Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/295/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky Ing. F. O., štátnej občianky Slovenskej republiky, bankovej poradkyne, bytom X. XXX proti odporcovi Ľ. O., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, servisnému technikovi, bytom X. XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O.: Ľ., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov Ing. F. O., rodenej L. a Ľ. O., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX s a r o z v á d z a .

Maloleté deti Ľ. a V. O. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Ľ. sumou 110,- Eur mesačne a na maloletého V. sumou 90,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2013 žiadala o rozvod manželstva z dôvodu, že od roku 2008 začalo medzi manželmi dochádzať k oslabovaniu ich vzájomnej komunikácie a v súčasnosti sa už spoločne nepodieľajú na chode ich domácnosti, čo považuje za vážne narušenie ich vzájomných ale i rodinných vzťahov. Odporca sa už dlhšiu dobu správa ako slobodný nezodpovedný muž, bez akýchkoľvek povinností voči svojej rodine, pričom všetka táto zodpovednosť zostáva na navrhovateľke. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že odporca je jej dlhodobo neverný, čo nemieni už ďalej tolerovať. Ako manželia už dlhšiu dobu nevedú spoločný sexuálny život. Z dôvodu nevery sa jej postoj k odporcovi výrazne zmenil, nedôveruje mu a vzhľadom na jeho poškvrnenú česť a svedomie, si ho ako človeka už dlhšiu dobu neváži. Nevidí už žiadny predpoklad na obnovenie ich manželských vzťahov a manželského spolužitia. Vzhľadom na to, že ich manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí, rozvod podľa nej nebude ani v rozpore s ich záujmami. Pre prípad rozvodu manželstva navrhovateľka navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého Ľ. sumou 120,- Eur a na výživu maloletého V. sumou 100,- Eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 05.12.2013 navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárali po

3-ročnej známosti a narodili sa z neho dve deti. Hoci v návrhu uviedla, že nezhody v manželstve začali v roku 2008, na pojednávaní uviedla, že nezhody mali v manželstve už od jeho začiatku. Poukázala na to, že odporca chodil po večeroch s kamarátmi, ona sa starala o domácnosť a maloleté deti. Stále bývajú v spoločnej domácnosti, ale vôbec spolu nekomunikujú, nehospodária a ani spolu nikdy nehospodárili s tým, že to bolo tak, že „jej príjem bol spoločný, a odporcove príjmy boli iba odporcove“. Intímne spolu nežijú už asi rok a pol. Jej vzťah k odporcovi hodnotí tak, že sa ho bojí, má z neho strach, pričom sa stalo, že ju slovne a fyzicky asi trikrát napadol, kedy poslednýkrát to bolo pred deťmi. Za príčinu rozvratu manželstva považovala odporcove nevery a klamstvá. Ďalej uviedla, že bývajú v 5-izbovom rodinnom dome, kde náklady na elektrinu vo výške 48,- Eur hradí ona, vodu majú vlastnú a plyn nemajú. Splátky úveru na dom vo výške 267,- Eur spláca tiež ona, odporca jej dáva na domácnosť a stravu 300,- Eur. Poukázala aj na to, že nemala vedomosť o tom, že si odporca bral rôzne pôžičky. Trvala na svojom návrhu.

Odporca nesúhlasil s rozvodom, tiež s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a ani s ničím, čo uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu. Uviedol, že problémy v manželstve vznikali vždy iba z finančných dôvodov. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky o jeho mimomanželských vzťahoch, netvrdil, že nemá na tom svoj podiel viny, ale nevidí to ako hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva. Myslí si, že sa s navrhovateľkou rozvádzajú preto, že nevedia spolu hospodáriť. Potvrdil, že naposledy sa spolu intímne stýkali tak, ako to uviedla navrhovateľka. Ďalej uviedol, že má známosť, s ktorou však neplánuje ani budúcnosť ani deti, pričom táto jeho známosť trvá dva roky, jeho priateľka má 22 rokov a je slobodná. Poukázal na to, že predtým nemal také dlhotrvajúce známosti. Potvrdil, že s navrhovateľkou sa už asi rok vôbec nerozprávajú. Prezentoval svoj nesúhlas s rozvodom s tým, že to nebude dobré pre maloleté deti. Myslel si, že navrhovateľka si to ešte s rozvodom rozmyslí, pretože celý problém vidí iba v ich neschopnosti sa spolu dohodnúť na spoločnom hospodárení, kedy ako rodina minú viac peňazí ako zarobia, s čím navrhovateľka nechce nič urobiť. Opätovne prezentoval, že sa nechce rozviesť. Ďalej uviedol, že maloletý V. by určite po rozvode chcel bývať s matkou a maloletý Ľ. bude zakrátko plnoletý a už sa v tomto smere vie sám rozhodnúť. Nie je pravdou, že by neprispieval na bývanie, podieľa sa sumou 270,- Eur mesačne na splácaní úveru a navrhovateľke dáva 300,- Eur mesačne a tiež prispieva na náklady súvisiace s chodom domu. Doma sa nestravuje.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pre prípad rozvodu manželstva účastníkov konania odporučila zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výživné určiť na maloletého Ľ. sumou 100,- Eur a na maloletého V. sumou 80,- Eur. Ďalej uviedla, že deti pohovor s kolíznym opatrovníkom odmietli.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn Ľ. a dňa XX.XX.XXXX syn V.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v X., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po trojročnej známosti. Na dôvody rozvratu ich manželského spolužitia majú obaja odlišné názory. Žijú v spoločnej domácnosti, spoločne však nehospodária a naposledy sa intímne stýkali asi pred rokom a pol. Už asi rok vzájomne vôbec nekomunikujú.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k nezhodám v manželstve dochádza už dlhší čas, pričom navrhovateľka tvrdila, že tieto vznikali už od začiatku manželstva. Príčiny rozvratu manželstva vidí každý z účastníkov inak, navrhovateľka v odporcovej nevere a klamstvách z jeho strany, odporca v neschopnosti oboch manželov spoločne hospodáriť. Existenciu rozvratu manželského spolužitia tak potvrdili obaja účastníci, hoci príčinu rozvratu každý z nich vidí v niečom inom. Okrem toho nemôže súd ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že sám odporca svoje nevery priznal a priznal aj to, že už dva roky má známosť s inou ženou, hoci rozvádzať s navrhovateľkou sa nechce. V danom prípade treba mať preto za to, že nie je nádej na obnovenie poslania, ktoré manželský zväzok má plniť.

V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Potrebná miera rozvahy a zodpovednosti sa v ich vzťahu v podstate vôbec neprejavila.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy, či sexuálny život. Hoci účastníci bývajú v tom istom dome, odporca na domácnosť pravidelne mesačne prispieva, nestravuje sa však doma a má už dva roky nadviazaný intímny vzťah s inou ženou. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, porozumenia a najmä vzájomnej komunikácie. Vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľky k manželskému spolužitiu a na defenzívny postoj odporcu k riešeniu tohto stavu, nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Odporca slovne na pojednávaní na jednej strane vyslovil svoj nesúhlas s rozvodom manželstva, na druhej strane priznal, že má mimomanželský vzťah, ktorý trvá už dva roky. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že podľa jeho vyjadrenia so svojou priateľkou neplánuje ani budúcnosť ani deti. Nedeklaroval však žiadnu snahu o nápravu ich manželského spolužitia a udržanie manželstva. Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Podľa názoru súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

Zákon o rodine číslo predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie ).

Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Navrhovateľka je zamestnaná ako poradkyňa v M. M., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 550,- až 600,- Eur netto, pričom od 12/2013 si bude uplatňovať aj daňový bonus, ktorý si doposiaľ uplatňoval odporca. Okrem toho je poberateľkou rodinných prídavkov na dve deti v celkovej výške 46,20 Eur mesačne. Iné príjmy nemá.

Odporca je zamestnaný ako servisný technik v spoločnosti J. H. M. M..L..T.. E., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 550,- Eur netto. Okrem toho si privyrába brigádnickým spôsobom u kamarátov, kde takto zarobí od 100,- do 200,- Eur mesačne.

Maloletý Ľ. bude mať 18 rokov, je študentom 3. ročníka T. F. O. G.. Je zdravý, nemá záujmovú činnosť, má veku štandardné potreby.

Maloletý V. bude mať 13 rokov, navštevuje 7. ročník základnej školy. Je zdravý, nemá záujmovú činnosť, má veku štandardné potreby.

Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje navrhovateľka. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, aj napriek tomu, že s tým odporca vyjadril svoj nesúhlas. Súd však prihliadol na vyjadrenie maloletého V., ktorý navrhovateľke uviedol, že by v prípade rozvodu rodičov, chcel zostať s ňou, ktorú skutočnosť potvrdil aj odporca. A pokiaľ ide o maloletého Ľ., tento o mesiac dosiahne plnoletosť a môže sa sám rozhodnúť, u ktorého z rodičov by chcel zostať. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky odporučila aj zástupkyňa kolízneho opatrovníka. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd určenú výšku vyživovacej

povinnosti považoval za primeranú veku a potrebám maloletých detí ako aj schopnostiam, majetkovým a zárobkovým možnostiam odporcu.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd neupravoval styk s maloletými deťmi z dôvodu, že navrhovateľka a odporca nežiadali styk upraviť.

Podľa , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.