faktormi nebola zo strany navrhovateľa preukázaná. Existuje aj ďalší dôvod, ktorý bol dôvodom zo strany odporcu možno iniciovaný, kontrola príslušných orgánov, avšak pozastavenie ťažby nebolo zdôvodnené tým, že odporca požiadal o pozastavenie, ale boli zistené aj ďalšie objektívne závady, ktoré viedli správny orgán k tomu, že vydal rozhodnutie, na základe ktorého bola ťažba pozastavená.

Ďalším dôležitým predpokladom je existencia škody. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívna vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona. V tomto prípade bolo potrebné preukázať skutočnú výšku škody, ktorá vznikla zavineným konaním, keď v návrhu sa navrhovateľ odvoláva na znalecký posudok L.. M. N. založený v súdnom spise na č.l. 6. Samotný znalec L.. M. N. sa pri výsluchu pred súdom vyjadroval, že v súčasnej dobe je tento znalecký posudok neaktuálny, že znalecký posudok bol vypracovaný k určitému dátumu, konkrétne k dátumu 10.5.2004 a keďže po tomto dátume bola drevná hmota spracovaná, tak znalecký posudok, ktorý sa nachádza v spise, v súčasnej dobe je neaktuálny a pri vyčíslení náhrady škody nemožno z neho vychádzať, pričom poukázal na tú skutočnosť, že drevná hmota bola aj s odstupom času odvezená a odpredaná, teda bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať pri výške škody, aká skutočná škoda vznikla, pretože zo znaleckého posudku posúdenie výšky škody pre rozhodnutie v tejto veci je neaktuálne a nedostatočné.

Ďalším dôležitým predpokladom je príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá vyžaduje, aby medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou bol vzťah príčiny a následku. V tomto prípade navrhovateľ nepreukázal ani tento dôležitý predpoklad, pretože nepreukázal, že škoda vznikla skutočne výslovne konaním a príčinnou súvislosťou s takýmto protiprávnym konaním zo strany odporcu.

Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a škode. Tu treba rozlišovať zavinenie úmyselné a nedbanlivostné a pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pri zákonných predpokladoch zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky štyri základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré v tomto prípade splnené neboli a naviac sa v závere konania pridala ešte aj skutočnosť, že navrhovateľ počas konania stratil aktívnu legitimáciu tým, že svoje spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach previedol na inú osobou O. G..

Na základe takto vykonaného dokazovania a právneho vyhodnotenia skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia a žalobný návrh z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval v zmysle §-u 142 ods. 1 , keď úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca odporcu trovy právneho zastúpenia vyčíslil podľa Vyhl. č. z., keď odmenu za jeden úkon právnej pomoci v zmysle §-u 10 citovanej vyhlášky správne vyčíslil z hodnoty predmetu sporu, ktorý v tomto prípade predstavuje 3.469,23 Eur (104.514,- Sk). Odmena právneho zástupcu za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 131,13 Eur. Právny zástupca vo veci vykonal šesť úkonov právnej pomoci, keď jeden z týchto úkonov, zastúpenie na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 9.7.2013 bol nemeritórnym, pretože pojednávanie bez vykonaného dokazovania bolo odročené, právny zástupca správne vyčíslil päť úkonov po 131,13 Eur a úkon z 9.7.2013 vo výške 32,78 Eur, čo zodpovedá 1-ine odmeny. Ďalej ku každému úkonu prináleží režijný paušál, k dvom úkonom v roku 2005 po 4,98 Eur, jeden úkon v roku 2012 po 7,63 Eur a tri úkony v roku 2013 po 7,81 Eur. Odmena spolu s režijnými paušálmi za vykonané úkony právnej pomoci spolu predstavuje 729,45 Eur. Právny zástupca odporcu osvedčením pre registráciu dane z pridanej hodnoty preukázal, že je platcom DPH, teda prináleží mu z účtovanej odmeny a režijných paušálov 20 % daň z pridanej hodnoty, čo v tomto prípade zo sumy 729,45 Eur je 145,89 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu s DPH predstavujú 875,34 Eur. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária Varmus, s.r.o., so sídlom Palárikova č. 83, Čadca, v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. Jozefom Varmusom, PhD. na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., Čadca, číslo účtu: 0310880138/0900, VS: 97/2005, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ).